Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Nebýva práve zvykom, aby sa žena v jej veku pustila na vlastnú päsť do podnikania s takýmto zameraním. Tobôž v situácii, keď bol jeho výsledok aspoň spočiatku veľmi otázny. Takmer trojročný pobyt v Anglicku, ktorý absolvovala po dokončení štúdia cestovného ruchu v Bratislave, však Ivane do istej miery otvoril oči. S čerstvým diplomom v ruke tam odletela za dobrodružstvom spojeným s cestovaním, ale aj za zdokonalením angličtiny, keďže v tom čase rozprávala plynulo iba po nemecky. Zamestnala sa v gastrosektore a začala vnímať, ako funguje miestny cestovný ruch.

„Kým v Anglicku vedia ,predať‘ aj menej atraktívne miesta s&nbsp;celou infraštruktúrou, na Slovensku s tým máme stále problém. Pritom rozhodne máme čo ponúknuť,“ dodáva. Po návrate domov pracovala v Jasnej, kde sa starala o prevádzku luxusných zrubových domov. Zoznámila sa tam s klientelou preferujúcou súkromie v inom štýle, aké ponúkajú štandardné hotelové izby. Keď sa posunula na obchodné oddelenie, kde úzko spolupracovala so zahraničnými cestovnými kanceláriami, jej idea o vlastnom projekte už naberala reálne kontúry. Od myšlienky k reálnemu skutku však viedla ešte pomerne dlhá cesta.

Na konci letnej sezóny roku 2018 ako jedna zo slovenských priekopníčok konečne odprezentovala produkt regionálnej cestovnej kancelárie, fungujúcej pod príznačným heslom „rýdzo slovenské zážitky“. Jej cieľom je pomáhať v&nbsp;rámci udržateľného rozvoja regiónu, sprístupňovať verejnosti krásne a doposiaľ neznáme zákutia v spojení so zážitkovými aktivitami a spoznávaním života miestnych. „Spočiatku bola činnosť kancelárie spojená viac-menej iba s&nbsp;letom, minulý rok sa už však rozšírili rezervácie aj do ďalších období a zdá sa, že prenájom domčekov spojený s tradično-netradičnými aktivitami by mohol fungovať celoročne. Záujem postupne rastie a&nbsp;ja sa z toho, samozrejme, teším, ide zrejme o&nbsp;kombináciu dôsledkov trpezlivej práce na propagácii, koronakrízy a pribúdania ľudí uprednostňujúcich takýto relax v prírode,“ hovorí šéfka netradičnej cestovky.

Miestom jej aktivít je iba Brezniansky okres. Jeho hranice prekračovať neplánuje a na úkor expandovania do iných lokalít sa chce zamerať na zvyšovanie kvality služieb. V ponuke má momentálne do 17 objektov v podobe vidieckych usadlostí či chalúp v ústraní, kde sprostredkúva ich prenájom. „O prevádzku sa väčšinou starajú ich majitelia,“ prezrádza Ivana Rešutíková. Gro zážitkových aktivít vychádza už zo samotného prostredia malebného Horehronia, miestnych hôr, lesov a výhodnej strategickej polohy. Program pre klientov tvoria organizované výlety s návštevou remeselníkov, gazdovstva, výroba syrov, v poslednom období sa stali hitom envirovýlety so sprievodcom do „divočiny“. Počas nich človek príjemnou zážitkovou formou často príde na to, že sa má o&nbsp;slovenskej prírode ešte veľa čo učiť.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Akousi čerešničkou na torte je digitálny detox. Pojem, nad ktorým by sme ešte pred niekoľkými desiatkami rokov, keď aj pevná linka predstavovala luxus, len nechápavo krútili hlavami. Nájsť dnes v civilizovanom svete miesto nepokryté signálom je čoraz ťažšie, a tak sa treba pýtať, či to do budúcna nie je iba nereálna vidina.

