Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

V&nbsp;poltárskom okrese – zvlášť potom, čo sa tu rozpadol sklársky priemysel, nebol život nikdy celkom jednoduchý. Odliv ľudí cítiť v&nbsp;každej obci, pričom výnimkou nie je ani Uhorské. Miestna samospráva však neprepadla pasivite a&nbsp;robí všetko pre to, aby dedinka s&nbsp;len niečo vyše päťsto obyvateľmi takpovediac kráčala s&nbsp;dobou.

Poloha:&nbsp; Banskobystrický kraj, okres Poltár, región Novohrad
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1332
&nbsp;
Rozloha: 24,61 km²
&nbsp;
Nadmorská výška: 279 m n. m.
&nbsp;
Počet obyvateľov: 520
&nbsp;
Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka):
&nbsp;
2012 - 27,43 %
2013 - 25,60 %
2014 -23,57 %
2015 - 20,87 %
2016 - 17,51 %
2017 - 12,84 %
2018 - 10,23 %
2019 - 10,01 %
2020 - 14,62 %
2021 - 12,29 %
2022 (september) - 12,19 %

Uhorské

On sám z&nbsp;Uhorského nepochádza, jeho manželka však áno a&nbsp;túto obec pozná prakticky od detstva. S&nbsp;kamarátmi a&nbsp;spolužiakmi sa chodil kúpať na miestny rybník a&nbsp;kontakt s&nbsp;touto obcou neprerušil ani vtedy, keď ho pracovná kariéra zaviala na rôzne miesta. Po ôsmich rokoch vo funkcii prednostu Mestského úradu v&nbsp;Poltári prišla pre Pavla Olšiaka príležitosť zaujať uvoľnené miesto po končiacom starostovi a&nbsp;on ju pred štyrmi rokmi využil. „V&nbsp;Uhorskom som sa usadil natrvalo a&nbsp;keď­že mi bolo jasné, čo táto obec potrebuje, snažil som sa využiť svoje skúsenosti a&nbsp;kontakty k&nbsp;získaniu finančných prostriedkov na rôzne projekty. Z&nbsp;financií získaných z&nbsp;obecných daní sa totiž veľký rozvoj robiť nedá,“ pripomína prvý muž obce, ktorý po úspešnej obhajobe svojho mandátu začína svoje druhé volebné obdobie.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z ROZVÍJAJÚCEJ SA OBCE V POLTÁRSKOM OKRESE NÁJDETE V GALÉRII

Za posledné štyri roky sa podarilo obci získať financie vo výške 580-tisíc eur, pričom len 29-tisíc eur z&nbsp;tejto sumy predstavovali prostriedky z&nbsp;vlastnej kasy. Pavel Olšiak to považuje za solídny výsledok, hoci sa podľa neho určite našli veci, ktoré bolo možno urobiť lepšie. Medzi najväčšie investície za toto obdobie patrí rekonštrukcia materskej školy v&nbsp;podobe výmeny okien, elektrických rozvodov a&nbsp;kúrenia. Vedľa tohto objektu pribudlo multifunkčné ihrisko, kompletne sa zrekonštruovali obecné cesty, bezpečnosť zvýšil 700-metrový chodník aj nové verejné osvetlenie, ľudia majú k&nbsp;dispozícii dve nové autobusové zastávky. „Aktuálne sa pripravuje dobudovanie vodovodu, ktorý obci veľmi chýba, lebo voda v&nbsp;studniach býva nevyhovujúca. V&nbsp;pláne je aj rozhľadňa nad dedinou. Pozemok na tento účel je už pripravený a&nbsp;hotová je aj <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.soas.sk/projektova-dokumentacia-vsetko-co-o-nej-potrebujete-vediet/">projektová dokumentácia</a>,“ dodáva starosta.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Na čo môžu byť Uhorčania právom hrdí, je miestny športový areál a&nbsp;futbalový klub. Trávnatú plochu zdobia moderné tribúnky a&nbsp;celkom nové striedačky s&nbsp;logom klubu, za jednou z&nbsp;bránok sa môžu deti vyšantiť na novom ihrisku. „Aj keď hrajú chlapi len najnižšiu 7. ligu a&nbsp;väčšinou nepochádzajú z&nbsp;našej obce, klobúk dolu pred nimi. Hrajú srdcom a&nbsp;keď treba, sami si pokosia ihrisko či zabezpečia dopravu vlastnými autami na zápasy u&nbsp;súperov, čím obci výrazne pomáhajú šetriť financie. Na zápase sa zo sponzorského vždy niečo uvarí – či už guláš, kapustnica, alebo klobásy, ktoré sú pre ľudí v&nbsp;podstate zadarmo. Máme svetelnú tabuľu a&nbsp;ja sa vždy rád zhostím úlohy hlásateľa,“ prezrádza starosta, ktorý je z&nbsp;minulosti známy ako úspešný medzinárodný futbalový rozhodca.

