Kto je zdravý, vyzerá od prírody dobre, môže si dopriať kopu dobrého jedla a pritom sa len vyvaľovať bez toho, aby pribral, je šťastný človek. Žiaľ, väčšina si musí svoje tukové zásoby strážiť a likvidovať ich nadbytok. Hoci vo fitnescentre.

Nemám rád obrovské zrkadlá v kúpeľniach hotelových izieb. Pri sprchovaní vidím svoje veľké trčiace brucho. Hrôza. Snažím sa ho sťahovať a robiť frajera sám pred sebou. Vtedy si uvedomujem, že posmešky kamarátov a kolegov na adresu mojej „tehotnosti“ sú namieste. Aj keď zozadu, vraj, nevyzerám až tak zle... Treba s tým niečo urobiť. Kolegyňa, ktorá zhodila pekných pár kilogramov, mi odporučila poradkyňu a osobnú trénerku Alenku Juráškovú. Najprv som ohrnul nos, ale po otvorení jej webovej stránky www.alenajuraskova.szm.sk mi padla sánka. Samozrejme, že to skúsim.

„Fitko má kopu výhod,“ ubezpečila ma Alenka, keď som za ňou prišiel do Fitness centra Vassal gym na pešej zóne v bratislavskej Vrakuni s igelitkou s vecami na cvičenie. Je to jej základňa, na ktorej táto učiteľka francúzštiny pôsobí každý večer ako osobná trénerka. „Každý športovec chodí do posilky. Pomáha však aj ľuďom s bolesťami chrbta a ochabnutým svalstvom. Je to skvelá pomôcka na chudnutie. Vidím v ňom samé výhody. Keď spojíme normálny tréning s kardiotréningom, trebárs na stacionárnom bicykli, a k tomu upravíme stravu, je zaručené, že človek bude vyzerať lepšie a bude sa cítiť zdravší. O tom niet pochýb. Najlepšia cesta je kombinácia všetkých týchto možností. Potom bude človek krajší, pevnejší, štíhlejší a zdravší.“ Nestačí iba začať bezhlavo cvičiť. „Často pozorujem, ako ľudia živelne dvíhajú činky. Všetko chce systém, inak to nemusí dopadnúť dobre. Ako trénerka musím veľa študovať, aby som mohla ľuďom správne radiť.“

Alenkine svaly
S bodyfitnesom začala Alenka vážnejšie pred dva a pol rokom. „Po relaxačnom cvičení mi napadlo skúsiť to súťažne. Môj prvý úspech bolo štvrté miesto na majstrovstvách Slovenska.“ Chcela to len vyskúšať a skončiť. „Lenže, chytilo ma to. Dva razy som potom skončila v rovnakej súťaži na prvom mieste.“ Alenka vyzerá na pohľad nevinne. Svalová hmota, ktorú nosí pod oblečením, však stojí za to. „Sily mám dosť,“ vystríha. Okrem toho, Alenka tučkov nemusí. „Mám kopu obéznych klientov. Snažím sa im však pomôcť a veľmi sa teším, keď chudnú. Je to pre mňa veľké zadosťučinenie! Nikdy som nepochopila, ako sa niekto bez zdravotných problémov môže dostať na vysokú hmotnosť.“ Podvedome som začal sťahovať brucho. „Človek by mal správne odhadnúť čas, keď presiahne určitú hranicu, aby si nezapríčinil zdravotné problémy. Ako vôbec dokáže dvestokilový Američan chodiť? Ja by som sa zbláznila, keby som sa zadychčala po treťom kroku. Rada sa hýbem a ovládam svoje telo. Neviem si predstaviť, že by mi zavadzalo pri pohybe brucho.“ Ja áno. Žiaľ...

Borisov obdiv
Pre Borisa, študenta psychológie Univerzity Komenského, je svalová hmota životným štýlom. „Prináša mi to radosť. Je to aj o prekonávaní samého seba a o odriekavaní. Keď sa človek rozhodne, že chce vo svojom živote niečo zmeniť, prináša to aj určité obete. Vždy som obdivoval silných mužov a mal som blízko k športu. Kulturistiku robím seriózne päť rokov. V súčasnosti trénujem denne dvojfázovo na Veľkú cenu Dubnice v kulturistike.“ Najmä pri pive sa nájde „silák“, ktorý pri pohľade na bicepsy týpka vedľa pri stole dostane skvelý nápad rozdať si to s ním, aby všetkým dokázal, že svaly ešte neznamenajú silu. „Aj mne sa to už stalo. Kopa ľudí chce dostať človeka iba preto, že im lezie na nervy, lebo je o čosi väčší. Väčšinou sa to snažím ukecať. Niekedy sa to však nedá.“

Marošove kilogramy
Stredoškolák Maroš má pred maturitou. Spočiatku chodil do posilňovne len tak, z dlhej chvíle. „Nebavilo ma fl ákať sa. Radšej som si prišiel zacvičiť. Prvý rok som to bral zľahka. Posledné dva roky však posilku beriem poctivo. Najmä v zime to má svoje výhody,“ smeje sa mrazu za oknom. „Po celý rok sa o seba starám. Chcem sa aj páčiť, ale hlavne je to o pocite. Po cvičení sa cítim naozaj perfektne. Uvoľním sa, je to pre mňa skvelý relax. Keď týždeň neprídem, som nervózny.“ Maroš chce hlavne pribrať, lebo si pripadá chudý. „Môžem zjesť čokoľvek, veľmi rýchlo strácam váhu. To mám po otcovi. Vážim sa denne. Mám osemdesiatpäť kilogramov a potreboval by som o desať viac.“ Tých desať kilogramov by som mu dal okamžite zo svojich. Povedal však, že by ich chcel na inom mieste...