„Technologický pokrok samozrejme nezastavíme, takže do budúcna vidím koncept digitálneho detoxu v podobe akýchsi cielených programov bez technológií. Ja už mám od klientov aj takú spätnú väzbu, že boli sklamaní z prítomnosti mobilného signálu. Takýchto miest na ubytovanie ,uprostred ničoho‘ už naozaj nie je veľa, navyše pri tom treba zohľadniť aj také faktory, ako je komplikovaný prístup a starostlivosť o chalúpky alebo neochota majiteľov svoje domčeky prenajímať. Preto je digitálny detox len časťou ponuky,“ vysvetľuje Ivana Rešutíková.

Čas potrebný na to, aby sa človek očistil od digitálneho smogu, je podľa nej individuálny. „Ľudia chodia väčšinou na víkendy, počas sezóny aj na týždeň či dva a fungujú v režime offline. Pribúdajú jednotlivci, ktorí sa chcú ,zašiť‘ na chalupe len sami so sebou a vyčistiť si hlavu. Takýto čas bez digitálnych médií vás nabije celkom inak ako wellness pobyt s masážami,“ vysvetľuje Ivana Rešutíková skúsenosti svojich klientov.

Keď sa človek niekedy vyberie napríklad do osady Kysuca v Drábsku, fantázia týkajúca sa zážitkových aktivít pracuje naplno. Čo tak organizovať v nej pre klientov trebárs Vianoce podľa dobových zvyklostí – v príjemnej izolácii od všadeprítomnej komercie, nezmyselného zhonu či nekonečne sa opakujúcich televíznych reklám? Takýmito nápadmi Ivanu nijako neohúrime, má ich v hlave už dávnejšie. A nielen na najväčšie sviatky v roku.

„V lete by hostia mohli pracovať na poli, učiť sa robiť s&nbsp;kosou, obojručnou pílou, hrabať seno. Takéto aktivity majú obrovský potenciál, čoraz väčším problémom je však nájsť miestnych ľudí, ktorí by sa nimi zaoberali. Staršie generácie na lazoch vymierajú a&nbsp;mladí už nemajú toľko času a&nbsp;nadšenia. Už dlho hľadám napríklad paniu, ktorá by bola ochotná variť doma pre hostí tradičné jedlá s príbehom. Takáto autentickosť a kontakt s miestnymi obyvateľmi je veľmi dôležitý prvok, aby sa naši klienti neuzatvárali v&nbsp;izbe vo svojej vlastnej bubline, ale aby poznali miesta aj s ľuďmi, ich príbehmi, názormi. To je z môjho pohľadu to uvedomelé a pomalé cestovanie. Mám teda aj takéto ,šuplíkové koncepty‘, no vzhľadom na viacero vecí, ktoré musím riešiť v súvislosti so súčasnými aktivitami, s ich realizáciou bude treba ešte nejaký čas počkať,“ dodáva Ivana Rešutíková.

Namieste je samozrejme aj otázka, nakoľko sa do budúcna podarí zachovať jedinečnosť odľahlých lokalít, ktoré sú predmetom jej podnikania. Množiace sa developerské aktivity už totiž nejednu takúto oblasť celkom zbavili čara.

„Veľa závisí od ľudí, ktorí na takýchto miestach žijú, či sú naklonení udržateľným projektom. Hoci samozrejme nemajú silu developerov, neznamená to, že pre túto vec nemôžu nič urobiť. Napríklad prostredníctvom oblastných organizácií cestovného ruchu možno tlačiť na budovanie cyklotrás alebo konských trás a&nbsp;ďalšej infraštruktúry ponúkajúcej inú alternatívu oproti akvaparkom či letom v&nbsp;helikoptérach. Keďže minimálne v našom regióne ešte takýchto zapálených ľudí máme, verím, že prežijú aj takéto vzácne lokality,“ dúfa mladá podnikateľka.