Cintoríny sú všade vo svete miestom piety, smútku, v týchto dňoch aj intenzívnych spomienok na najbližších, ktorým osud nedoprial byť dnes s nami. Najstarší cintorín v Zakopanom je navyše aj turistickou atrakciou.

Toto známe miesto posledného odpočinku ležiace len tri minúty chôdze od dolného konca rušnej hlavnej obchodnej ulice Krupowki je nielen najznámejším cintorínom u našich severných susedov, ale roky sa teší aj z prívlastku najkrajšieho cintorína v krajinách strednej Európy.

Jeho správca Boguslav Filipak rád návštevníkom zdôrazňuje, že hoci má Zakopané šesť cintorínov, na tom na Peksovom vršku platili pri pochovávaní tie najprísnejšie pravidlá. A nikdy nikto sa ich nepokúsil porušiť.

Len pre zaslúžilých

„Na cintoríne zaslúžilých mohli spočinúť len členovia starých goralských rodín zo Zakopaného, umelci, básnici, tí najlepší horolezci, výnimoční horskí vodcovia, ktorí poznali na poľskej i slovenskej strane Vysokých Tatier každú skalu. Náhrobok na mieste ich večného odpočinku musel byť výnimočný, táto regula sa aj dodržala, každý z 500 hrobov má umelecky spracovaný náhrobný kameň. Preto sa návštevníci tohto pietneho miesta cítia ako v galérii zastrešenej košatými stromami,“ hovorí správca cintorína na Peksovom vršku.

Cintorín na Peksovom vršku založili v roku 1848.
Cintorín na Peksovom vršku založili v roku 1848.
Zdroj: Peter Ličák

Pozemok na založenie prvého cintorína v Zakopanom daroval jeho obyvateľ Jan Peksa, po získaní pozemku ho v roku 1848 založil farár Józef Stolarczyk, absolvent piaristického gymnázia v Podolínci na severnom Spiši, prvý rektor a prepošt Zakopaného. Do dejín podtatranského mesta sa zapísal aj ako zakladateľ prvej tunajšej školy.

Vo svojom období patril medzi špičku tatranských horolezcov, na konto si v roku 1867 zapísal prvovýstup na Baranie rohy, ako tretí horolezec stál na Ľadovom štíte, ako ôsmy v poradí zdolal Gerlachovský štít. Prirodzene, že hrob na cintoríne zaslúžilých má aj jeho zakladateľ, ako zvyčajne na Pamiatku zosnulých bude žiariť desiatkami sviec.

Umelecké náhrobky

Na večnom odpočinku je zakladateľ cintorína v spoločnosti najlepších horských vodcov, horolezcov, umelcov, ľudí, ktorých životy boli spojené s dobývaním tatranských štítov, i ľudí, ktorí preslávili Zakopané i región Podhalia.

„Ich náhrobky sú z dreva tatranských stromov, z tatranskej žuly, niektoré z kovu. Všetky však majú jedno spoločné – stvárňujú tatranskú tematiku, motívy z Podhalia, nechýbajú im tradičné goralské kríže. Mnohé z nich vznikli v dielni sochára Wladyslawa Hasiora, popri sochárčine učil na známej umeleckej škole v Zakopanom,“ vysvetlil pre Život správca unikátneho cintorína.

Pri vchode do cintorína je popri klasických aj symbolický hrob Stanislava Ignaca Witkiewicza. Tento spisovateľ, maliar, filozof i fotograf je autorom návrhu kamennej brány na cintorín zaberajúcej plochu 130 x 30 metrov. V jeho susedstve má hrob Stanislav Marusarz s manželkou, ktorý bol vychýreným skokanom na lyžiach aj známym tatranským kuriérom.

Na cintoríne zaslúžilých má každý hrob umelecky stvárnený náhrobok.
Na cintoríne zaslúžilých má každý hrob umelecky stvárnený náhrobok.
Zdroj: Peter Ličák

Pred vstupom na cintorín poteší oči turistov aj pohľad na drevený kostolík Matky Božej Čenstochovskej z roku 1852, v ktorom je umiestnená aj replika slávnej Čiernej Madony.

Na cintoríne zaslúžilých sa však ušlo miesto aj pytliakom, či dokonca bývalému zbojníkovi. Jedným z nich je aj Jan Krzeptowski-Sabala. Podľa historikov bol tento goral v mladosti určite pytliakom, niektorí regionálni historici sú dokonca presvedčení, že sa v mladých rokoch dal na zbojnícke chodníčky.

