Jaroslav Slašťan

Najstaršia zmienka pochádza z&nbsp;roku 1283, keď pôvodom lovecká osada dostala s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou názov Poroztolnuk, odvodený od staroslovanského slova „prestati“, ktoré znamená prestať, skoncovať s&nbsp;niečím. V&nbsp;tomto prípade bol myslený vlk, ktorý napádal a&nbsp;ničil lovnú zver. V&nbsp;začiatkoch normalizácie bol trend zlučovania obcí a&nbsp;podporoval sa vznik strediskových obcí. „Zlúčením dvoch samostatných obcí Prestavlky a&nbsp;Horná Trnávka vznikli v&nbsp;roku 1971 aj dnešné Prestavlky. Aj keď skôr narodení občania z&nbsp;pričlenenej obce cítia akúsi trpkosť, mladšia generácia túto udalosť neberie tragicky. Sám som sa už narodil do zlúčenej obce,“ hovorí poslanec za miestnu časť Horná Trnávka Pavel Dražo (48) s&nbsp;tým, že pred spojením obe obce patrili do iných farností, mali rozdielne kroje a&nbsp;v&nbsp;dávnej minulosti patrili pod rozdielne panstvá.

Prvá písomná zmienka: rok 1283
&nbsp;
Počet obyvateľov: 712, z toho 356 mužov a 356 žien
&nbsp;
Obyvatelia nad 60 rokov: 194
&nbsp;
Obyvatelia do 18 rokov: 130

Prestavlky

Ktosi múdry raz povedal, že ľudia zlyhávajú nie preto, že chyba je v&nbsp;nich, ale preto, že zlyhanie je súčasťou cesty, ktorá vedie k&nbsp;úspechu. Vedel by o&nbsp;tom hovoriť Ján Abrahám (51), ktorý je starostom Prestavĺk už štvrté volebné obdobie. „Snažíme sa, aby sa občania našej obce cítili v&nbsp;obci komfortne a&nbsp;nič im nechýbalo. Po mojom nástupe do funkcie starostu sa ako najväčší problém ukázal obecný vodovod, ktorý bol vybudovaný v&nbsp;päťdesiatych rokoch minulého storočia. V&nbsp;priebehu troch rokov sme z&nbsp;dotácií Environmentálneho fondu vodovod kompletne zrekonštruovali. V&nbsp;spolupráci s&nbsp;občanmi a&nbsp;poslancami sme pripravili aj projektovú dokumentáciu k&nbsp;potrebnej rekonštrukcii kultúrneho domu v&nbsp;miestnej časti Horná Trnávka, v&nbsp;ktorom dnes našli útočisko piati občania Ukrajiny. Dve ženy s&nbsp;malým, len šesťmesačným chlapčekom a&nbsp;starší manželský pár,“ vraví starosta.

Ako ďalej vymenúva, po jeho zvolení nasledovala obnova verejného osvetlenia, autobusových zastávok, časti miestnych komunikácií a&nbsp;budovy materskej školy. Pred obecným úradom vybudovali kruhový objazd, obec ešte čaká vybudovanie chodníkov a&nbsp;parkoviska. „Pre akési spestrenie kruhového objazdu sme do jeho stredu umiestnili drevenú monumentálnu sochu patróna obce svätého Vojtecha,“ dodáva.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Za jeden z&nbsp;najvýznamnejších počinov svojho úradovania Ján Abrahám pokladá založenie obecnej eseročky. „Prestavlky boli v&nbsp;minulosti poľnohospodárskou obcou, na menšom či väčšom kúsku zeme tu hospodáril takmer každý. Aj po kolektivizácii poľnohospodárstva, ktoré prebehlo v&nbsp;polovici minulého storočia, teda po založení poľnohospodárskych družstiev v&nbsp;Československu, pracovala väčšina Prestavlčanov práve na miestnom družstve. Po novembri ’89 sa pôda vrátila pôvodným majiteľom, ktorí o&nbsp;jej využívanie mali nie vždy záujem, a&nbsp;tak situáciu využili rôzne spoločnosti.“

