Život medzi oblakmi, atraktívne pohľady z vtáčej perspektívy na hory, kopce, doliny, holiny, mestá, dediny. To je svet, v ktorom žijú amatérski piloti, vyznávači športového lietania.

Slovenský národný aeroklub generála Milana Rastislava Štefánika prichýlil pod strechu imaginárneho hangára 21 aeroklubov. Jeden z najstarších je susedom vrtuľníkového krídla Ozbrojených síl Slovenskej republiky na letisku v Prešove-Nižnej Šebastovej.

Skoky namiesto letov

Základy športového lietania položil na Slovensku žilinský rodák Štefan Pleško (1914 – 1980). Po absolvovaní Vysokej školy technickej v Prahe a leteckom výcviku na letisku Raná neďaleko mesta Louny vytvoril zo žilinských leteckých modelárov skupinu odvážlivcov na plachtársky výcvik. Prvý pokusný zlet z kopca Dubeň dnes vyvoláva úsmevy – trval tri minúty. Traduje sa, že prvým Prešovčanom, ktorý v roku 1935 získal pilotný preukaz v Masarykovej leteckej lige v rámci akcie 1 000 pilotov, bol pán Vlček.

Prvých športových pilotov učil lietať na prešovskom letisku ANTON PRAMNÍK.
Zdroj: ARCHÍV AEROKLUBU PREŠOV

Táto organizácia, založená v marci 1926 – v deň narodenín prezidenta T. G. Masaryka, si kládla za cieľ propagovať a podporovať činnosť československého letectva. Historické dokumenty s istotou potvrdzujú, že začiatky lietania v metropole Šariša sú spojené s rokom 1938. Nadšenci lietania si v okolí mesta vyhliadli zopár vhodných svahov, z ktorých vzlietali na najjednoduchších klzákoch. Boli to však skôr skoky ako lety, ale aj tieto prvé pokusy patria do zaujímavej histórie športového lietania v Prešove. A vo vojnovom roku 1941 sa začal pod vedením automechanika Antona Pramníka, prvého prešovského učiteľa bezmotorového lietania, výcvik 34 adeptov športového lietania.

VIAC FOTIEK ODVÁŽLIVCOV Z AEROKLUBU NÁJDETE V GALÉRII

Lietanie je životný štýl

Čosi vyše 7 500 štartov a 3 400 hodín strávených medzi nebom a zemou má na svojom konte predseda prešovského aeroklubu Ľubomír Beluško (55). Prvýkrát sadol do kokpitu dvojmiestneho klzáka na prešovskom letisku v polovici osemdesiatych rokov, keď aj tento aeroklub bol súčasťou brannej organizácie Zväzarm. Aeroklub, ktorému šéfuje, má 60 členov, pravým klubovým životom športových letcov žije polovica členov. Vzdušnú flotilu aeroklubu tvorí šesť bezmotorových a kvarteto motorových lietadiel. „Môj otec si ako vojak základnej služby odkrútil dva roky na vojenskom letisku v Ostrave pri stíhacích migoch, asi som lásku k lietaniu zdedil po ňom,“ vraví predseda Aeroklubu Prešov Ľubo Beluško. Skúseného športového pilota mrzí, že dnes je medzi mladými ľuďmi o lietanie podstatne menší záujem, než býval za čias, keď začínal s lietaním v klzáku.

Aeroklub v Prešove vedie ĽUBOMÍR BELUŠKO.
Zdroj: Peter Ličák

„Chýba im vytrvalosť, mnohí si myslia, že si odlietajú hodinu a to ostatné, čo s ich lietaním súvisí, za nich urobia iní. Lenže na letisku to tak nefunguje, aeroklub nie je autoškola, kde po hodine buchnú dverami auta a je vybavené. Tu treba vytiahnuť klzák z hangára, natankovať motorové lietadlo, ktoré klzák potiahne hore, občas treba na pristávacej ploche letiska pokosiť trávu. Športové lietanie je skrátka životný štýl, sú to víkendy trávené na letisku, v hangári, pri údržbe lietadiel. A to málokomu z mladých adeptov lietania vonia,“ posťažoval sa šéf prešovského aeroklubu. Výcvik na pilotovanie bezmotorového lietadla trvá priemerne desať mesiacov, ale sú aj adepti, ktorí na získanie pilotného preukazu potrebujú aj tri-štyri roky. „Ale nedávno sme mali vo výcviku šikovného chlapca, ktorý aj s vynútenou pandemickou prestávkou zvládol výcvik za desať mesiacov. Ale takí sú, žiaľ, na­ozaj veľmi zriedkavou výnimkou,“ konštatuje Ľubo Beluško.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia