Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

V&nbsp;roku 2007 v&nbsp;Galante na juhozápade Slovenska uviedli do prevádzky spolu sedem bazénov a&nbsp;saunový svet. Areál, vybudovaný hlavne z&nbsp;peňazí z&nbsp;eurofondov, však museli v&nbsp;roku 2015 okamžite uzavrieť, pretože bola ohrozená bezpečnosť návštevníkov a&nbsp;návštevníčok. Najhoršie na tom bola strecha –&nbsp;hrozilo, že spadne.

Akvapark bol sfušovaný, podľa znaleckých posudkov sa len na hrubej stavbe „ušetril“ materiál za 1,2 milióna eur. Pri realizácii, teda pri samotnej stavbe, vznikli škody za viac ako 900-tisíc eur. Projekt bol v 15-ročnom monitorovacom období, samospráve hrozilo, že Európskej únii bude musieť vrátiť viac ako štyri milióny eur. Po šesťročnom maratóne plnom emócií, nežiaducej publicity a ministerských výnimiek mesto konečne verejnosti sprístupnilo vynovený, zmodernizovaný a hlavne bezpečný vodný svet. Galanta sa však pre akvapark musela zadlžiť a odsunúť nabok iné investície v meste. Najhoršie na tom je, že za pokazenú stavbu nikto nenesie zodpovednosť, ni­kto nie je potrestaný. Aktuálne sa vynára aj otázka, či celý nákladný projekt nebude pre mesto ekonomickou príťažou.

Galandia v&nbsp;čase prevádzky ešte pred rekonštrukciou vykazovala stratu. Mesto muselo prevádzku akvaparku dotovať, vtedy išlo o&nbsp;sumu vo výške 150-tisíc eur. Mestské zastupiteľstvo najprv pre vodný svet odsúhlasilo iba pôžičku, potom však štedrú pomoc pretransformovalo na nenávratný príspevok. Dnes sa s&nbsp;primátorom mesta Petrom Paškom a&nbsp;konateľom spoločnosti s&nbsp;ručením obmedzeným Galandia rozprávame aj o&nbsp;tom, ako chcú zabrániť tomu, aby sa na prevádzku akvaparku opäť skladali Galanťania. Galandia totiž spotrebuje toľko elektrickej energie ako všetky mestské zariadenia spolu vrátane základných škôl, škôlok, mestského úradu a&nbsp;verejného osvetlenia.

„Dali sme do poriadku aj technológie, v porovnaní s minulosťou sme znížili spotrebu elektrickej energie. Napriek tomu platí, že vodný svet vykazuje takú spotrebu ako všetky mestské organizácie, ktoré samospráva platí zo svojich účtov,“ spresňuje galantský primátor. Zoltán Szelle vymenúva, aké marketingové aktivity podnikajú, aby zvýšili tržby. „Oslovujeme firmy, aby práve u nás organizovali firemné akcie, ponúkame im zvýhodnené vstupné pre ich zamestnancov.“ Predseda finančnej komisie pri mestskom zastupiteľstve Peter Závodský sa zase nádeja, že Galandiu ekonomicky pozdvihne novovybudovaný „spray park“. Je to vlastne špeciálne mokré ihrisko obsahujúce ochladzujúcu hmlovú bránu, fontány, vedrá s vodou a ďalšie interaktívne vodné prvky. „V minulosti veľa ľudí ostávalo v čase sezóny pred bránou Galandie, pretože k dispozícii bolo málo vodnej plochy. Práve spray park tento problém vyrieši.“

Článok pokračuje na následujúcej strane&nbsp;

Renovácia sfušovaného projektu stála viac ako tri milióny eur. Mesto muselo okrem toho počas odstávky znášať prevádzkové náklady, v&nbsp;objekte temperovali teplotu. Po tom, ako akvapark zavreli, samospráva naďalej znášala mzdové náklady vo výške 60&nbsp;percent, nakoniec zamestnancov prepustili a&nbsp;vyplatili im odstupné. Na rozsiahle opravy museli čerpať pôžičku. „Oslovili sme viacero bánk a&nbsp;vybrali sme si najlepšiu ponuku. Máme však jasnú podmienku: Galandia si musí na seba zarobiť,“ tvrdí primátor. Pre negatívnu publicitu mali problém aj s&nbsp;odborníkmi, ktorí by im zhotovili projektovú dokumentáciu a&nbsp;zrealizovali samotné práce. Do verejnej súťaže sa takmer nikto nehrnul. „Oslovovali sme dokonca firmy nielen zo Slovenska ale aj z&nbsp;Poľska, Maďarska a&nbsp;Česka,“ spomína primátor.

