Oravská Lesná vyzerala po výdatnom snežení, ktoré sa začalo na Vianoce a prestávku si dalo až v druhej polovici januára, ako počas mohutného hasičského cvičenia.

Hľadal som do tejto zasneženej reportáže osamelú staršiu paniu zo samoty, ktorej drevenička zapadla snehom. V dedine sa nedalo prehliadnuť dámu v hasičskej uniforme s výrazným hlasom. Vraj ju počuje celá dedina, aj keď šepká.

„Keby ste potrebovali samotárku, starú dievku zo zaviatej drevenice, tak tu som,“ povedala s úsmevom Barbara Zajacová (35). Jej hlas sa nedá prepočuť.

Kráčali sme bočnou ulicou k ľuďom, ktorí sa buď sami prihlásili na obecný úrad o sprostredkovanie pomoci počas kalamity, alebo ich dali z krízového štábu obce skontrolovať. Barbara v sprievode Moniky Krivulčíkovej (24) a dobrovoľných hasičov z juhu Slovenska šliapali k zapadnutým domom a občas zabŕdli do chlapcov od Galanty:

„Toľko snehu ešte nevideli, títo naši zlatí maďarskí chlapci,“ smiali sa a rozmýšľali, kam by sa neskôr zašli najesť. Ktosi robí palacinky, ktosi ďalší ryžový nákyp... Aj pálenku má dobrú...

V Oravskej Lesnej hovoria, že ak zasa nasneží, tak sneh už naozaj nebudú mať kam dávať. Počas sneženia sa mladá mamička Renáta s dieťaťom nemohli dostať von z domu, až tak zapadli. Renáta musela volať manželovi do práce do Bratislavy, aby si ich prišiel vyhrabať. Bolo to biele peklo.

FOTOGALÉRIA snehovej kalamity v Oravskej Lesnej!

Storočný rekord

Väčšie množstvo snehu bolo v Oravskej Lesnej naposledy v roku 2012.

„Včera sme sa s kolegami profesionálmi smiali, ako sa dá spoľahlivo zistiť, že je u nás storočný snehový rekord. Jednoducho: Keď najstaršia, 98-ročná obyvateľka Antónia Opartiová povie, že také záľahy snehu ešte nezažila. Teta bola chvíľu odrezaná od sveta,“ konštatuje Barbara, ktorá je v civile archeologička Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.

Monika Krivulčíková a Barbara Zajacová počas cesty za osamelými a nevládnymi ľuďmi.
Monika Krivulčíková a Barbara Zajacová počas cesty za osamelými a nevládnymi ľuďmi.
Zdroj: Vladimír Kampf

Mimochodom, pani Antónii prišiel na pomoc syn. Hasiči sa len za hlavu chytali, aby svojho 80-ročného potomka na strechu neposielala...

„Všade musíme vyhodnotiť, či je naša pomoc akútna, aby sme neodhrabávali zbytočnosti, ktoré teraz ľuďom na život netreba,“ dodáva druhá žena v uniforme dobrovoľných hasičov z Oravskej Lesnej, Krivulčíková. V civile pracuje v reštaurácii.

Barbara nie je miestna. Rodená Žilinčanka prišla k drevenici po rozvode rodičov, mali ju ako víkendovú chalupu.

„Žijem tu sama. Som k tomuto miestu priviazaná, pretože byt nemám. Do roboty mám odtiaľto ďalej ako zo Žiliny, ale našťastie mi vychádzajú v ústrety a môžem robiť z domu.“

Pán, ktorý práve stál vo dverách a tešil sa na zahriatie v krčme, dodal: „A napíšte, že je tu hasičov a hasičov. Včera prišla jedna veľká skupina k nám na kopec a pýtali sa, čo môžu urobiť. No čo by mohli urobiť, keď ani lopaty nemali. Nič. Tu treba len odhrabávať a odhrabávať. A to sa bez lopaty len tak nedá. V prvom rade si tu ľudia pomáhali sami, jeden druhému, ako sa len dalo. Kto mal techniku, neváhal ju použiť aj pre druhých.“

Príroda nedala šancu

„Zlatí maďarskí chlapci“ zatiaľ vyhrabávali spod snehu rodinný dom Ľubomíra Kolenčíka (63). Poprosil o pomoc, pretože naviate kopy snehu až po okraj strechy mu mohli vytlačiť okná a prevaliť sa do izieb. Ľubomír má chalupu s niekoľkými izbami, ale na zimu sa sťahuje do kuchyne, aby nemusel všade kúriť.

„Zimy sme tu zažili oveľa tuhšie, ale ešte nikdy nesnežilo tak dlho bez prestania,“ spomína. „Aj snehu bolo viac, ale pribúdalo ho s prestávkami, takže bolo kedy odhŕňať a odpratávať. Teraz nám príroda nedávala šancu.“

Strechy treba čím skôr vyčistiť od ťažkej vrstvy, pretože keď navlhne a oťažie, môže spôsobiť veľa škody. Trebárs zvaliť komín.