Keďže v&nbsp;tunajšej obci vládla nespokojnosť s&nbsp;obhospodarovaním pozemkov ich vtedajšími prenajímateľmi, v&nbsp;roku 2016 zvolali stretnutie vlastníkov poľnohospodárskej pôdy. Dnes, po piatich rokoch, má obecná spoločnosť okolo 300 hektárov, ornú pôdu prenajala a&nbsp;obhospodaruje len trvalé trávne porasty, čiže kosí a&nbsp;vyrába objemové krmivo – balíky, ktoré následne predáva záujemcom. Postupne dokupuje poľnohospodársku techniku, a&nbsp;ako starosta s&nbsp;hrdosťou v&nbsp;hlase prezrádza, časom by sa chcela zaoberať aj chovom hovädzieho dobytka. „Fungovanie tunajšej obecnej spoločnosti môže byť inšpiráciou pre iné obce, ktoré nie sú spokojné s&nbsp;fungovaním týchto ‚využívateľov dotačného systému‘ v&nbsp;poľnohospodárstve.“

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
 <div class="icon">
 &nbsp;
 </div>
 <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="afa79819-5056-46e1-b3d9-4050412ad883">
 &nbsp;
 
 Nakrúcala sa tu rozprávka o princeznej Fantaghiró: O ktorej obci je reč?
 </div>
 <div class="icons">
 &nbsp;
 &nbsp;
 &nbsp;
 </div>
 </div>

Prestavlky sú rodiskom niekoľkých významných osobností. V&nbsp;roku 1921 sa narodili hneď dvaja z&nbsp;nich, a&nbsp;to spisovateľ, rímskokatolícky kňaz a&nbsp;zakladateľ Hnutia Nazaret Ján Augustín Beňo a&nbsp;Ladislav Beňo – historik, pedagóg, redaktor a&nbsp;spisovateľ, ktorého preslávili romány Sokyňa a&nbsp;Cigánka. Z&nbsp;mladšej generácie je významným rodákom obce Prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc. V&nbsp;roku 2000 bol zvolený za dekana chemickej a&nbsp;potravinárskej fakulty STU v&nbsp;Bratislave, o&nbsp;tri roky neskôr ho zvolili za rektora Slovenskej technickej univerzity v&nbsp;Bratislave.

V&nbsp;obci aktívne pracujú viaceré občianske združenia a&nbsp;organizácie, napríklad jednota dôchodcov, včelári, záhradkári, poľovníci či dobrovoľní hasiči. OZ TJ Prestavlky-Horná Trnávka sa dlhodobo venuje mládežníckemu futbalu. V&nbsp;nedávnej minulosti bojovalo družstvo dorastu o&nbsp;postup do tretej ligy. Lucia Beňová (41) je predsedníčka OZ Chotár Prestavlky-Horná Trnávka, ktoré sa venuje kultúrnej činnosti. „Do diania v&nbsp;obci sa snažíme zapájať všetkých od detí až po dôchodcov. Kultúrny rok sa u&nbsp;nás začína fašiangovým sprievodom a&nbsp;zábavou, nasleduje Deň matiek, stavanie májov, deň detí a&nbsp;Deň otcov spájame a&nbsp;oslavujeme ako jedno podujatie, na jeseň organizujeme stretnutie seniorov, v&nbsp;decembri Mikuláša a&nbsp;jasličkovú pobožnosť. V&nbsp;minulosti bolo obľúbené aj štefanské divadlo. Veľkými podujatiami s&nbsp;hromadnou účasťou sú oslavy výročia obce,“ menuje pani Beňová.

