Tento región často býva definovaný ako oblasť Škandinávskeho pol­ostrova s&nbsp;krajinami ako Švédsko, Nórsko, Dánsko. V&nbsp;širšom zmysle slova sem zaraďujeme aj Fínsko a&nbsp;Island. Kvôli lepšej predstave: Faerské ostrovy sú trojnásobne väčšie než mesto Praha (asi 1 400 štvorcových kilometrov) a&nbsp;majú približne rovnaký počet obyvateľov ako Karlove Vary (Faerské ostrovy 53-tisíc, Karlove Vary asi 48-tisíc). Pozrieme sa bližšie, čo ostrovy robí takými unikátnymi, aby ste sa tam chceli vybrať. Ukážeme vám desať zaujímavostí a&nbsp;zážitkov, ktoré na Faerských ostrovoch treba vidieť, zažiť, ochutnať...

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z OČARUJÚCEJ ŠKANDINÁVSKEJ KRAJINY NÁJDETE V GALÉRII

V preklade Tórov prístav. Tór je v&nbsp;severskej mytológii bájny boh blesku. Preto má vždy v&nbsp;ruke svoje kladivo. A&nbsp;to je aj na erbe hlavného mesta Faerských ostrovov. Ako prvý vás zrejme upúta prístav s&nbsp;množstvom lodičiek a&nbsp;historické centrum s&nbsp;farebnými domami s názvom Tinganes. Práve tu sa stretávali Vikingovia raz za určité obdobie a&nbsp;rozhodovali podobne ako náš parlament. Tinganes znamená aj mólo pre parlament. Červené domy sú dodnes sídlom rôznych ministerstiev. Spolu s&nbsp;islandským Althingom vedú boj o&nbsp;najstarší parlament na svete. Sídli tu aj predseda vlády tejto približne 50-tisícovej krajiny, ktorá formálne patrí Dánsku, hoci má&nbsp;veľkú dávku autonómie. 

Vedeli ste napríklad, že telefónne číslo na premiéra nájdete vo verejnom&nbsp;telefónnom zozname? Na jeho dverách visia úradné hodiny a&nbsp;pokojne môžete zaklopať. Proste malá krajina, kde sa všetci po­znajú. Ďalšou zaujímavosťou, ktorá vás možno prekvapí, je počet žien z Thajska a&nbsp;Filipín. Percentuálne tvoria najväčšie zastúpenie migrantov permanentne pracujúcich na ostrovoch. Uvidíte ich hlavne v&nbsp;službách.

Tórshavn má svoje čaro aj vtedy, keď zapadne slnko a&nbsp;do mesta sa vkráda večerná hmla. Prechádzky nasmerujte okolo nového parlamentu alebo mestskej radnice. Treba mať na mysli, že v&nbsp;letných mesiacoch sú tu extra dlhé dni, a&nbsp;preto je to najvhodnejšia sezóna na návštevu Faerských ostrovov. V&nbsp;najdlhších letných dňoch slnko vychádza okolo štvrtej ráno a&nbsp;zapadá okolo jedenástej hodiny v&nbsp;noci. Okrem toho je tu v&nbsp;lete stabilnejšie počasie.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Zaujímavý je národný erb, kde na modrom pozadí kraľuje ovca. Tých je na Faerských ostrovoch viac než obyvateľov a&nbsp;venuje sa im špeciálna pozornosť. Ich symboly dekorujú fasády domov a&nbsp;celé stáda sa voľne potulujú krajinou. 

Vo&nbsp;faerčine, ktorá má oveľa bližšie k&nbsp;islandčine alebo nórčine než k dánčine, sa Faerské ostrovy volajú Foroyar, čo by znamenalo „ostrovy oviec“.&nbsp;

Ostrovov je tu vyše 700, ale len osemnásť je hlavných. Najbežnejším spôsobom prepravy medzi nimi sú tunely, lode či trajekty. Vedeli ste napríklad, že Faerské ostrovy sú jediné miesto na svete, kde sa nachádza podmorský kruhový objazd? Áno, čítate správne. Ostrovy nemajú len podmorské tunely, ktoré spájajú jednotlivé časti pevniny, ale pri šoférovaní pod morskou hladinou môžete naraziť aj na kruhový objazd. Dávajte si preto pozor na značky, lebo vaša navigácia bude pravdepodobne stratená. Zaujímavé je, že kruhový objazd je zároveň umeleckým dielom a&nbsp;jeho farebnú dekoráciu má na svedomí azda najznámejší faerský umelec pochádzajúci zo známej&nbsp;rodiny Paturssonovcov. 

