redakcia

Na pultoch kníhkupectiev sa už niekoľko týždňov vyníma dlhoočakávaná a naozaj veľmi starostlivo pripravená autobiografia legendárneho Karla Gotta. Už na prvý pohľad je taká, akým spevák bol. Veľkolepá! Nič podobné v našich končinách dlho nevznikne. Má cesta za štěstím je rozsiahle zhrnutie jeho kariéry, ktorá v rámci Česka a Slovenska naozaj nemá obdobu. Niet sa čomu čudovať, že napriek vyššej cene je o dielo obrovský záujem. Láka najmä tým, že maestro písal knihu sám, dokonca aj v čase, keď bol na tom zdravotne veľmi zle a doslova očakával koniec. Skutočne úprimne sa v závere autobiografie vyznáva z pocitov týkajúcich sa ťažkej diagnózy, o ktorej sa v roku 2015 dozvedel.

„Do pražského IKEM (Inštitút klinickej a&nbsp;experimentálnej medicíny, pozn. red.) sme šli poslednú októbrovú nedeľu popoludní na bežnú kontrolu srdca, pretože už od januára 2015 som trpel arytmiou,“ uvádza v&nbsp;pamätiach. Vtedy sa umelec prvýkrát posťažoval profesorovi Kautznerovi na problémy s&nbsp;trávením. Zväčšovalo sa mu brucho a&nbsp;celkovo sa necítil dobre. Lekári mu robili CT a&nbsp;zistili, že v&nbsp;bruchu má tekutinu. Nasledujúci deň ráno prebehla operácia. Tá bola vážnejšia, než odborníci predpokladali, keďže mu v&nbsp;tele našli nádor.

Po celý čas bola jeho oporou manželka Ivana (45). „Zobudil som sa a&nbsp;moja žena našťastie opäť sedela pri mojej posteli. Držala ma za ruku a&nbsp;ja som si znova uvedomil svoju vážnu diagnózu. Bol som taký rád, že nie som sám.“ Sanitka speváka previezla na I. internú kliniku hematológie, kde sa začala imuno-chemoterapeutická liečba takzvaného Burkittovho lymfómu. „Nebolo to ani o&nbsp;päť minút dvanásť, ako som sa neskôr dozvedel. Prišiel som doslova na poslednú chvíľu,“ prekvapil spevák. Lekári aj Ivana mu vtedy zatajili, že nádor má nielen v&nbsp;bruchu, ale rakovina sa mu rozliezla po celom tele. Náročná liečba síce zabrala, no už nič nebolo ako predtým.

Maestro priznal, že boj s&nbsp;chorobou ho vyčerpal. Nemal energiu spievať ani komunikovať, čo ho ubíjalo ešte viac, našťastie nikto na neho netlačil a&nbsp;on postupne začal napĺňať stránky svojho diára koncertmi. Tešila ho obrovská priazeň publika, ale radosť dlho netrvala. „Čistý a&nbsp;bez diagnózy som vydržal rok a&nbsp;pol,“ píše v&nbsp;knihe. V&nbsp;decembri 2017 sa choroba opäť prihlásila o&nbsp;slovo. „Pre nedostatok červených krviniek mi bolo povedané, že od dnešného dňa už budem závislý od transfúzií. Naštudoval som si, že s&nbsp;touto diagnózou sa žije priemerne dva roky, pokiaľ sa u&nbsp;pacienta nedá zrealizovať transplantácia kostnej drene, čo v&nbsp;mojom prípade neprichádzalo do úvahy,“ doplnil.

Okamžite začal uvažovať nad tým, čo všetko ešte nestihol. „Ešte by som si chcel zostávajúci čas dosýta osobne užiť! Vychutnávať čo najdlhšie rodinné šťastie, mať vôkol seba svoje krásne dcérky a&nbsp;vidieť ich, ako dospievajú…“ Vedel, že to nepôjde, preto si zaumienil nepremárniť už ani minútu do konca svojho života. V&nbsp;novembri 2018 ho navyše lekár informoval, že jeho stav je absolútne nezvratný a&nbsp;zostáva mu asi pol roka života. Skúšal preto alternatívnu medicínu aj biologickú experimentálnu liečbu z&nbsp;Ameriky.

