redakcia

Nedávno sme si vybrali Maltu ako miesto nášho letného oddychu. Tento ostrovný štát je aj v porovnaní so Slovenskom drobný, avšak môže ponúknuť mnohé zážitky - od bohatých dejín, cez príjemné more až po skvelú kuchyňu. Malta má však aj svoje tienisté stránky. Začnime tým kladným. Kto má rád teplo a vodu, bude na súostroví ako doma. V druhej polovici júla sa na Malte pohybovali teploty v rozmedzí zhruba 32 až 35 °C, čo bolo paradoxne menej, ako v niektorých častiach Slovenska. Počas bezvetria však bolo skutočne dusno, našťastie sa dá schladiť skoro všade. Klimatizáciou je vybavený takmer každý obchodík či reštaurácia. Potom je tu Stredozemné more, ktoré bolo príjemne teplé a väčšinou aj čisté.

Môže sa však stať, že návštevník bude nejaký čas hľadať takú pláž, ktorá mu bude vyhovovať. Väčšina maltského pobrežia je kamenistá, skaly sú zvetrané a zostupy do mora často riadne strmé. Inak to nebolo ani v našom letovisku v Zátoke svätého Pavla (San Pawl il-Bahar) na severnej časti Malty. Počas druhého dňa sme si našli malú, čiastočne upravenú zátoku (na cípe oblasti Budžiba, respektíve Qawra), ktorá bola perfektná pre naše potreby. Výhodou bol aj fakt, že tam nechodilo mnoho ľudí a vo vode sa dali pozorovať rôzne druhy rýb.

Čo sa týka jedla, výber je skutočne bohatý. Samotná maltská kuchyňa je dostatočne rôznorodá, takže si dokáže vybrať asi každý. Cestoviny, morské plody, pizza, či mäsové pokrmy, celkovo sa to dá opísať ako zmes talianskej, stredomorskej a britskej kuchyne, s osobitnými maltskými prvkami. Osobne nás najviac prekvapil konský guláš, na ktorom sme si výborne pochutnali. Kto si praje zmenu, v letoviskách možno nájsť na každom rohu aj zahraničné reštaurácie – grécke, čínske, indické, arabské a mnohé iné. Porcie sú tu zároveň takmer pravidelne veľké, niekedy až príliš.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Malta je známa i svojou dlhou históriou, ktorú možno nájsť takmer na každom kroku. Od starovekých chrámov zapísaných na zozname UNESCO po kresťanské chrámy či pevnosti, ktoré ostrov chránili pred nepriateľmi. Je tu skutočne čo navštíviť. Odporúčame neobísť hlavné mesto Vallettu či takzvané tiché mesto Mdina. Ide zrejme o najznámejšie turistické miesta na Malte a sú právom obdivované tisíckami ľudí každý deň. Zaujme však aj kostol v Moste, dedinka Pepeka námorníka či Národné akvárium v Qawre.

Súostrovie má vcelku prepracovaný systém hromadnej dopravy, takže sa vďaka autobusom viete dostať takmer všade, kam chcete. Tu sa však začínajú ukazovať aj tienisté stránky Malty. Napríklad dochvíľnosť autobusov je veľmi otázna – niekedy prídu načas, niekedy omnoho neskôr (ak vôbec), niekedy zasa pre zmenu odídu o pár minút skôr. Doprava tu má vo všeobecnosti nádych chaosu, ktorý by som asi najlepšie prirovnal k svojim skúsenostiam z Neapolu: jazdí sa tu bláznivo, trúbi často a značka Stop je len odporúčanie. Za celý náš pobyt sme videli len jediné vozidlo, ktoré značku rešpektovalo (aj to len z nutnosti, inak by nabúralo do stredu autobusu).

Na Malte sa jazdí po ľavej strane cesty, takže si treba dávať zvýšený pozor pri prechádzaní cesty, aspoň dokiaľ si človek nezvykne pozerať sa do opačnej strany. Viaže sa k tomu aj taká menšia vtipná príhoda: Po našom príchode sme čakali na letisku na odvoz, keď tu okolo nás prešla ďalšia slovenská skupinka. V rozhovore sme započuli, že si chcú prenajať auto. Od vchodu letiska k nám o pár sekúnd doľahla prekvapená veta: „Tu sa jazdí po opačnej strane!?“ Zdá sa mi, že sa požičanie auta neuskutočnilo.

Ďalšia nepríjemná vlastnosť Malty je špina. Odpadky sa aspoň v letoviskách váľajú takmer všade – po cestách, chodníkoch i v kúskoch zelene. Svetlú výnimku počas našich výletov tvorili len spomínané úzke centrá Valletty a Mdiny. Rovnako na ostrove panuje dlhodobý stavebný ruch. Takmer v každej oblasti rastú nové činžiaky, apartmány a hotely. To zrejme prispieva k spomenutému problému so špinou, okrem toho sa však treba pripraviť aj na možné obmedzenia v okolí stavenísk.

Ak by sme to mali celkovo zhrnúť, Malta splnila naše očakávania. Na malom mieste je sústredeného mnoho zaujímavých miest, pamiatok i spôsobov, ako si oddýchnuť. To sme ešte ani nespomenuli výlety na menšie ostrovy Gozo a Komino, či ďalšie aktivity. Na pamäti však treba mať divokú náturu ostrovného štátu, ako aj takmer všadeprítomnú špinu či ošarpanosť. Nie je to nič, čo by sa nedalo prekonať, niekomu to však môže pokaziť zážitok z dovolenky. Nám sa to našťastie nestalo a chystáme sa na Maltu v budúcnosti vrátiť. Kto si praje navštíviť nejaké nové miesto, ktoré pôsobí cudzo a exoticky, ale je zároveň je príbuzné a známe, maltézske súostrovie je výborná voľba.