Jaroslav Slašťan

Spoluorganizoval prvú medzinárodnú vedeckú konferenciu o plazoch, realizoval trojročný monitoring plazov Slovenska, zúčastňuje sa na vedeckých expedíciách s cieľom skúmať plazy, vyše desať rokov organizuje výstavy exotických zvierat a má za sebou viac ako dvesto prednášok a akcií pre širokú verejnosť. 

            

Jedovaté hady, tak ako každá iná nebezpečná vec, patria do rúk odborníkov. Vy máte niekoľko certifikátov, ktoré vás oprávňujú s&nbsp;nimi narábať. Ako sa získava takýto certifikát?

Každému certifikátu predchádza školenie, ktoré väčšinou pozostáva z&nbsp;dvoch častí: teoretickej a&nbsp;praktickej. V&nbsp;teoretickej sa rozoberá napríklad identifikácia hadov, základné biologické poznatky, akým typom jedu disponujú vybrané hady, aká je prvá pomoc pri tom-ktorom druhu hada. Praktická sa venuje hlavne správnemu typu manipulácie s&nbsp;plazom, výberu správneho vybavenia a&nbsp;podobne. Aj keď sa môže zdať, že had ako had, je veľký rozdiel pracovať napríklad s&nbsp;mambou a&nbsp;pracovať s&nbsp;vretenicou.

Mnoho špičkových odborníkov doplatilo na neopatrnosť životom. Spomeňme aspoň amerických herpetológov Karla Schmidta (†67) a&nbsp;Joea Slowinského (†38) či nemeckého biológa Roberta Mertensa (†80). Nemáte niekedy pri práci s&nbsp;jedovatými hadmi strach?

Strach ani nie, ale určite je tam veľký rešpekt. Paradoxne sa snažím akejkoľvek manipulácii vyhnúť, pokiaľ nie je nutná. Ak už nutná je, snažím sa zachovať chladnú hlavu a&nbsp;sústreďovať sa len na hada a&nbsp;jeho prejavy. Našťastie nie som v&nbsp;pozícii, že s&nbsp;nimi manipulujem na dennej báze, a&nbsp;môžem sa riadiť pravidlom – najbezpečnejšia manipulácia je taká, ktorá nemusí nastať.

Uprednostňujete pri práci s&nbsp;jedovatými hadmi háky, tyče alebo kliešte?

Pri používaní manipulačných pomôcok, ako sú háky, kliešte a&nbsp;iné, nejde o&nbsp;uprednostňovanie. Je to nutnosť akejkoľvek bezpečnej manipulácie. Aj u&nbsp;nás v&nbsp;chovnej stanici máme s&nbsp;kolegami dohodu, že čo nemusíme vyberať, nevyberáme. Keď musíme a&nbsp;vieme pri tom použiť pomôcky, použijeme ich. Aj keď ide o&nbsp;nejedovaté hady. Najčastejšie manipulujeme rukami s&nbsp;užovkami alebo koralovkami pri kontrole zdravotného stavu alebo pri prednáškach a&nbsp;výučbe.

Pri manipulácii s&nbsp;jedovatými hadmi by malo byť používanie správnych pomôcok samozrejmosťou. Akýkoľvek „freehandling“ (chytanie jedovatých hadov do rúk a&nbsp;ich predvádzanie, pozn. red.) je absolútne hazardovanie a&nbsp;u&nbsp;zodpovedného chovateľa nemá čo robiť. Takisto fixácia jedovatých hadov za hlavou by mala byť ako posledná možnosť, keď všetko iné zlyhá, alebo sa využíva len v&nbsp;odôvodnených prípadoch, ako je odchyt špecifických hadov, odber jedu na vedecké účely či výučba.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane.

Jedovatý našťastie nie, no najbližšie som k&nbsp;tomu mal v&nbsp;Kostarike, keď som sa svojou neopatrnosťou pri fotografovaní priblížil veľmi blízko a&nbsp;had mi uštedril výstrahu. Urobil výpad a&nbsp;udrel mi do ruky zavretou papuľkou, čo je veľmi častý spôsob obrany. Myslím, že tá fotografia, ktorá sa mi, mimochodom, veľmi páči, mi to bude pripomínať do konca života.