„Chcel som si splniť záväzky a&nbsp;zároveň som potreboval dokončiť svoj životný filmový dokument s&nbsp;režisérkou Olgou Špátovou (37) a&nbsp;svoju autobiografickú knihu,“ spomína zlatý slávik v&nbsp;knihe. Liečba bola náročná, ale dopriala mu čas navyše. Narodeninový koncert v&nbsp;O2 Arene síce zrušil ešte začiatkom roka 2019, no v&nbsp;komornejšej zostave sa mu podarilo osláviť okrúhle jubileum. V&nbsp;kruhu najbližších dokonca niekoľkokrát.

Karel Gott dostal napriek zdravotným problémom od života možnosť pripraviť sa na odchod a&nbsp;zmieriť sa so všetkým a&nbsp;všetkými. Navyše doprial fanúšikom prekvapenia, z&nbsp;ktorých môžu mať radosť aj po jeho smrti, niečo podobné sa len tak hocikomu nepodarí. V&nbsp;tomto zmysle mal veľké šťastie. To ho však nesprevádzalo len v&nbsp;poslednej životnej etape, ale prakticky od narodenia.

V&nbsp;úvode knihy opisuje svoju prvú spomienku, keď ako trojročný ležal v&nbsp;posteli. Pristúpila k&nbsp;nemu neznáma biela postava a&nbsp;šepkala mu niečo do ucha. „Nerozumel som jej, možno preto, že som bol ešte veľmi malý. Ale prítomnosť pôvabnej víly ma nezaskočila, nevystrašila, naopak, pocítil som akési samozrejmé bezpečie a&nbsp;radosť.“ Nazdával sa, že šlo o&nbsp;jeho sudičku, ktorá mu možno predpovedala životnú úlohu. Áno, vo svojej poslednej knihe sa umelec neubránil mystifikácii svojej osoby, čo mu niektorí, samozrejme, vyčítajú. Jeho životný príbeh je aj odhliadnuc od toho nesmierne bohatý, strhujúci, hoci samotný autor hneď v&nbsp;úvode autobiografie upozorňuje, že o&nbsp;žiadne pikantérie nepôjde a&nbsp;sú to&nbsp;jeho spomienky na situácie, ktoré môžu iní vnímať úplne rozdielne.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Recenzie na obsažné knižné dielo nenechali na seba dlho čakať. A&nbsp;hoci sa všetci zhodujú na prepracovanosti a&nbsp;vizuálnej bohatosti knihy, v&nbsp;niektorých kapitolách spevákovi vyčítajú nedostatok úprimnosti, nadhľadu a&nbsp;snahu ukázať sa vždy len v&nbsp;tom najlepšom svetle. S&nbsp;bratmi Štaidlovcami totiž rýchlo pochopil, že okrem spevu a&nbsp;príjemného vystupovania speváka predáva pútavý príbeh, a&nbsp;ten bol Karel ochotný poslucháčom poskytnúť, hoci sa vymykal realite.

Hudobný publicista Pavel Klusák (51), ktorému len tak mimochodom aktuálne vychádza vlastná kniha o&nbsp;Karlovi Gottovi s&nbsp;názvom Gott – Československý příběh, spevákovi vyčítal prikrášlenie začiatkov hudobnej kariéry spojené s&nbsp;účinkovaním v&nbsp;divadle Semafor. Umelec sa na stránkach knihy vyznáva z&nbsp;toho, ako ho v&nbsp;roku 1963 v&nbsp;pražskej kaviarni Vltava objavili hitmakeri Jiří Suchý (89) a&nbsp;Jiří Šlitr (†45). Podľa objaviteľa talentov Karla Mareša (†84) to však bolo inak. Spoluprácu s&nbsp;Gottom vraj dohodoval práve on, pričom Suchý bol dokonca proti umelcovmu angažmánu. Typovo mu totiž do Semaforu nesedel. Nič to však nemení na tom, že účinkovanie v&nbsp;tomto divadle ho následne katapultovalo k&nbsp;sláve, len záujem o&nbsp;speváka nebol hneď od začiatku taký veľký, ako ho opísal…

Podľa Klusáka si Gott o&nbsp;niečo vylepšil aj spomienky na polročné účinkovanie v&nbsp;Las Vegas. To podľa dobových prameňov zďaleka nebolo také hviezdne, čo navyše v&nbsp;rozhovore pre časopis Reflex z&nbsp;roku 2017 potvrdil aj spevákov vtedajší kontrabasista Antonín Gondalán (79). „Nerád počúvam legendu o&nbsp;tom, ako sme s&nbsp;Gottom zvalcovali Vegas. Nie je to pravda,“ uviedol. Veci v&nbsp;skutočnosti boli tak, že na ich vystúpenia jednoducho ľudia nechodili.

