Peter Ličák

Jeden vyľudnený, polomŕtvy, až budí pocit, že o&nbsp;pár hodín svitne posledný deň našej planéty. Druhý, vzdialený od toho prvého len trištvrte hodiny cesty autom, prekypuje životom. Turistický ruch fičí na plné obrátky aj o&nbsp;polnoci, počuť jazyky azda zo všetkých končín sveta. A&nbsp;v&nbsp;pozadí sa symbolicky ozýva cvengot zlotých.

Dať si v&nbsp;čase mimo sezóny dopoludňajšiu kávu povedzme v&nbsp;Tatranskej Lomnici sa rovná takmer nulovej šanci. Väčšina parádnych i&nbsp;menej parádnych hotelov bola v&nbsp;novembri zatvorená, pre jedného-dvoch hostí sa im neoplatí mať otvorené. Nie je to žiadna novinka, v&nbsp;tatranských osadách to tak chodí roky. „To by sme dnes nezarobili ani na elektrinu, predvianočný čas je hrobárom turistiky,“ povedal mi pred zamknutými dverami hotela v&nbsp;Tatranskej Lomnici prevádzkár ubytovacieho zariadenia zvučného mena.

Sezóna-nesezóna, v&nbsp;Zakopanom by hotel zatvorili, len keby nedajbože vyhorel. Iný dôvod do úvahy neprichádza. „Pane, dva roky sme pre pandémiu išli len na polovičný plyn, keby sme teraz mali hotely zatvorené, bolo by to proti zdravému rozumu. Veď vidíte, že Zakopané je plné turistov ráno, na poludnie i&nbsp;večer, prišli sem najmä tí, ktorí vedia šikovne využiť veľké mimosezónne zľavy. V&nbsp;čase Vianoc budú ceny za ubytovanie v&nbsp;hoteloch, penziónoch i&nbsp;na privátoch aj trojnásobne vyššie,“ zasvätil ma do situácie jeden z&nbsp;manažérov päťhviezdičkového hotela Nosalowy Park. Parkoviská pred jedným z&nbsp;najlepších aj najdrahších hotelov v&nbsp;Zakopanom sa černeli mercedesmi a&nbsp;bavorákmi zo všetkých končín Poľska. Hotel je očividne lákadlom pre najsolventnejších Poliakov, aj tí vedia využiť mimosezónne zľavy.

Zakopané nie je pre Poliakov obyčajné turistické centrum. Je to turistická modla, fenomén, čosi ako Mekka pre moslimov. Kto nebol v&nbsp;Zakopanom, ten nie je Poliak srdcom, dušou ani rozumom. K&nbsp;dobrým mravom Poliakov patrí navštíviť z&nbsp;času na čas túto tatranskú ikonu. Hrdí, výstižnejšie povedané, pyšní Zakopančania vravia, že najprv bolo Zakopané, až potom tam príroda vytvorila Tatry. Aby mesto malo peknú kulisu.

Pokračovanie na ďalšej strane...

O&nbsp;New Yorku sa vraví, že je to mesto, ktoré nikdy nespí. To isté platí o&nbsp;Zakopanom, najmä o&nbsp;najslávnejšej poľskej ulici Krupówki. Vyše kilometra dlhá ulica dostala pomenovanie po rodine Krupówcov, ulicu postavili na ich poliach. „Aj o&nbsp;tretej ráno je na hlavnej ulici Krupówki viac ľudí a&nbsp;otvorených podnikov ako na Obchodnej ulici v&nbsp;Bratislave o&nbsp;jedenástej večer. Obrovské podnikateľské schopnosti obyvateľov a&nbsp;dynamika pripomínajú veľkú metropolu,“ hovorí o&nbsp;najvyššie položenom poľskom meste poľský publicista Jakub Loginow, ktorý sa dve desaťročia venuje téme zbližovania a&nbsp;vzájomného porozumenia Slovákov a&nbsp;Poliakov.

Hoci počet obyvateľov Zakopaného sa už roky drží tesne pod hranicou 30-tisíc, mesto v&nbsp;podhorskom Malopoľskom vojvodstve ročne navštívi až milión turistov. Turistický ruch tam začal naberať na sile na prelome 19. a&nbsp;20. storočia, v&nbsp;roku 1902 tvorilo Zakopané 600 domov, ktoré ponúkali turistom na ubytovanie 3 200 izieb. Za rozvoj mesta vďačia Poliaci lekárovi Tytusovi Chałubińskému, priekopníkovi a&nbsp;propagátorovi klimatickej liečby. Najmä vďaka nemu získalo Zakopané v&nbsp;roku 1885 štatút kúpeľného mesta, paradoxne, kúpele tam vznikli až o&nbsp;štyri roky neskôr.

Od Vianoc do Troch kráľov očakávajú v&nbsp;meste viac ako stotisíc turistov. Podľa neoficiálnych údajov je pre nich v&nbsp;hoteloch, apartmánoch, penziónoch a&nbsp;v&nbsp;rodinných domoch pripravených až 30-tisíc izieb, to už je poriadna injekcia pre domáci turistický ruch. Hotely sú na Vianoce už niekoľko týždňov beznádejne vypredané, malé šance získať izbu na sviatočné dni žijú len v&nbsp;niektorej okrajovej časti mesta. Na Zakopanom je mimoriadne sympatické to, že na každom kroku cítiť, že je to hlavné mesto Goralov. Belgické pralinky predávajú ako goralské, v&nbsp;kolibách vyhrávajú hosťom goralskí muzikanti, goralské sú syry, klobásy, pálenka, turistov vozia na goralských bričkách či saniach goralské kone s&nbsp;goralskými kočišmi v&nbsp;goralských krojoch.

„Turistický ruch na poľskej a&nbsp;slovenskej strane Tatier nemožno objektívne porovnávať, sú to nerovné počty s&nbsp;odlišnými číslami. My máme bezprostredne pod tatranskými štítmi len Zakopané a&nbsp;neďalekú dedinu Kościelisko, u&nbsp;vás sa turisti rozptýlia v&nbsp;tatranských osadách od Podbanského po Tatranskú Javorinu. A&nbsp;čo je asi najpodstatnejšie, nás je osemkrát viac ako Slovákov a&nbsp;to je hlavná sila nášho turistického ruchu a&nbsp;jeho ekonomiky,“ vysvetlil podstatné rozdiely medzi turistickým ruchom na slovenskej a&nbsp;poľskej strane Vysokých Tatier Jacek Stolarczyk, majiteľ penziónu v&nbsp;Zakopanom. Treba uznať, jeho hodnotenie asi nebude ďaleko od pravdy.

Hlavné mesto Goralov: Zakopané očakáva na Vianoce stotisíc turistov

Peter Ličák

Výber pre vás

Hlavné mesto Goralov: Zakopané očakáva na Vianoce stotisíc turistov

Peter Ličák

Súvisiace články

Čo nesmie chýbať na sviatočnom stole? Exkluzívne SLÁVNOSTNÉ PRESTIERANIE pre čitateľov Života

Vitajte v Santovej dedine: V laponskom meste Rovaniemi zažijete Vianoce každý deň v roku

Perla v doline: Obci Liptovské Revúce urobil reklamu dokonca aj pretekár Formuly 1

Výber pre vás