Peter Ličák

Plocha, ktorá je v bezprostrednom okolí Jasova zasypaná odpadom na nespočítateľnom množstve nelegálnych skládok, prevyšuje rozlohu 37-tisíc štvorcových metrov. Pod túto enormnú ekologickú záťaž sa podpísalo hlavne 1 700 obyvateľov rómskej osady. Pravda, neraz na ich úkor sypú odpad na čierne skládky aj ostatní obyvatelia. Vyčistiť okolie Bodvy a&nbsp;Jasova od odpadu je nad sily a&nbsp;finančné možnosti obecného úradu.

Nájsť dnes na Slovensku milióny eur na likvidáciu čiernych skládok a&nbsp;vyčistenie koryta Bodvy je nielen prakticky, ale aj teoreticky nemožné. Celá ťarcha likvidácie jasovskej ekologickej bomby zatiaľ spočíva na pleciach dobrovoľníkov. Črtá sa však nádej na získanie financií na likvidáciu nelegálnych skládok z&nbsp;fondu Catching-up Regions, založeného Európskou komisiou a&nbsp;Svetovou bankou na pomoc menej rozvinutým regiónom. Jedným z&nbsp;jeho programov je aj systémová pomoc marginalizovaným rómskym komunitám.

Krajina v okolí Jasova, dediny s 3 700 obyvateľmi, si takú devastáciu nezaslúži. Prírodným dedinským skvostom je jaskyňa, ktorú údajne objavil mních z rádu premonštrátov niekedy v 12. storočí. Okrem sintrovej výzdoby je jaskyňa známa množstvom starých nápisov a kresieb. Nápis z roku 1452 návštevníkom pripomína víťazstvo vojsk Jana Jiskru z Brandýsa. Jaskyňa je známa aj ako obľúbené zimovisko netopierov, naposledy tu ochrancovia prírody narátali až devätnásť druhov. Turistov do týchto končín okresu Košice-okolie láka aj komplex budov premonštrátskeho kláštora s&nbsp;Kostolom svätého Jána Krstiteľa. V&nbsp;priestoroch kláštora z&nbsp;konca 12.&nbsp;storočia sa nachádza jedna z&nbsp;najvzácnejších knižníc na Slovensku, ktorú tvorí viac ako 80-tisíc zväzkov kníh.

Pokračovanie na ďalšej strane...

„Hanba ma preplieskala, keď som počul turistov čakajúcich na vstup do Jasovskej jaskyne, ako sa pohoršujú pri pohľade na plávajúce smetisko v&nbsp;koryte Bodvy,“ hovorí Jasovčan Jozef Kassai (43). Vďaka nemu už aspoň časť potoka nepripomína verejné smetisko. Mnohí by si po vypočutí takých slov povedali –&nbsp;čo ma po tom, že Bodva je zasvinená, to nie je môj problém ani moja vizitka, nech sa o&nbsp;čistotu vôd postarajú vodohospodári ako správcovia toku. Alebo nech potok vyčistia obyvatelia osady povyše Jasova, ktorí si roky mýlia Bodvu so smetiskom.

Lenže Jozef Kassai je z&nbsp;iného cesta, má iné videnie sveta, nevie sa tváriť, že všetko je v&nbsp;najlepšom poriadku, keď to nie je pravda. Na tohto jasovského rodáka nás upozornili všímaví výletníci z&nbsp;Betliara na Gemeri, ktorých prekvapilo, ako počas tých najväčších, až 35-stupňových horúčav čistil koryto Bodvy, prameniacej povyše kúpeľnej dediny Štós na svahu vrchu Osadník. „Čakali sme na brehu Bodvy pri vstupe do jaskyne, aby sme sa pokochali jej stalagmitmi, stalagnátmi či kamennými vodopádmi, keď náš obdiv a&nbsp;uznanie vzbudil asi 40-ročný pán zašpinený od hlavy až po päty, ktorý v&nbsp;tej vražednej páľave vynášal so svojím synom kadejaké haraburdy z&nbsp;vody. Pokúste sa ho vypátrať a&nbsp;napísať o&nbsp;ňom pár riadkov, určite si to zaslúži,“ napísali redakcii v&nbsp;maile turisti z&nbsp;Betliara.