Momentálne toho už nie je veľa, s&nbsp;kolegami máme spoločnú chovnú stanicu, kde sa nachádza vyše 80 hadov a&nbsp;viacero druhov jašterov a&nbsp;bezstavovcov. Mnoho zvierat máme spoločných, ale každý sa venujeme aj svojim „srdcovkám“. Medzi moje obľúbené patrí určite druh Apodora, veľké pytónovité hady z&nbsp;Novej Guiney, alebo Morelia, stromové pytóny.

Prednedávnom sme zažili chovateľský boom, takmer každý chcel v&nbsp;domácnosti chovať niečo exotické – plazy, hmyz, škorpióny či pavúky. Musia byť chovatelia jedovatých hadov niekde registrovaní? Vyžaduje sa od nich odbornosť, certifikáty či povolenia?

Chovatelia nebezpečných živočíchov by mali byť zaregistrovaní v&nbsp;Štátnej veterinárnej a&nbsp;potravinovej správe SR, ktorá upravuje chov nebezpečných zvierat v&nbsp;zajatí vyhláškou 143/2012 Z. z. Tá upravuje podmienky chovu a&nbsp;zároveň definuje, ktoré zvieratá spadajú do kategórie nebezpečných zvierat. V&nbsp;prípade, že by chovateľa uhryzol cudzokrajný had, sú v&nbsp;našich nemocniciach dostupné protijedy? To je otázka, na ktorú je ťažké dať jednoduchú odpoveď. Priebeh uhryznutia môže byť dosť odlišný od prípadu k&nbsp;prípadu.

Svoje zohráva množstvo faktorov, napríklad druh hada, množstvo jedu, miesto pohryzenia, zdravotný stav postihnutého, alergie, prípadne precitlivelosť postihnutého na živočíšne jedy. Dokonca ani podanie protijedu nezaručí vyliečenie. Často, paradoxne, práve protijed môže spôsobiť viac komplikácií než samotné uhryznutie. Každé liečenie pohryzenia jedovatým hadom je prísne symptomatické a&nbsp;dá sa povedať, že jedinečné. V&nbsp;našich nemocniciach, pokiaľ viem, sa držia iba protijedy na našu vretenicu, nie na cudzokrajné hady, takže buď si ich zabezpečí chovateľ hadov, alebo nemocnice v&nbsp;prípade núdze kontaktujú zariadenia, ktoré ich majú.

Veľmi zjednodušene povedané tak, že sa imunizujú vhodné zvieratá, najčastejšie kone alebo ovce. Tieto zvieratá majú robustný imunitný systém a&nbsp;produkujú silné protilátky, ktoré sa viažu na zložky hadieho jedu, čo umožňuje našej imunite tieto toxíny eliminovať.

Injekčne sa podá slabá dávka konkrétneho jedu do svalu zvieraťa. Po istom čase sa postup zopakuje, pričom množstvo sa zvyšuje až dovtedy, kým dotyčné zviera nenadobudne proti jedu dosť protilátok. Následne sa odoberie krv, z&nbsp;nej sa extrahujú protilátky a&nbsp;spracujú sa do hotového protijedu. Protijedy môžu byť polyvalentné (jeden druh protijedu účinkuje na rôzne druhy hadov) alebo monovalentné (špecifický protijed pre špecifický druh hada). Protijedy sa nevyrábajú len na hady, ale aj na škorpióny, pavúky, no napríklad aj ryby.

Existujú druhy, na ktorých jed nie je vyvinuté antisérum?

Samozrejme, a&nbsp;dosť. Z&nbsp;takých najznámejších je to napríklad druh Atractaspis, norozmije, alebo Thelotornis capensis – na pohryznutie týmto druhom zomrel práve vyššie uvedený herpetológ Robert Mertens.