Ľuboš Foltán (46) je nielen predsedom dobrovoľných hasičov, ale aj obecným historikom. Je autorom publikácie Prestavlky v&nbsp;premenách času. Myšlienka na jej zostavenie vznikla už pred rokmi, keď ho oslovil súčasný starosta obce, aby zozbieral rôzne historické materiály, dokumenty, fotografie a&nbsp;záznamy. „Nie som vyštudovaný historik, ale história ma vždy bavila, nielen tá miestna, ale všeobecná, v&nbsp;slovenskom či svetovom meradle. Keďže som tunajší rodák, považoval som túto úlohu za životnú výzvu. Keďže som zamestnaný, všetky práce súvisiace s&nbsp;prípravou publikácie som vykonával vo voľnom čase, počas dovolenky a&nbsp;cez víkendy. Od roku 2008 som navštevoval archívy v&nbsp;Kremnici, Banskej Bystrici či v&nbsp;Nitre. Vyšla k&nbsp;735. výročiu obce v&nbsp;roku 2018 v&nbsp;náklade päťsto kusov.“

Na podnet obecného zastupiteľstva v&nbsp;roku 2014 oživili činnosť dobrovoľných hasičov. „Začali sme pracovať s&nbsp;mládežou, zúčastňovať sa na hasičských súťažiach a&nbsp;po čase sme zriadili aj dobrovoľný hasičský zbor obce. Dnes má DHZ 20 členov a&nbsp;DHZO jedenásť členov, ktorí sa zúčastňujú na taktických cvičeniach dobrovoľných hasičských zborov obcí, zabezpečujú zásahovú a&nbsp;preventívnu činnosť v&nbsp;obci a&nbsp;jej okolí. Takisto sa členovia DHZ podieľajú na zabezpečovaní kultúrno-spoločenských podujatí konaných v&nbsp;obci Prestavlky,“ hovorí pán Foltán.

ZO Jednoty dôchodcov na Slovensku v&nbsp;Prestavlkoch v&nbsp;obci založili pred jedenástimi rokmi. Jej členovia sa zúčastňujú na rôznych podujatiach a&nbsp;výletoch, ktoré prispievajú k&nbsp;tomu, aby ich život v&nbsp;starobe bol plnohodnotný a&nbsp;necítili sa nepotrební a&nbsp;osamelí. „Raz v&nbsp;mesiaci sa stretávame v&nbsp;kultúrno-spoločenskom centre v&nbsp;Hornej Trnávke. Zabezpečili sme pre našich členov trojdňový zájazd do Veľkého Medera do termálnych kúpeľov. Chodievame sa kúpať do Vodného raja vo Vyhniach, do Sklených Teplíc a&nbsp;do Podhájskej. Zúčastňujeme sa aj na plesoch seniorov, jesenných báloch pre seniorov a&nbsp;fašiangových tanečných zábavách. Väčšinu uvedených podujatí sme uskutočnili len vďaka úzkej spolupráci s&nbsp;obecným úradom, ktorý našej organizácii poskytuje bezplatnú dopravu, miestnosť na spoločné posedenia a&nbsp;finančnú pomoc formou dotácie. Za všetko patrí veľké poďakovanie starostovi obce a&nbsp;obecnému zastupiteľstvu,“ hovorí predseda miestnej jednoty dôchodcov Ladislav Haško (68).

„S&nbsp;myšlienkou založiť Spolok starých mládencov prišiel miestny učiteľ Marko,“ začína svoje rozprávanie posledný žijúci člen z&nbsp;Prestavĺk Vladimír Foltán (76). „Spolok bol založený v&nbsp;roku 1962 so sídlom v&nbsp;Hornej Trnávke a&nbsp;zanedlho sa stal známym v&nbsp;širokom okolí. Spolok mal svoje zákony, stanovy aj vlastnú hymnu, ktorou bol refrén piesne Dedinka v&nbsp;údolí. Každý člen mal členský preukaz a&nbsp;bol oboznámený so svojimi povinnosťami, čo potvrdil aj prísahou na sekeru. Keď sme sa dozvedeli o&nbsp;spolku starých dievok vo Francúzsku, neváhali sme a&nbsp;nadviazali sme s&nbsp;ním kontakt. Stretnutiu krásnych Francúzok a&nbsp;prestavlckých starých mládencov však zabránili politické udalosti v&nbsp;roku 1968.“