Okrem podmorských mostov môžete na prepravu medzi ostrovmi využiť sieť trajektov, ktoré často fungujú ako akási integrovaná doprava. Niektoré dokážu pojať aj niekoľko desiatok áut, iné prepravujú len pasažierov. Faerčania sa môžu zdať trochu uzavretí, ale obyčajne vás s&nbsp;úsmevom privítajú na palube a&nbsp;trpezlivo odpovedia na vaše otázky týkajúce sa plavby.

Jedným z&nbsp;najpopulárnejších ostrovov je najzápadnejší Mykines. Cesta trajektom trvá asi 45 minút. Trajekt nevezie žiadne autá, keďže na ostrove nie sú cesty a&nbsp;býva tam oficiálne len jedenásť stálych obyvateľov. Po ceste možno vidieť, ako sa mení počasie. Ďalšia typická vec Faerských ostrovov je hmla. Domáci hovoria, že každých pätnásť minút sa počasie mení, a&nbsp;platí tu miestne porekadlo: „Zdá sa ti, že je zlé počasie? Počkaj pätnásť minút, bude ešte horšie.“

Ostrov Mykines sa môže pochváliť najväčšou kolóniou aliek. Veľa ľudí ich pozná pod anglickými menami papuchalk, puffin (po latinsky Fratercula arctica), prípadne pod českým názvom papoušek severní. Po slovensky alka bielobradá je vták vážiaci len 400 gramov, ktorý neprestáva udivovať vedcov. Vedeli ste, že denne za potravou nalieta okolo sto kilometrov? Obdivuhodný výkon, keď vezmeme do úvahy, že dokáže mávnuť krídlami až 400-krát za minútu. To alku, samozrejme, teplotne „vyčerpá“ tak, že sa potrebuje schladiť. Používa na to svoj krásne sfarbený zobák. Vedci namerali, že asi za 30 minút si zobákom dokáže znížiť teplotu až o päť stupňov, čo je parádny výkon. Ďalšou zaujímavosťou je, že nezávisle dokáže pohybovať vrchnou aj spodnou časťou zobáka. To jej spolu s tým, že jej jazyk je ako brúsny papier, umožňuje doniesť v zobáčiku asi 30 rybičiek za jeden lov bez toho, aby ich prerezala, keď­že vrchná a spodná časť sa dokážu pohybovať osve a inak. Najväčším „frajerom“ vedci narátali až 60 rybičiek v zobáku.

Ďalším obľúbeným ostrovom, ktorý stojí za návštevu, je ostrov Vágar, na ktorom sa nachádza jediné medzinárodné letisko, najväčšie faerské jazero a&nbsp;takmer ikonický vodopád Múlafossur. 

Okolo najväčšieho faerského jazera Sørvágsvatn vedie príjemný turistický chodník, na ktorého konci sa nachádzajú strmé bralá. Podľa legendy práve odtiaľto Vikingovia zhadzovali neposlušných otrokov do mora. Ponúka výhľady, ktoré vyrážajú dych.

Najväčší ostrov Faerských ostrovov je Streymoy, kde okrem hlavného mesta leží jedno z&nbsp;najstarších sídelných miest Kirkjubøur. Nájdeme na ňom hneď dve vzácne historické stavby. Priamo pri pobreží nás víta nabielo omietnutá budova – Kostol svätého Olafa z&nbsp;12. storočia, ktorý je dnes opravený a otvorený. Na druhej strane dedinky Kirkjubøur sa nachádza Magnusova katedrála z&nbsp;13. storočia, z&nbsp;ktorej sú dnes len ruiny. Práve táto katedrála sa snaží dostať na Zoznam svetového dedičstva UNESCO ako prvá pamiatka Faerských ostrovov. 

Medzi oboma svätostánkami leží kirkjubøurský cintorín a&nbsp;údajne jeden z&nbsp;najstarších drevených dodnes obývaných domov na svete – starý statok Kirkjubøargarður. Vraví sa, že práve tu biskup Erlendur napísal v&nbsp;roku 1298 Ovčiu listinu, dokument o&nbsp;ovciach, čo je akýsi občiansky zákonník, ktorým sa Faerčania riadili pri chove oviec. A&nbsp;právom sa preto pokladá za akúsi prvú ústavu Faerských ostrovov. Aby toho nebolo málo, v&nbsp;roku 1832 sa v&nbsp;blízkosti Magnusovej katedrály našiel takzvaný runový kameň, ktorý pochádza z vikinského obdobia. Pozrieť si ho môžete v&nbsp;Národnom múzeu v&nbsp;hlavnom meste Tórshavn.