V&nbsp;humánnej medicíne sa používajú aj lieky pripravené priamo z&nbsp;hadieho jedu. Aké ochorenia liečia takéto prípravky?

Fakt je, že hady zachránia svojím jedom viac ľudských životov, než ich zoberú. Hadie jedy sa už roky využívajú na liečbu rôznych ľudských ochorení. Ak poznáte niekoho, kto berie lieky na krvný tlak, je veľká pravdepodobnosť, že sú zo skupiny takzvaných ACE inhibítorov, ktoré obsahujú upravený hadí jed. Takisto rôzne ďalšie lieky na kardiovaskulárne problémy, lieky proti cukrovke, lieky proti bolesti a&nbsp;mnoho iných. Je veľa výskumov nielen o&nbsp;využití hadích jedov, ale aj jedov škorpiónov, medúz a&nbsp;iných jedovatých živočíchov v&nbsp;humánnej medicíne, kde je ich potenciál skutočne obrovský.

Okrem toho, že organizujete výstavy exotických zvierat a&nbsp;prednášate na konferenciách, organizujete aj prednášky o&nbsp;slovenských plazoch v&nbsp;školách. Čo deti najviac fascinuje?

Deti sú pri otázkach úplne neviazané a&nbsp;rozmanité. Zaujíma ich skutočne všetko od rôznych naj – ktoré hady sú najväčšie, najjedovatejšie, najrýchlejšie, najpomalšie – až po všetko z&nbsp;ich života. Ako sa stravujú, ako sa pohybujú, ako rastú, ako lovia, ako sa pária. A&nbsp;práve táto rozmanitosť pri hadoch je asi to, čo nás k&nbsp;nim ťahá a&nbsp;prečo sú také zaujímavé nielen pre deti, ale aj pre herpetológov.

Nielen deti, ale aj dospelých zaujíma, do akej veľkosti môže had narásť, pretože nás fascinujú správy o&nbsp;obrovských jedincoch. Aké veľkosti sú reálne a&nbsp;ktoré hady sú najväčšie?

Medzi najväčšie hady patria určite pytóny mriežkované, ktoré môžu dosiahnuť až potvrdenú veľkosť nad deväť metrov. Medzi najmohutnejšie patria anakondy, ktoré môžu byť pri veľkosti štyri až päť metrov raz také mohutné a&nbsp;ťažké ako rovnako veľký pytón. No najväčší jedovatý had je bezpochyby kobra kráľovská.

Aké veľké či skôr malé sú najmenšie druhy?

V&nbsp;svete hadov vládne úžasná rozmanitosť. Najmenšie druhy patria do rodiny Leptotyphlopidae a&nbsp;z&nbsp;nich asi najmenší je Tetracheilostoma carlae – hadík z&nbsp;Barbadosu, ktorý má v&nbsp;dospelosti približne desať centimetrov.

Ktorý had sa považuje za najjedovatejšieho?

Osobne považujem každého hada, ktorý ma môže zabiť jedom, za najjedovatejšieho. Na túto na prvý pohľad jednoduchú otázku neexistuje jednoduchá odpoveď. Opäť tu zohráva rolu množstvo faktorov, napríklad toxicita jedu pre človeka, množstvo jedu, ktoré dokáže had vpraviť do rany pri pohryzení...

Jeden príklad na ilustráciu: kobra kráľovská, ktorá disponuje vysoko toxickým jedom v&nbsp;enormnom množstve, zabije ročne málo ľudí – pre svoju plachosť, skrytý spôsob života a&nbsp;tým, že sa ľudom vyhýba. Oproti tomu vretenica Daboia russelii je malá – aj keď jej jed je tiež dosť toxický a&nbsp;má ho neporovnateľne menej –, ale spôsobuje asi najviac smrteľných pohryzení v&nbsp;Indii. Je to hlavne preto, že sa často vyskytuje pri ľudských obydliach a&nbsp;plantážach a&nbsp;pre malé rozmery a&nbsp;dobré sfarbenie je ľahko prehliadnuteľná.

Kde žije najviac jedovatých hadov? Sú miesta, na ktorých miestach sa hady vôbec nevyskytujú?