Viac ako veľký futbal ho však momentálne napĺňa dedinská kulisa v&nbsp;priateľskej atmosfére bez urážok a&nbsp;osočovania. „Keď majú hráči hosťujúceho mužstva chuť, môžu s&nbsp;nami tiež posedieť, potom zasa niekedy na revanš pohostia oni nás. Z&nbsp;pohľadu nášho klubu ma mrzí jedine to, že sme pre nedostatok hráčov nedokázali vytvoriť mládežnícke družstvo. Nebolo tak možné využiť desaťtisícovú dotáciu zo Slovenského futbalového zväzu,“ vysvetľuje Pavel Olšiak s&nbsp;tým, že viaceré mladé talenty z&nbsp;Uhorského účinkujú vo väčších kluboch v&nbsp;okolí.

Práve absencia detí zapríčinila zrušenie miestnej základnej školy a&nbsp;momentálne je otázna aj budúcnosť materskej školy s&nbsp;dvanástimi deťmi. „Doslova bojujeme o&nbsp;každé z&nbsp;nich. Je nám ľúto, že niektorí rodičia z&nbsp;našej obce vozia svoje deti do škôlok v&nbsp;mestách, kam dochádzajú za robotou. Je ich možno len päť alebo šesť, ale aj to v&nbsp;našom prípade robí veľa,“ zdôrazňuje starosta. O&nbsp;zlepšenie demografie sa azda postarajú mladí prisťahovalci, ktorí si v&nbsp;obci rekonštruujú staré domy. Niekoľko z&nbsp;nich je stále na predaj. „Niektorí ľudia prichádzajú na to, že dochádzať za zamestnaním je normálne a&nbsp;popri tom vedia oceniť dedinský pokoj. Myslím, že naša obec je v&nbsp;tomto smere zaujímavou alternatívou, hoci na rozširovanie intravilánu vzhľadom na nedostatok vlastných pozemkov a&nbsp;ich značnú rozdrobenosť myslieť nemôžeme,“ pripomína Pavel Olšiak.

Aj keď o&nbsp;žiadnom turistickom boome v&nbsp;prípade Uhorského hovoriť nemožno, mnohí cyklisti či turisti už dobre poznajú tunajšie malebné okolie. Na okraji obce nájdete pekný rybník s&nbsp;chatkami a&nbsp;záhradkárskou osadou, vyhľadávaný najmä rybármi. Súčasťou areálu je aj nová pizzeria, ktorá by mala byť už onedlho k&nbsp;dispozícii prvým hosťom. Táto znovuoživená obecná nehnuteľnosť, ktorú si prenajal súkromný podnikateľ a&nbsp;investoval do jej rekonštrukcie, by taktiež mohla podporiť cestovný ruch v&nbsp;obci.

Hoci pandémia koronavírusu v&nbsp;poslednom období čiastočne ochromila náš spoločenský život, v&nbsp;Uhorskom sa v&nbsp;rámci možností snažia nadväzovať na tradíciu populárnych akcií aj v&nbsp;rámci mikroregiónu Hornohrad. Medzi tie najobľúbenejšie patrí napríklad súťaž vo varení kapustnice, príprava Hornohradskej klobásy či turistický výstup na vrch Jasenina. Ľudia sa tu podľa Pavla Olšiaka vždy radi stretávali, momentálne z&nbsp;nich však cítiť neistotu a&nbsp;napätie zo všetkých negatívnych správ o&nbsp;zdražovaní a&nbsp;inflácii. Určite to nepomáha ani medziľudským vzťahom, nehovoriac o&nbsp;obavách samotných obcí z&nbsp;existenčných problémov. „Hoci mám za sebou už dvanásťročné skúsenosti v&nbsp;samospráve, sám neviem, čo od toho očakávať. A&nbsp;už vôbec si neviem predstaviť neznalého človeka, ktorý do funkcie starostu skočí takpovediac rovnými nohami. Potom môžu mnohé samosprávy naozaj zaplakať. Myslím, že ľudia si to uvedomili, keďže tu na okolí veľa zmien na starostovských postoch po voľbách nenastalo. Aj keď ľudia neboli vždy na sto percent spokojní, radšej stavili na istotu,“ myslí si Pavel Olšiak.

