Prestupná stanica

Lekáreň je uložená v Bratislave, kým sa dostane späť do Adlerovho domu na Panskej ulici. Erik Kovács je s tým uzrozumený. „Mám ambíciu vytvoriť zo svojej ďalšej zbierky jedinečné múzeum historických zbraní. Práve pre ne by som rád využil voľný priestor po lekárni. Takisto si uvedomujem, že aj tieto moje exponáty by raz mohli skončiť kdesi v Bratislave, kde ich uvidí neporovnateľne viac ľudí.“

V Novom Meste nad Váhom zostali tisíce cenných lekárnických artefaktov z celého sveta. „Unikátna je zbierka historických farmaceutických kníh. Najstaršia je z 15. storočia. Sú medzi nimi jedinečné herbáre a liekopisy,“ vysvetľuje. „Aj farmaceutickú zbierku chceme do budúcna presunúť do Bratislavy. Ponúkol som pánovi primátorovi koncept vytvorenia spoločného múzea farmácie priamo v budove U Salvátora. Je to pre nich veľká myšlienka, nateraz v nedohľadne. Žiada si to čas a odhodlanie ľudí. Priestory v Novom Meste nad Váhom berieme ako prestupnú stanicu k veľkým expozíciám. Tu ich pripravíme a presunieme k divákom. S historickými zbraňami máme rovnaký zámer. Potrebuje to čas a odborníkov. Nejde len o zhromažďovanie vecí, ale aj o príbehy s nimi spojené. Tie ich robia cennejšími. Príbeh vytvára unikát,“ mieni zberateľ.

Pre Kovácsovcov akoby sa príbeh mobiliára lekárne U Salvátora nateraz šťastne skončil. „Uvedomili sme si, že lekárnik Adler postavil budovu pre mobiliár lekárne. To isté urobil Erik. Adlerova budova sa v meste vyníma rovnako, ako sa vyníma moderná budova v Novom Meste nad Váhom. Obaja síce boli lekárnici, ale nerobili lekárnikov. Sú to podnikatelia. To sú krásne paralely, ku ktorým sme sa dostali,“ dodáva manželka Alexandra.

Kompletná lekáreň bude verejnosti prístupná po zrekonštruovaní priestorov domu na Panskej ulici.
Zdroj: Vladimír Kampf

Držiak na kvetináč

Príbeh lekárne U Salvátora a vecí v nej je mimoriadne zaujímavý. Z Nového Mesta nad Váhom do Bratislavy cestuje napríklad aj jeden z kamenných levov, na ktorého pri spisovaní do zoznamu kultúrnych pamiatok zabudli. „Pôvodne sme dostali len päť levov. Na každej historickej fotografii je ich len päť. Akoby držali veľký, veľmi ťažký centrálny pult. Bolo na ňom však miesto pre šesť levov. Jedného odstránili v čase, keď im zavadzal pod kasou. Umiestnili ho voľne do priestoru a primontovali mu na hlavu držiak na kvetináč. Podarilo sa nám nájsť aj toho šiesteho. Bola to náhoda. Nebudem menovať toho, komu sa páčil a vzal si ho ako záhradného trpaslíka, keď už naň pri spisovaní zabudli... Majiteľovi šiesteho leva sme museli vysvetliť, kam patrí. Najprv nechcel, ale nakoniec nám ho dal. Chvíľu som zaváhal, že by som si ho nechal ja, keď nie je v zozname, aby mi po lekárni aspoň niečo zostalo. Manželka ma však zahriakla, že na to mám zabudnúť,“ hovorí žartom so širokým úsmevom Erik Kovács.

Do pôvodnej lekárne pridal niektoré veci už Rudolf Adler. Viedenské hodiny, kasu, luster, svetelné váhy, zlaté zdobenie… „Pridáme niečo aj my. Niečo vyberieme. Je to pre nás česť a pokračovanie príbehu,“ dodáva Alexandra.Celá lekáreň aj s priestormi na Panskej ulici by sa mala stať edukačným a výstavným strediskom v prenájme Slovenskej lekárnickej komory. Možno sa medzi vystavené exponáty časom dostanú aj ďalšie veci zo zbierky Erika Kovácsa.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII
Diskusia