Vymenili strechu, ktorá sa kedykoľvek mohla zrútiť, opravovali oslabené nosné prvky. Odstránili celú oceľovú konštrukciu a nahradili ju novou, okrem toho posilnili poddimenzované betónové nosné stĺpy. Hlavný betónový stĺp v bazénovej hale bol dutý, hrdzavý a nebol osadený v betónových zá­kladoch, ale iba v štrkovom lôžku. Preč musela aj taká „maličkosť“ ako zle osadená dlažba. V Galandii museli pri rekonštrukcii vymeniť aj <a rel="noopener" href="https://www.mallayslovakia.sk/nase-sluzby/tepelne-cerpadla" target="_blank">tepelné čerpadlá</a> – boli odstavené pridlho a zhnili. Subdodávateľ okrem toho vyrobil pre Galandiu úplne nové tobogany.

Samosprávy sa podľa zákona môžu zadlžiť do výšky 60 percent skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Galanta je na úrovni 30 percent. Primátor Peter Paška priznáva, že práve pre vodný svet museli zatlačiť do úzadia iné investície. „Šesť rokov bola Galandia guľou na nohe mesta. To je odpoveď na to, prečo sme nerekonštruovali cesty, chodníky, prečo sme nevenovali pozornosť škôlkam, školám. Visel nad nami Damoklov meč, museli sme v prípade Galandie konať. Nemali sme finančný priestor na to, aby sme riešili ostatné záležitosti.“ Predseda finančnej komisie Peter Závodský zase hovorí: „Naša zadlženosť je síce podľa mňa vysoká, ale nevyhnutná. Bohužiaľ, neostáva nám rezerva na čerpanie pôžičky v prípade akútnych problémov. V meste máme napríklad staré teplovodné rozvody, môžeme v tejto súvislosti očakávať problémy. Celých šestnásť rokov som ako predseda finančnej komisie strážil maniere primátorov, ktorí sa chceli zadlžovať a získavať si priazeň voličov rôznymi investíciami. Opraviť Galandiu a uviesť ju do prevádzky však bolo nevyhnutné.“

V&nbsp;Galante si miestni môžu trpko povedať, že sa poskladali na to, aby bola Galandia opäť v&nbsp;prevádzke, kým na druhej strane, niekto sa na ich úkor obohatil, prípadne odflákol svoju prácu. Z&nbsp;mesta smerovali na políciu až tri trestné oznámenia, napriek tomu polícia nikoho neoznačila za vinníka. Týždenník Život sa téme Galandie venoval aj v&nbsp;minulosti. Zistili sme, že polícia sa síce zaoberala v&nbsp;súvislosti s&nbsp;vodným svetom trestnými činmi ako poškodzovanie finančných záujmov európskych spoločenstiev a&nbsp;možným subvenčným podvodom, nakoniec však dospela k&nbsp;rozhodnutiu, že „neboli zistené také skutočnosti, ktoré by preukazovali trestnoprávnu zodpovednosť a&nbsp;naplnenie obligatórnych znakov skutkových podstát uvedených trestných činov“. Podobne to dopadlo s&nbsp;prečinom všeobecného ohrozenia. Polícia síce začala vyšetrovanie, o&nbsp;niekoľko mesiacov však skončila. „Bolo neprípustné pre premlčanie trestného stíhania, pretože skutok bol spáchaný v&nbsp;roku 2007.“

Na našu otázku, či sa mesto zmieri s&nbsp;tým, že za zbabranú stavbu nikto neponesie zodpovednosť, primátor Peter Paška hovorí: „Chceme konať, budeme konať. Máme bohatú fotodokumentáciu ako svedectvo toho, že niekto zlyhal. Firma, ktorá realizovala stavbu, je v&nbsp;konkurze, projektant je v&nbsp;osobnom konkurze, statik je po smrti. Primátor, za ktorého éry sa vodný svet staval, je vo vyššom seniorskom veku. Nemôžeme rátať s&nbsp;tým, že prídeme k&nbsp;peniazom napríklad v&nbsp;občianskoprávnom konaní. Áno, je pravda, že obyvatelia mesta sa poskladajú na opravu, preto sme sa rozhodli, že ponecháme staré ceny vstupného a&nbsp;Galanťania budú mať zľavu až vo výške 50&nbsp;percent.“ Redakcia Života v&nbsp;minulosti oslovila všetkých zúčastnených, ktorí sa podieľali na stavbe vodného sveta. Každý sa v&nbsp;tejto kauze cítil nevinne.