Členovia spolku postavili neďaleko nad obcou, na vrchu Kováčová atrakciu – Pomník starých mládencov. Má tvar vázy s plameňom v srdci a dvoma listami svokrinho jazyka. Jedným zlomeným ako znak zlomenej staromládeneckej lásky a druhým celým ako symbolom ešte žijúcej nádeje niekoho ľúbiť. Vladimír Foltán je aj predsedom miestneho urbára, ktorý samostatne hospodári od roku 2002. „Dve tretiny života som prežil v&nbsp;lese, o&nbsp;horu sa staráme. Nechceme patriť medzi tie organizácie, o&nbsp;ktorých sa hovorí, že lesy len drancujú. Ako sa staráme o&nbsp;ťažobnú činnosť, tak sa staráme aj o&nbsp;tú ‚pestovnú‘,“ hovorí predseda.

V&nbsp;minulosti počas fungovania JRD slúžil „prestavlcký rybník“ ako závlahová nádrž. Pozemok mal 160 vlastníkov a&nbsp;spravoval ho Slovenský rybársky zväz, ktorý tam odchovával rybie násady pre „Lovčiansku Maru“. Jeho členovia raz za rok prišli, vylovili násadu, ale počas roka sa o&nbsp;vodnú plochu nestarali. Postupne zarastala, zanášala sa sedimentmi a&nbsp;zmenšovala sa jej výmera. Obec preto pred dvanástimi rokmi založila občianske združenie Rybolov Prestavlky, ktorému predchádzali pozemkové úpravy, ktorých cieľom bolo usporiadať pozemok tak, aby sa jediným vlastníkom stala obec. Čerstvým predsedom združenia je Ľuboš Barbora (44) a&nbsp;v&nbsp;súčasnosti má spolok osemnásť členov. V&nbsp;roku 2017 mu ministerstvo životného prostredia pridelilo výkon rybárskeho práva na tejto 1,6-hektárovej vodnej ploche. Jej výlučným vlastníkom je obec Prestavlky, ktorá ju na základe výkonu rybárskeho práva poskytla občianskemu združeniu do prenájmu.

„Rybník využívame na športové aktivity, v&nbsp;zime ako plochu na hokej a&nbsp;korčuľovanie a&nbsp;počas zvyšných troch ročných období na rybolov. V&nbsp;súčasnosti realizujeme čistenie vodnej plochy, ktoré je základom kvalitného zarybnenia. Až po vyčistení a&nbsp;odkalení môže dôjsť k&nbsp;zarybneniu. Plánujeme organizovať aj rybárske preteky, v&nbsp;blízkosti rybníka sú aj tenisové kurty, na ktorých sa odohrali už štyri ročníky tenisového turnaja. Samotní členovia poskytli združeniu pôžičku, ktorá sa spláca z&nbsp;členských príspevkov a&nbsp;za ktorú sa nakúpila technika potrebná na čistenie rybníka. Fungujeme len z&nbsp;členského, dvoch percent a&nbsp;zo sponzorských príspevkov. Aj preto privítame každú pomoc, ktorá pomôže rozvíjať našu činnosť.“

Rodáčka Magdaléna Poloňová (68) je autorka Nárečového a&nbsp;hovorového slovníka obce Prestavlky a&nbsp;obcí v&nbsp;okolí Svätého Kríža nad Hronom. Ten obsahuje 2 700 nárečových slov, medzi ktorými nechýbajú miestne, dobové, profesijné ani sociálne nárečové pomenovania patriace do širšieho stredoslovenského regiónu, presnejšie do pohronskej oblasti niekdajšej Tekovskej župy. Myšlienku vytvoriť komplexný slovník miestneho nárečia dostala hneď po tom, ako sa s&nbsp;manželom a&nbsp;deťmi presťahovali zo Žiaru nad Hronom do rodnej obce Prestavlky. Po návrate sa jej občas žiadalo hovoriť tunajším nárečím. „Moje deti však mnohým výrazom nerozumeli a&nbsp;začali sa ma vypytovať, čo znamenajú,“ spomína.