Ivanova foremnosť
„Esbéeskár“ Ivan. Ani on nevyzerá, že by som s ním chcel prísť do konfl iktu. Cvičenie berie ako zmysluplné doplnenie svojej profesionality. Aj keď v zamestnaní stráži objekty, občas pomôže kamarátom, ktorí organizujú diskotéky alebo majú kasína. Tam sa svaly hodia. „Všetci čo si chceli do mňa vrtnúť a byť silní frajeri, sa popálili. Svaly nielen dobre vyzerajú, ale aj budia rešpekt. Určite je to krajšie, ako byť neforemný... Chápete,“ pozrel sa na mňa s nežnou pohŕdavosťou. Len som sa prívetivo zasmial a nechal ho žiť.

Karolova závislosť
Niekdajší učiteľ Karol prišiel do posilňovne stráviť nadbytočný čas. V súčasnosti sa profesionálne venuje príprave občerstvenia na rôzne akcie. „Na nedostatok jedla sa nemôžem sťažovať. Našťastie mi dobre spaľuje, pomáha mi aj posilňovňa. Je to naozaj užitočné. Okrem posilňovania robím rôzne športy. Päť rokov som hrával stolný tenis. V lete sa bicyklujem, korčuľujem a mám rád turistiku. V zime sa chodím, samozrejme, korčuľovať a lyžovať. Sem-tam si zájdem aj zaplávať.“ Dobrý pocit po cvičení a sprche Karol odporúča každému. „Je to skvelý prostriedok na odbúranie stresu. To čo sa mi nahromadí v robote a súkromnom živote, si vybijem tu. Ako tridsiatnik už nechodím do posilňovne preto, aby som sa ukazoval pred rovesníkmi. Treba vydržať v počiatočnom eláne. Väčšina ľudí prestáva po dvoch mesiacoch, keď na sebe zreteľne vidí zmeny. Potom je dôležitá vôľa preklenúť stagnačné obdobie, aby sa človek stal od posilňovne závislý. Mne by určite chýbala.“

Jánova imunita
Päťdesiatštyriročný Ján je vedúci posilňovne Vassal gym vo Vrakuni. Zariadeniu ani sebe hanbu nerobí. Na svoj vek vyzerá naozaj dobre. Keď sa mi ho podarilo na fotografovanie vyzliecť do pol pása, prebudila sa vo mne závisť. Vtedy som si dokonca aj hovoril, že to vydržím a skúsim nabrať svalovej hmoty a rozlúčiť sa s tukmi. To som však ešte netušil, čo pre mňa Alenka pripravila za utrpenie. „K prevádzkovaniu posilňovne musí mať človek vzťah,“ povedal Ján. „Niečo v nej robíme pre ľudí, niečo pre seba. Vo svojom veku som už dlhé roky nebol chorý. Je to v cvičení, v nápojoch a, samozrejme, aj v strave. Mám silnejšiu imunitu. Do posilňovne sa snažíme pritiahnuť aj seniorov. Že im to môže pomôcť, vidím na sebe.“

Ladislavov úsmev
Škodoradostne som sa naňho vrhol. Ladislav cvičí s dlhšími pauzami už od základnej školy. Hrával tenis, plával... Napriek intenzívnej snahe má na sebe tuk navyše. V posilňovni za Alenkinej asistencie ho však chce zhodiť. Pochválil som sa mu, že aj ja to skúsim. Podnikateľ v oblasti výpočtovej techniky len uznanlivo pokýval hlavou a záhadne sa usmial. Cítil som čosi ako malý škodoradostný úsmevček. To som ešte netušil, že Alenka mi to spočíta aj zaňho. „Človek sa po sedavej práci musí nejako fyzicky odreagovať,“ zahovoril svoj úsmev. „Už niekoľko mesiacov sem spolu s manželkou prichádzame tri až štyri razy do týždňa. Dáva nám to kondíciu a potešenie. Zo sedenia doma nič nemáme.“

Pavlova príroda
Vo Vassal gyme je takmer stále. Keď tu nie je, je v práci. Robí automechanika a lakovača. Pavol má na sebe toľko hmoty, že autá určite dvíha bez heverov... „To nie,“ ohradil sa. „Do posilňovne chodím opäť iba štyri mesiace. Predtým som pauzoval. A moje svaly? To je iba príroda, žiadne podporné látky.“

Moje nervy
Konečne prišla moja chvíľa. Alenka ma poslala prezliecť sa do šatne. Neviem, či sa na mňa dohovorili, ale nešetrila ma. Aj keď ma spočiatku upokojovala, že to so mnou nie je až také zlé, ako si myslela. „Niektorí chlapi neurobia ani kľuk,“ vysvetlila mi, kým som sa trápil na zemi. Snažil som sa zachovať ako frajer a nedať na sebe znať, že trpím. Akože pohoda... Napriek tomu mi to fi tnesáci zrátali. Každý, kto okolo mňa prešiel, len s úškľabkom odhadoval, koľko dní po mojom úvodnom výkone zostanem na péenke. A to som sa mal po cvičení cítiť lepšie. Viem určite, že nejaké svaly predsa len mám. Hrozne ma bolia.

Diskusia