Na to, ako sa pripraviť na vlnu zdražovania a&nbsp;vyjsť z&nbsp;nej čo najmenej bolestivo, podľa Pavla Olšiaka univerzálny recept neexistuje. „V&nbsp;každej obci je trocha iná situácia a&nbsp;tak musia sami zvážiť, ako čo najhospodárnejšie nakladať s&nbsp;energiami. My sme napríklad vybavili našu škôlku novou pecou na pelety a&nbsp;ich cena zrazu vyletela o&nbsp;tristo percent hore, čo nemohol absolútne nikto predpokladať. Znížiť ich spotrebu, samozrejme, nemôžeme, lebo deti musia mať teplo. Viaceré obce určite pristúpia k&nbsp;obmedzeniu nočného osvetlenia, pričom aj my máme možnosť znížiť jeho intenzitu. Uvažuje sa aj o&nbsp;tom, že v&nbsp;istých hodinách bude v&nbsp;uliciach úplná tma a&nbsp;obecný úrad bude fungovať v&nbsp;pozmenenom režime. Toto sú už drastické opatrenia a&nbsp;málokto by zrejme čakal, že sa niečoho takého môžeme dožiť v&nbsp;21. storočí,“ predostiera starosta neveľmi príjemné scenáre. Podobne ako mnohí ďalší môže len dúfať, že súčasný stav nebude trvať dlho. „Nemôžem súhlasiť s&nbsp;tým, že za celým týmto stavom stojí len vojna. Toto sa jednoducho nemalo pripustiť,“ dodáva.

Jednou z&nbsp;posledných investícií obce je aj nové auto pre terénnu sociálnu prácu, ktorú zabezpečujú dve zamestnankyne obecného úradu Katarína Kuliačeková a&nbsp;Martina Rogožníková. Bohaté skúsenosti s&nbsp;pomocou tým, ktorí to najviac potrebujú, má najmä prvá z&nbsp;nich. V&nbsp;„teréne“ sa prakticky každodenne pohybuje už desať rokov. „Pracujeme najmä so sociálne znevýhodnenými občanmi z&nbsp;marginalizovanej skupiny, ale aj s&nbsp;dôchodcami. Riešime ich problémy, týkajúce sa napríklad financií, dlhov, pomáhame s&nbsp;vyplňovaním tlačív, žiadostí na sociálne dávky, pri umiestňovaní do zariadení sociálnych služieb. Pre seniorov zabezpečujeme aj nákupy,“ vyratúva Katarína Kuliačeková celý rad úloh, pri ktorých plnení sa s&nbsp;kolegyňou rozhodne nenudia. Vo svojej práci však vidí veľký zmysel a&nbsp;oceňuje aj fakt, že sa ich klienti správajú slušne a&nbsp;nie sú s&nbsp;nimi problémy. Pravidelne sa terénne pracovníčky venujú aj deťom, pre ktoré organizujú tvorivé dielne.

Okolo motoriek sa točil už od útleho detstva a&nbsp;táto vášeň ho neopustila ani v&nbsp;čase, keď ťahá dôchodkový vek. Ján Pekár by už dnes zrejme ťažko zrátal, koľkým veteránom, ktoré prešli jeho šikovnými rukami v&nbsp;dielni rodinného domu v&nbsp;Uhorskom, vdýchol nový život. „Prvým z&nbsp;mojich motocyklov bol Pionier a&nbsp;po vojenčine, ktorú som absolvoval ako obsluha v&nbsp;hangári na letisku Sliač, som ich začal aj zbierať,“ vracia sa do šesťdesiatych rokov minulého storočia. Keď sa mu podarí zohnať starý motocykel, rozoberie ho takpovediac do poslednej skrutky, doplní chýbajúce diely, nanovo poskladá a&nbsp;následne ho na ceste aj sám otestuje. Zameriava sa predovšetkým na československé značky Jawa, ČZ či mopedy Stadion, v&nbsp;rámci opráv má však skúsenosť aj so zahraničnými značkami.

Ako dlho trvá, kým premení často nepojazdný vrak na plne funkčný dopravný prostriedok, ako keby zišiel z&nbsp;výrobnej linky? „Záleží na tom, koľko náhradných dielov chýba. Tie sa kupujú na burze, ich cena stúpa a&nbsp;pomaly sa aj míňajú. Rekonštrukcia motorky trvá v&nbsp;priemere niekoľko mesiacov, ale jednu sme robili aj desať rokov, lebo sme náhradné diely dlho nevedeli zohnať. Stále sú to veľmi spoľahlivé stroje,“ chváli Ján Pekár poctivú robotu výrobcov z&nbsp;minulého storočia. Za najvzácnejší kus do rodinnej zbierky považuje motocykel Jawa 500 OHC, ktorý sa nachádza u&nbsp;jeho syna v&nbsp;Bratislave. „Aj on sa už venuje zberateľstvu a&nbsp;zdá sa, že tejto vášni prepadne aj môj osemročný vnuk,“ ukazuje Ján Pekár na malú detskú motorku. Teší ho, že môže vytvárať hodnoty a&nbsp;tie následne posúvať ďalším generáciám motorkárskej famílie.