Galanta je známa búrlivými vzťahmi vo vedení samosprávy. Primátor a&nbsp;poslanci sa nevedia zhodnúť na ničom. Podobná situácia bola v&nbsp;minulom volebnom období. Predchádzajúce zastupiteľstvo sa viac ako tri roky nedokázalo zhodnúť na tom, či Galandiu treba rekonštruovať alebo nie. Stavba tak zbytočne stála zavretá a&nbsp;nahlodával ju zub času. Mesto bojovalo s&nbsp;časom, nakoniec sa to skončilo tak, že ministerstvo mu udelilo až tri výnimky v&nbsp;prípade opätovného otvorenia vodného sveta. Zaujímavé je, že dnes napriek pretrvávajúcim nezhodám v&nbsp;prípade Galandie ťahajú primátor a&nbsp;niektorí jeho oponenti z&nbsp;radov poslancov za jeden povraz. „Niektorí poslanci sa zastrájali, že nepodporia ani len jedným centom zvyšovanie financovania Galandie. Lenže keď som ich oslovil, nikdy nemali plán B. Čo je väčším zlom pre mesto? Zvyšovať náklady alebo vracať štvormiliónovú dotáciu? Aj z&nbsp;tohto dôvodu som vždy zahlasoval za financovanie opráv z&nbsp;vlastných aj požičaných zdrojov. Je pravda, že s&nbsp;primátorom sa nemáme v&nbsp;láske, sme rozhádaní. V&nbsp;prípade Galandie je v&nbsp;tom však nevinne. Vodný park sa nestaval za jeho éry. Možno sú otázne náklady na opravu. Lenže či tie peniaze boli správne investované, to zistí až niekto po nás,“ hovorí jeden z&nbsp;najväčších poslaneckých oponentov primátora Peter Zelinka.

Predseda finančnej komisie Peter Závodský spomína, že prvotným problémom pri stavbe Galandie bola lokalita. Stavalo sa totiž na mieste, kde je vysoká hladina spodnej vody, a&nbsp;potom sa už reťazovo nabaľovali ďalšie ťažkosti. „Z&nbsp;mesta smerovalo niekoľko trestných oznámení, vraj sa však nepodarilo preukázať úmysel. Tých ľudí, ktorí môžu za zbabranú stavbu, stretávame v&nbsp;Galante na drahých autách, vieme, že bývajú v&nbsp;drahých domoch.“ Ani tento poslanec, podobne ako primátor, nepokladá občianskoprávny spor za efektívny spôsob riešenia problému. „Bolo by to len zbytočné míňanie peňazí na súdne ťahanice.“

A&nbsp;akoby tých premrhaných peňazí nebolo dosť, mesto muselo v&nbsp;prípade Galandie – sanačného projektu zaplatiť pokutu vo výške približne 2&nbsp;500 eur. Rozhodol tak Úrad pre verejné obstarávanie. „Predmetnú zákazku zadávali ako zákazku s&nbsp;nízkou hodnotou, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania,“ konštatuje sa v&nbsp;rozhodnutí. „Pochybili sme, pretože sme boli v&nbsp;časovom strese, hrozilo nám, že budeme vracať 4,3&nbsp;milióna eur. Áno, museli sme zaplatiť pokutu, na druhej strane sme pre mesto zachránili milióny,“ reaguje primátor P.&nbsp;Paška. Ani za túto „drobnú“ sumu nemajú koho potrestať, pracovníčka, ktorá pochybila, už na mestskom úrade nepracuje. „Mesto si chybu priznalo, dostalo pokutu a&nbsp;my občania sme sa podľa mňa poskladali firme na výbornú zákazku, ktorá bola prekročená o&nbsp;niekoľko desaťtisícov eur. Táto zákazka mala byť realizovaná ako takzvaná podlimitná a&nbsp;nie ako zákazka s&nbsp;nízkou hodnotou. Je mi z&nbsp;toho na vracanie,“ rozčúlila sa na sociálnej sieti poslankyňa Zuzana Gauliederová.