Zhodovali sa kolegovia o hercovi, ktorý sa stal legendou českého dabingu. Bol jedným z mála umelcov rozpoznateľných podľa ojedinelého hlasu. Jeho hlboký basbarytón bol zvučný, no zároveň hebký, melodický a Miroslav Moravec patril medzi najvýznamnejších dabingových a rozhlasových umelcov. Svoj hlas prepožičal velikánom svetového filmu. Divákom sa ním prihováral Jean Marais v troch krimikomédiách Fantomas, v mnohých postavách daboval Jeana-Paula Belmonda, napríklad vo filmoch Policajt alebo darebák či Nenapraviteľný, v americkom detektívnom seriáli Kojak Tonyho Savalasa, Yva Réniera v úspešnom francúzskom kriminálnom seriáli Komisár Mou­lin, ale i Gérarda Depardieua v komédii Otec a otec.

Do jeho zbierky nadabovaných hercov patril aj Alain Delon, Henry Fonda a ďalší. Miroslav Moravec sa preslávil nielen v dabingu, v rozhlase účinkoval v množstve hier, dokonca preňho dramatik Jan Vedral napísal špeciálnu hru Dabér, načítal i audioknihy. Hral desiatky úloh v divadlách, oslovovali ho televízni tvorcovia a filmári.
V jeho živote sa striedala radosť so smútkom, úsmev so slzami či pohoda s nepríjemnosťami. V tých ťažších chvíľach mu pomáhala jeho optimistická povaha: „Nikdy som nepodľahol stresu a stavu, že všetko je zle. Najväčším darom v živote je sám život, a ja som zaň vďačný,“ vyznal sa na oslave svojich sedemdesiatin. Keď mu osud naložil viac, než uniesol, všetko riešil s čistou hlavou a noblesou sebe vlastnou. V takých chvíľach tento životný optimista hovorieval: „Len sa nepos...“

Trikrát na prijímačkách

Optimizmus mu nechýbal ani v období, keď sa chcel stať hercom a rodičia boli proti. Miroslav Moravec sa narodil v Prahe na Žižkove rodičom, ktorí pochádzali z Hanej, z kraja na strednej Morave. Otec bol znalec a odborník na látky a po skončení druhej svetovej vojny pracoval ako obchodný námestník v pražskom Dome módy. Zamestnaná tam bola i jeho manželka, vyučená krajčírka. Remeslu sa v Dome módy nevenovala, bola pokladníčka. Okrem syna mali o tri roky mladšie dvojčence – dcéry Máriu a Miladu. Súrodenci mali veľmi pekný vzťah, Mirek ako pravý gavalier za mnohé detské šarvátky sestier vzal vinu na seba. Po ukončení základnej školy pokračoval na gymnáziu, bol výborným študentom. Mal veľmi rád literatúru a stal sa z neho vášnivý zberateľ kníh. Neraz si z nich čítal nahlas, aby sa naučil správne artikulovať, a kultivoval si tak i češtinu.

Ďalšou jeho veľkou láskou bolo divadlo. S ochotníckym súborom v žižkovskom divadle začal hrať na strednej škole. Paradoxne, na­smeroval ho tam otec, aby sa počas puberty venoval niečomu užitočnému. Ale keď chcel študovať herectvo, rodičia zhodne nesúhlasili. On sa však ich vôli vzoprel a na umeleckú školu robil prijímacie pohovory trikrát. Prvý raz neuspel, pretože podľa komisie nemal vhodný hlas pre divadlo. Druhýkrát usúdili, že nemá talent. Tak ho čakala vojenská služba. Zaradili ho k rádiolokačnej jednotke, čo malo výhodu v tom, že sa naučil po anglicky a po rusky. Vo všeobecnosti mal talent na jazyky. Neskôr sa naučil po francúzsky i po španielsky. Po vojenčine tretí raz absolvoval pohovor na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení – DAMU. Tentoraz s prekvapujúcim výsledkom. Komisia vyhlásila, že je už hotový herec a žiadne umelecké školy nepotrebuje. Nech ide rovno hrať do divadla. Mirek si však splnil túžbu po umeleckom vzdelaní a DAMU nakoniec vyštudoval diaľkovo, ukončil ju v roku 1962.

Pokračovanie na ďalšej strane...