Dokreslenie imidžu nie je pri umelcovi Gottovho formátu veľkým prešľapom. Okrem toho fanúšikovia do istej miery očakávajú, že ich idol je tak trochu nadčlovek a&nbsp;životný príbeh, ktorým prešiel, by mal byť pre mnohé ďalšie generácie veľkou inšpiráciou… Zásadnejšie už pôsobia dejinné udalosti, ku ktorým sa maestro nerád vyjadroval v&nbsp;priebehu úspešnej kariéry a&nbsp;vždy mu spôsobovali poriadne vrásky na čele.

Ide napríklad o&nbsp;tému Anticharty, o ktorej počas života skutočne nerád hovoril. Nechcel o&nbsp;sebe počúvať ako o&nbsp;hviezde normalizačných čias, no na druhej strane treba povedať, že okrem obrovskej kariéry vo vtedajšom Československu mal druhú, celkom odlišnú a&nbsp;rovnako veľkú kariéru v&nbsp;západnom Nemecku. V&nbsp;tom čase to nebolo dovolené nikomu, Gott však bol výnimkou. Dialo sa to zrejme aj preto, že umelec minulému režimu neodporoval. Aj keď v&nbsp;knihe pripúšťa, že 70. roky boli pre neho nesmierne náročným obdobím plným sledovania, donášania, výsluchov, podozrení, napriek tomu možno túto etapu označiť za vrchol jeho speváckej dráhy…

Podobne rozporuplných pasáží (napríklad aj kapitolu o&nbsp;„cvičnej“ emigrácii) nájdu pamätníci v&nbsp;knihe viacero. Zlatý slávik nebol až taký otvorený, ako by sa bolo od neho čakalo, a&nbsp;je pravda, že sa mu podarilo udržať kontrolu nad svojím životným príbehom až do úplného konca, a&nbsp;aj to sa počíta.

Teraz sa o&nbsp;jeho odkaz bude starať vdova Ivana, ktorú aktuálne veľmi teší obrovský záujem o&nbsp;memoáre zosnulého manžela. „Mám veľkú radosť. Píšete mi, ako sa vám autobiografia Má cesta za štěstím páči, a&nbsp;posielate mi svoje fotografie s&nbsp;ňou. Ako malé poďakovanie či pozornosť vám posielam fotku Káju z&nbsp;Malorky z&nbsp;leta 2017, ktorá patrí medzi moje obľúbené. V&nbsp;knihe ju nenájdete, pri kapitole Carpe diem je fotka dosť podobná. Navštívili sme s&nbsp;Kájom jedno malebné mestečko a&nbsp;on si v&nbsp;ten deň čistou náhodou vzal tričko, ktoré malo rovnakú farbu, ako sú tam všade okenice. Nedalo sa ho pri tých zelených okeniciach nevyfotiť,“ zverila sa na sociálnych sieťach manželovým fanúšikom Ivana.

S&nbsp;prípravou jeho knihy mala veľmi veľa práce, preto sa chce aktuálne zamerať na dcéry Charlotte Ellu (15) a&nbsp;Nelly Sofiu (13), ktoré nechtiac zanedbávala. „Potrebujem sa po niekoľkoročnom tak súkromnom, ako aj pracovne náročnom období zastaviť a&nbsp;poriadne sa nadýchnuť. Chcem sa venovať predovšetkým dcéram, ktoré mi dospievajú pred očami a&nbsp;na ktoré som vinou projektov spojených s&nbsp;Karlom nemala v&nbsp;poslednom období veľa času. Našťastie sú chápavé a&nbsp;tolerantné. Vedia, že som ich tatinkovi dala sľub, že všetky projekty dotiahnem do konca,“ uviedla vdova po Gottovi pre idnes.cz s&nbsp;dôvetkom: „Určite sa chcem starať o&nbsp;odkaz zosnulého manžela s&nbsp;rovnakou láskou, ako som sa až do poslednej chvíle starala o&nbsp;neho. Karel bol láskou môjho života a&nbsp;na tom sa už nikdy nič nezmení.“

Gott sa v memoároch zveril s trápením: Čo pred ním tajili?

redakcia

Výber pre vás

Gott sa v memoároch zveril s trápením: Čo pred ním tajili?

redakcia

Súvisiace články

Kto donášal eštebákom na Karla Gotta? Sám sa o tom dozvedel len pred smrťou!

Ivana Gottová poskytla prvý rozhovor od smrti Karla Gotta: Pomáhal mi z neba!

Nový začiatok vo Fínsku: Dominika Gottová dala životu s Timom druhú šancu!

Výber pre vás