Takže Jozef Kassai je rodák z&nbsp;Jasova a&nbsp;stačí s&nbsp;ním prehodiť niekoľko viet, aby človek zistil, že je to rybár telom, dušou aj zmýšľaním. Rybárčenie pre neho nie je len chytanie rýb, trpezlivé čakanie na záber, ale aj starostlivosť o&nbsp;lovné revíry. „K&nbsp;rybárčeniu som sa dostal celkom náhodou. Keď som mal desať rokov, otec mi doniesol povolenie na lov na Bodve, vtedy som chytil svoje prvé pstruhy. Dnes preferujem spôsob rybárčenia chyť a&nbsp;pusť,“ hovorí o&nbsp;svojich rybárskych začiatkoch.

Toho leto si pripomenul pracovné jubileum – presne pred štvrťstoročím prvýkrát prešiel bránou vtedajších Východoslovenských železiarní. Dnes pracuje v&nbsp;partii, ktorá má na starosti technickú údržbu valcovacích stolíc v&nbsp;teplej valcovni. „Teraz robíme revíziu ložísk na valcovacích stoliciach, keby sme nedajbože prehliadli nejakú chybu, naša nepozornosť by mohla stáť firmu veľké peniaze,“ hovorí pán Kassai o&nbsp;svojej robote v&nbsp;oceliarenskom gigante v&nbsp;Šaci.

Do čistenia koryta Bodvy sa pustil po tom, keď namiesto pstruhov trikrát po sebe vytiahol z&nbsp;vody akési handry, dokonca aj menší koberec. „Pochopil som, že je to akési varovanie prírody, tak som odložil udicu a&nbsp;začal som z&nbsp;vody vyťahovať, čo mi prišlo pod ruky. Za takú hodinu som z&nbsp;úseku dlhého asi desať metrov vytiahol veľký koberec, ten bol poriadne ťažký, svetre, saká, rám hrdzavého bicykla, kostru práčky, rozbitý mobil. V&nbsp;ten júnový deň som si našiel program na celé leto,“ povedal pre Život rybár z&nbsp;Jasova.

Celé leto s&nbsp;ním čistil koryto Bodvy syn Florián a&nbsp;kamarát Peter Mudroň zo susednej obce Pop­roč. „Bol to poriadny maratón, každý deň sme po robote trávili v&nbsp;koryte Bodvy asi štyri hodiny, v&nbsp;niektorých úsekoch sme boli zúfalí z&nbsp;množstva odpadkov. Najhoršie to bolo tam, kde pred dvomi rokmi povodňové vody priplavili celý obsah čiernych skládok. Boli dni, keď sme do kontajnerov, ktoré nám zabezpečil starosta Jasova Marián Dzurik, doviezli desať prívesných vozíkov odpadu vyloveného z&nbsp;vôd Bodvy. Takú podobu malo naše leto v&nbsp;koryte,“ konštatuje Jozef Kassai.

Zahanbiť sa nedali ani ďalší jasovskí rybári. Zbaviť Bodvu haraburdia prišiel Gabriel Švečka s&nbsp;dcérou Gabikou, Peter Hirko so synom Matejom, Zoltán Kassay, miestny poslanec Tibor Kaputa, nechýbal ani najstarší rybár Ján Schweiger. Do čistenia potoka sa zapojilo aj 30 pracovníkov Slovenského vodohospodárskeho podniku a&nbsp;občianske združenie Save Nature by Čivas z&nbsp;Veľkej Idy, ktoré založil Ladislav Stupák mladší. Časť toku, ktorá pretekala malým lesíkom, zahatali najmä plastové fľaše. Na čistení rieky sa podieľalo 60 ľudí. Vďaka týmto ľuďom, ktorých naštartoval rybár Jozef Kassai, sa aspoň časť toku Bodvy pretekajúca cez Jasov zbavila hanlivého prívlastku stoka. Otázkou je, dokedy to tak vydrží. Skúsenosti jasovských rybárov naznačujú, že šanca udržať koryto bez haldy odpadkov je minimálna. Bodaj by sa mýlili! Uvidíme, aký bude vplyv nového zákona o&nbsp;zálohovaní plastových fliaš...