„Aj to sa mi už stalo,“ spomína Ľubomír. „Mám trojmetrový komín. Našťastie som ho mal v prostriedku prichytený, tak si len ľahol do snehu. Už som ho riadne spevnil.“

Kolenčíkov dom zaviaty po strechu.
Kolenčíkov dom zaviaty po strechu.
Zdroj: Vladimír Kampf

Osamelý obyvateľ zapadnutého domu si odpratal, koľko vládal, ale na snehom zavalenú stenu si netrúfol. „Žiaľ, mám problémy s kolenom, bolí a tu zboku pichá tak, že mi to ani nedovolí sa pohnúť,“ ukazuje. „Keby som vedel, že prídu hasiči, tak skočím po fľašku...“

Ďalší miestny túto myšlienku rozvinie: „Dobrovoľným hasičom sa dá zavďačiť pálenkou, ale tí profesionálni sú neoblomní. Nechcú ani bohovi. Človek nevie, ako sa im má poďakovať,“ zamyslel sa filozof od piva.

Krízová situácia

Ministerstvo vnútra poslalo na veľké hasičské manévre ľudí a techniku z celého Slovenska.

„Povolali sme aj lezcov spomedzi profesionálnych hasičov,“ skonštatovala pred obecným úradom ministerka vnútra Denisa Saková (42).

„Odstraňujú sneh na domoch, ktoré patria obciam alebo občanom. Povolali sme aj dobrovoľných hasičov. Banskobystrický, Košický a Trenčiansky kraj sme si nechali zatiaľ v rezerve. Prví dorazili dobrovoľníci z Trnavského kraja.“

V sobotu 19. januára ich tam bolo podľa Sakovej viac ako 400. Sústreďujú sa tiež na starých alebo nevládnych občanov.

Kým v prvom momente sa ešte počas sneženia snažili udržať hlavné prístupové cesty k obciam a zdravotníckym zariadeniam, následne sa snažia čo najrozumnejšie vyhnúť ďalším komplikáciám. Krízovú situáciu vyhlásilo počas neutíchajúceho sneženia vyše 70 obcí.

„Pre husté sneženie v poslednom období sa tu nedali robiť záchranné práce v tomto rozsahu,“ skonštatovala.

„Preto je tu dnes naraz toľko profesionálnych a dobrovoľných hasičov a 70 vojakov. Samozrejme, všetky policajné hliadky máme vonku. Predpoveď počasia nám vyhovuje. Ak by prišli nárazovo vyššie teploty, roztápajúci sa sneh by mohol spôsobiť ďalšie problémy a mimoriadne situácie, povodne alebo zahatanie tokov.“

Pomáhať bolo pripravených oveľa viac dobrovoľných hasičov. Profesionáli ich museli vyzývať, aby sami bez koordinácie nechodili.
Pomáhať bolo pripravených oveľa viac dobrovoľných hasičov. Profesionáli ich museli vyzývať, aby sami bez koordinácie nechodili.
Zdroj: Vladimír Kampf

Najstudenšia obec

Hovorí sa, že horná Orava je najchladnejšou trvale obývanou oblasťou Slovenska. Oravská Lesná by v mínusových priemeroch mala byť na vrchole. Vôbec najchladnejšou dostupnou oblasťou u nás sú vrcholové polohy Vysokých Tatier. Najnižšiu teplotu –41,0 °C namerali vo Vígľaši vo februári 1929.

Oravská Lesná má prvenstvo v najskoršom dátume s výskytom sneženia v polohách do 800 metrov nad morom. V roku 1937 snežilo už 2. augusta. Sneh nevydržal. Najneskoršie tu snežilo 5. júna v roku 1962. Dedina je uchránená od extrémnych horúčav. Zvyčajne sa stáva, že keď je na juhu Slovenska už takmer 30 nad nulou, v Oravskej Lesnej sa teplomer ledva škriabe nad +10.

Poslať emailom
Diskusia ()
V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Populárne články
Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Marek má dve krásne dcéry, ktoré mu robia veľkú radosť. Herectvo ich zatiaľ neláka.

Herec Marek Majeský: Nechcem si cez deti kompenzovať svoje túžby

Aj keď sú tunajší veľkí zamestnávatelia minulosťou, obyvatelia Vrbového to majú blízko za prácou v Piešťanoch, v Jaslovských Bohuniciach či v Trnave.

Slovenské mestečko so svetovou atrakciou: Miestna šikmá veža sa nakláňa takmer o meter!

Lisa Edelstein

Odvážna hviezda zo seriálu Dr. House: Pre zvieratá donaha!

V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Vedeli ste

Pytagoras objavil a2 + b2 = c2.

Zobraziť viac
Diskusia