V&nbsp;marci v&nbsp;roku 2011 sa preto rozhodla, že začne jednotlivé nárečové slová zbierať a&nbsp;ukladať si ich do počítača. „Keď som nazbierala okolo deväťsto slov, videla som, že je to nádejné a&nbsp;že by z&nbsp;toho predsa len niečo mohlo byť.“ Vtedy už o&nbsp;jej snažení vedeli aj ľudia z&nbsp;dediny a&nbsp;začali za ňou chodiť s&nbsp;ďalšími výrazmi. „Sú v&nbsp;ňom zachytené celkom zabudnuté slová alebo postupne odchádzajúce do zabudnutia, napríklad bartichel (podbradník) alebo haksňa (noha). Slovník oslovil aj okolité obce a&nbsp;dokonca ho pre rodákov žijúcich v&nbsp;Kanade kúpili ich slovenskí príbuzní. „Práve stredoslovenské nárečie si zobral Ľudovít Štúr ako podklad pre spisovnú slovenčinu a&nbsp;som nesmierne rada, že sa mi tento slovník podarilo vydať v&nbsp;roku 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra,“ vysvetľuje pani Poloňová dôvod, prečo sa slovník rozhodla vydať v&nbsp;roku 2015.

V&nbsp;Banskobystrickom kraji sú zriadené dve miesta, kde môžu rodičia svoje nenarodené dieťatko dôstojne pochovať. Na Slovensku vôbec prvé takého miesto vzniklo v&nbsp;roku 2012 v&nbsp;Nevoľnom, druhé pribudlo v&nbsp;roku 2016 v&nbsp;obci Prestavlky. Iniciátorkou zriadenia týchto miest je Magdaléna Poloňová. Pocit, keď matka príde o&nbsp;svoje očakávané dieťa, totiž zažila na vlastnej koži a&nbsp;sama vie, aké ťažké je vyrovnať sa s&nbsp;takouto stratou. Preto sa rozhodla vnášať medzi ľudí osvetu o&nbsp;možnosti pochovávania potratených detí. Prvým krokom bolo založenie občianskeho združenia Tóbi. Hoci legislatíva, ktorá umožňuje pochovávať potratené či predčasne odňaté ľudské plody, je v&nbsp;platnosti už sedemnásť rokov, niečo také nie je vôbec samozrejmosťou. O&nbsp;tejto možnosti často nevedia samotní rodičia, no ani lekári či právnici nemocničných zariadení.

„Na základe združenia Tóbi som informovala širokú verejnosť rôznymi spôsobmi, dokonca dodnes poskytujeme rodičom potratených detí bezplatnú poradenskú starostlivosť,“ hovorí s&nbsp;tým, že najradšej by bola, keby všetky tieto miesta zostali prázdne, žiaľ, aj toto patrí k&nbsp;životu. Telíčko plodu môžu rodičia pochovať v&nbsp;malej škatuľke z&nbsp;ľahko rozložiteľného materiálu dôstojne a&nbsp;ekologicky. Pre rodičov potratených detí je takýto pohreb bezplatný. „Občianske združenie Tóbi si zaplatilo na obecnom úrade toto hrobové miesto a&nbsp;detičky si sem môžu prísť pochovať nielen ľudia z&nbsp;našej obce, ale aj z&nbsp;celého Slovenska,“ hovorí prolife aktivistka, ktorá 30 rokov viedla spevokol Holúbky z&nbsp;Kríža.