Najviac jedovatých hadov žije v&nbsp;tropických oblastiach celého sveta, ale sú krajiny, kde nenájdeme žiadne hady, napríklad Nový Zéland, Antarktída či Grónsko.

V&nbsp;akých najvyšších nadmorských výškach môžeme hady stretnúť?

Rekordérom v&nbsp;tejto disciplíne je asi himalájsky vretenicovitý had Gloydius himalayanus, ktorý sa vyskytuje až vo výškach takmer päťtisíc metrov nad morom.

Prečo sa hady považujú za zlé stvorenia a&nbsp;väčšina ľudí má z&nbsp;nich panický strach?

V&nbsp;našich podmienkach to podľa mňa spôsobuje hlavne to, že ľudia hady nepoznajú. A&nbsp;keď áno, najviac vretenicu, ktorá je jedovatá a&nbsp;ktorú si spájajú len s&nbsp;negatívnym pohryzením. Svoje v&nbsp;tom zohrala určite aj kresťanská kultúra, ktorá zaškatuľkovala hada ako podobenstvo diabla a&nbsp;niečo zlé.

Hady sú súčasťou každej kultúry. Ktoré národy k&nbsp;nim majú pozitívny vzťah?

Paradoxne, mnohé národy, ktoré žijú v&nbsp;oblastiach s&nbsp;výskytom najnebezpečnejších hadov sveta. V&nbsp;Indii je silný kult uctievania kobier, v&nbsp;Egypte tiež. Netvrdím, že tam sa ich ľudia neboja, ale ideovo sú inak nastavení.

Hadov sa boja nielen ľudia, ale aj zvieratá, dokonca aj tie, ktoré s&nbsp;nimi nemali skúsenosť. Zvieratá, samozrejme, majú pred hadmi rešpekt. Či už preto, že sa môžu stať ich korisťou a&nbsp;vedia, že had je predátor, alebo preto, že dokážu identifikovať nebezpečenstvo. Mnohé hady to využívajú aj na svoju ochranu. Napríklad koralovce – prudko jedovaté hady – majú rôzne kombinácie čiernej, červenej a&nbsp;žltej alebo bielej farby. Zvieratá žijúce v&nbsp;tej oblasti vedia, že takto sfarbenému hadovi sa majú vyhýbať. Toto využívajú napríklad aj nejedovaté koralovky, ktoré sfarbením imitujú jedovaté koralovce na svoju ochranu. Nazýva sa to mimikry. Predstieram, že som niekto, kto nie som. Iné druhy, napríklad kobry, používajú na zastrašovanie rozťahujúci štít, aby na potencionálneho predátora pôsobili odstrašujúco.

Koľko druhov hadov môžeme stretnúť v&nbsp;našej prírode? Sú pre človeka nebezpečné?

V&nbsp;našej prírode sa vyskytuje päť druhov hadov: užovka stromová, užovka hladká, užovka fŕkaná, užovka obojková a&nbsp;jediný jedovatý had – vretenica severná. Z&nbsp;nich môže človeka potenciálne ohroziť iba vretenica, aj to len vo výnimočných prípadoch.

Ako sa zachovať, ak dôjde k&nbsp;uhryznutiu vretenicou? Sú obavy namieste?

V&nbsp;prípade uhryznutia vretenicou treba zachovať pokoj a&nbsp;hneď volať záchrannú službu. Ideálne je poznačiť si fixkou alebo perom kruh okolo miesta pohryznutia a&nbsp;zapísať si presný čas. To pomôže stanoviť rýchlosť postupu jedu, ako aj mieru intoxikácie. Postihnutú končatinu treba stabilizovať, založiť voľnú bandáž – nepoužívať škrtidlo. Vyvarovať sa pitia alkoholu alebo kávy. Pri pohryzení vretenicou netreba panikáriť, zároveň však netreba situáciu podceniť.

Ktorý had na Slovensku je úzko spojený s&nbsp;ľudskými obydliami?