Keď zanechal zbojníčenie i pytliactvo, začal sa živiť čestnejším spôsobom. Stal sa z neho uznávaný horský vodca, návštevníkov Zakopaného obveseľoval ako spevák a ľudový rozprávač. Ľudoví muzikanti vyhrávajúci každý deň v centre Zakopaného dodnes čerpajú zo Sabalovho bohatého repertoáru.

Výnimoční Tatranci

K legendám vstupnej brány do poľskej časti Vysokých Tatier nesporne patrí aj lekár Tytus Chalubinski. Profesor medicíny v odbore patológia patril k prvý ochrancom tatranskej prírody.

Do histórie Zakopaného sa zapísal zlatými písmenami ako priekopník tatranskej klimatickej liečby, zameriaval sa hlavne na ľudí postihnutých tuberkulózou pľúc, ktorá bola na prelome 19. a 20. storočia považovaná za jednu z najťažšie liečiteľných chorôb. Práve jeho pričinením získalo Zakopané na konci 19. storočia významný štatút klimatických kúpeľov.

Doktor Chalubinski si tak splnil svoj veľký sen: premeniť dovtedy bezvýznamnú podtatranskú dedinku na vyhľadávané stredisko vysokohorského cestovného ruchu.

Všetky náhrobky čerpajú motív z tatranskej tematiky.
Všetky náhrobky čerpajú motív z tatranskej tematiky.
Zdroj: Peter Ličák

 

Ako vravia Poliaci, na tohto „Taternika“ si s úctou spomínajú aj ako na spoluzakladateľa slávnej rezbárskej školy, ktorá má dnes v Európe vysoký cveng. Tytusa Chalubinského popritom fascinovali aj tatranské machy, o ktorých napísal dve knihy.

Aj tento výnimočný Tatranec, ktorý má na hlavnej ulici Zakopaného svoje múzeum, má miesto posledného odpočinku na cintoríne zaslúžilých. Horolezcom a vysokohorským turistom pripomína tohto obyvateľa Zakopaného nielen jeho hrob a múzeum, ale aj niekoľko zemepisných názvov vo Vysokých Tatrách. Chalubinského brána, Chalubinského vežička, Sedlo nad Chalubinského bránou. Do dejín Zakopaného sa zapísal aj rodák z tejto malopoľskej metropoly Maciej Sieczka.

Aj pri jeho hrobe ponúka správca cintorína zaujímavé rozprávanie: „Bol to Tatranec mnohých profesií, ale všetky boli úzko spojené s tatranskými štítmi a dolinami. Mal povesť vychýreného lovca kamzíkov a medveďov, pod Kasprovým vrchom v Belianskych Tatrách fáral do bane. V prvom rade to však bol vynikajúci horolezec, asi nikto nemal na svojom konte toľko prvovýstupov ako Maciej Sieczka. Ako prvý našiel cestu na Pyšný štít, Jastrabiu vežu, Veľký Mengusovský štít, prvý vystúpil na vrchol Satana, Mnícha, Svinice, na Lomnický štít vystúpil ako siedmy horolezec. Na základe týchto výnimočných lezeckých výkonov získal štatút horského vodcu prvej triedy, mohol sprevádzať menej skúsených horolezcov na tých najťažších skalných stenách.“

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Populárne články
Kráľovná nešetrí len na personále.

Legendy o skúpej Alžbete II.: Hladným sa do paláca chodiť nevypláca, takto hostia návštevy!

S víťazom Tour de France 2019 Eganom Bernalom.

Netradičná záľuba šoféra z Nitry: Juraj si dopisuje s cyklistickými tímami z celého sveta

Čipsy sa prvýkrát  v obchodoch začali predávať v roku 1895 v Clevelande.

Vznikla z nehody a náhody: Na pochúťku čakali v radoch boháči aj senátori!

Lenka Beňová priznala, že po Robovej smrti sa borila nielen so stratou milovaného muža, ale aj so zdravotnými problémami, ktoré sa objavili po strese.

Spoveď partnerky moderátora a politika Beňa: Čo je na živote bez Roba najťažšie?

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Vedeli ste

Vedia aj slony skákať?

Zobraziť viac
Diskusia