V&nbsp;tejto dedinke sa v&nbsp;roku 1944 narodil národný umelec, maliar a&nbsp;sochár Tróndur Patursson, ktorý sa preslávil hlavne sklárskymi výrobkami. Jeho pestrofarebné sklené vtáky zdobia aj odletovú halu jediného letiska na Faerských ostrovoch na ostrove Vágar. Patursson je priezvisko rodiny, ktorá obýva drevený dom už niekoľko generácií, konkrétne od polovice 16. storočia.

Prvýkrát v&nbsp;histórii bondoviek boli vybraté Faerské ostrovy na natočenie kulís jednej scény do posledného dielu Nie je čas zomrieť. Nakrúcalo sa počas faerskej jesene v&nbsp;roku 2019 na ostrove Kalsoy.  Napriek tomu, že Faerské ostrovy sa nachádzajú v&nbsp;severnom Atlantiku, majú relatívne miernu jeseň aj zimu vďaka teplému Golfskému prúdu. Len na porovnanie, ruské Jakutsko, ktoré sa nachádza približne v rovnakej zemepisnej šírke, má priemerné januárové teploty mínus 38 stupňov Celzia. 

Oproti tomu ­Tórshavn uvádza priemerné zimné teploty okolo päť stupňov nad nulou. Krásna jeseň sa zapáčila aj filmovému štábu bondovky, ktorý si vyberal z&nbsp;viacerých lokalít, zvažoval napríklad morskú bránu Drangarnir alebo najväčšie jazero Faerských ostrovov, ktoré akoby sa vznášalo nad oceánom. Boj nakoniec vyhrala jedna lokalita – ostrov Kalsoy a&nbsp;jeho cíp s&nbsp;charakteristickým majákom Kallur, ku ktorému sa možno prejsť priamo z&nbsp;dedinky Trollanes, kde nakrúcal aj filmový štáb. Tentoraz bez hercov. Vo filme je záber digitálne upravený a&nbsp;s&nbsp;dorobeným umelým prístavom.

Na najväčšom ostrove Streymoy netreba vynechať údajne najfotogenickejšiu dedinu Saksun s&nbsp;typickými domami so zelenou strechou, ktorá stojí na pobreží zaplaveného zálivu.

Napriek tomu, že Faerské ostrovy sú relatívne malá krajina, patria medzi desať najväčších exportérov lososov na svete. Rybárskemu odvetviu sa tu darí, pretože napriek tomu, že ostrovy patria pod správu Dánska, nie sú súčasťou Európskej únie. 

V&nbsp;roku 1973 odmietli podpísať prístupovú dohodu hlavne pre rybárske kvóty a&nbsp;obmedzenia v&nbsp;rybolove a&nbsp;ponechali si autonómiu. Ak ste gurmánmi a&nbsp;máte radi ryby, určite nevynechajte najodľahlejšiu michelinskú reštauráciu na svete s&nbsp;názvom Koks.

Naše faerské desatoro zakončíme extra zážitkom – kúpaním v&nbsp;severnom Atlantiku. Vedeli ste, že Faerské ostrovy sú podľa štatistík najteplejšia severská krajina Európy? Ich priemerné zimné teploty sa pohybujú okolo troch stupňov nad nulou. Áno, čítate správne, v&nbsp;zime a&nbsp;nad nulou. Môže za to teplý Golfský prúd. 

V&nbsp;hlavnom meste Tórshavn majú aj peknú pieskovú plážičku, a to iba na skok od centra. Samozrejme, je vhodná len pre otužilcov, ale môžete si dať výzvu. Veď kedy najbližšie budete mať možnosť okúpať sa v&nbsp;severnom Atlantiku? Ak máte radi zážitok a&nbsp;adrenalín, možno vás zláka aj pláž v&nbsp;dedinke Tjørnuvík, kde v&nbsp;určitých mesiacoch v&nbsp;roku môžete aj surfovať. Je tam dokonca surfistická škola, keby ste chceli zostať dlhšie.