Na Slovensku to bude užovka stromová, ktorá sa často vyskytovala pri maštaliach a&nbsp;domoch, kde mala dosť potravy vo forme hlodavcov. Starý gazdovia ju volali aj had hospodár.

Mnohí ľudia sú presvedčení, že hady sú studené a&nbsp;slizké. Aké sú najčastejšie mýty o&nbsp;hadoch?

Tých mýtov o&nbsp;hadoch je skutočne veľké množstvo: od slizkých hadov cez hady, ktoré dokážu hypnotizovať a&nbsp;bodať jazykom, až po mýty, že had môže umrieť len po západe slnka. Už len samotné množstvo mýtov o&nbsp;týchto zvieratách by stačilo na zaujímavú knižku.

Stretli ste sa aj v&nbsp;našich končinách s&nbsp;mýtmi, ktoré vás prekvapili?

Napríklad že ochranári vypúšťajú hady do prírody. Fáma koluje v&nbsp;rôznych alternatívach, niekedy sa zhadzujú vrtuľníkom, inokedy sa vyvážajú terénnymi autami vo vreciach. Zaujímavosťou je, že táto historka koluje po celom Slovensku už niekoľko rokov. Každý rok na jar sa s&nbsp;kolegami pýtame, kedy nám už prídu tie vrtuľníky, nech môžme vyhadzovať vretenice, a&nbsp;štát nám ich stále nejako nechce dodať.

Hadie šou patria na svete k&nbsp;najobľúbenejším. Mnohí herpetológovia sa radi predvádzajú a&nbsp;k&nbsp;ich imidžu patrí aj to, že si jedovaté hady nechávajú loziť po tele a&nbsp;chytajú ich, akoby to boli neškodné užovky.

Ich „tajomstvo“ je, že honba za peniazmi, za lajkmi alebo slávou je silnejšia než pud sebazáchovy. Pri hadovi sa dá dosť dobre odhadnúť, v&nbsp;akej je nálade, či sa s&nbsp;ním dá manipulovať a&nbsp;ako zareaguje, preto im to väčšinou prejde. Nie vždy to však dopadne tak, ako sa očakáva, a&nbsp;práve takíto hazardéri sú často zodpovední za zvýšený tlak štátnych inštitúcií na reguláciu chovov nebezpečných zvierat.

Ľudia obľubujú dokumenty s&nbsp;biológmi, ako je Steve Irwin, Nigel Marven či Jeremy Wade. Svet hadov som začal bližšie vnímať a&nbsp;spoznávať pri dokumentárnej sérii s&nbsp;Austinom Stevensom. Vy ste na Slovensku veľmi populárny herpetológ. Dali by ste sa nahovoriť na spoluprácu pri tvorbe dokumentu o&nbsp;plazoch?

To je dobrá otázka. Záležalo by určite na tom, s&nbsp;kým a&nbsp;o&nbsp;čom. Jeden taký rozhovor som už absolvoval s&nbsp;Nigelom Marvenom, britským zoológom a&nbsp;úspešným moderátorom rôznych vynikajúcich dokumentárnych filmov, s&nbsp;ktorým sme už načrtli nejaké možnosti. Uvidíme, na budúci rok príde na Slovensko, možno dohodneme niečo konkrétne.

Že raz, keď už nebudem musieť pracovať, povýšim herpetológiu z&nbsp;hobby na plný úväzok.

Herpetológ vyvracia mýty o hadoch: Svojím jedom zachránia viac ľudských životov, než ich zoberú

Jaroslav Slašťan

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Herpetológ vyvracia mýty o hadoch: Svojím jedom zachránia viac ľudských životov, než ich zoberú

Jaroslav Slašťan

Súvisiace články

Unikát v parlamente: Do poslaneckých lavíc zasadla dcéra spolu so svojím otcom, ROZHOVOR

Budeme hladovať? POTRAVINOVÝ KRITIK varuje: Nie sme dostatočne potravinovo sebestační

Chcel zachraňovať hrady, namiesto toho deťom zachránil historickú úzkokoľajku

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás