Osud unikátneho zariadenia lekárne U Salvátora v Bratislave zariadil, že bude opäť súčasťou historickej budovy v centre mesta.
Kľúčovú úlohu zohralo odhodlanie súčasného primátora Matúša Valla a vášeň zberateľa Erika Kovácsa, vďaka ktorému vybavenie neskončilo kdesi v súkromnej zbierke v zahraničí.
Katastrofa v skratke
Lekáreň bývala súčasťou jezuitského kolégia na Kapitulskej ulici. Po zrušení rehole sa dostala do svetských rúk, na dnešnú Panskú ulicu. V roku 1904 lekárnik Rudolf Adler presťahoval zariadenie do susedného domu, ktorý dal postaviť mobiliáru ako-tak na mieru. Prestavbe a úpravám sa nevyhol. Lekáreň znárodnili v 50. rokoch, ale fungovala ďalej až do privatizácie v polovici 90. rokov minulého storočia.
Katastrofa sa začala počas privatizácie. Trenčiansky podnikateľ Jaroslav Závodský nábytok kúpil v roku 1996 od majiteľky, ktorá ho získala od štátu. Mesto peniaze naň nenašlo. J. Závodský mal mobiliár a mesto budovu. Podnikateľ ho vraj ponúkal štátu, ale vtedajšie vedenie ministerstva kultúry hralo mŕtveho chrobáka.
Ani pod vedením primátora Petra Kresánka mesto na mobiliár peniaze nemalo a nenašlo. Odvaha zarábať však hlavnému mestu nechýbala. Podnikateľovi ponúklo nájom, z ktorého sa mu pretočili oči. Tak si nábytok odviezol do Trenčianskych Teplíc do depozitára. J. Závodský sa netajil tým, že mobiliár nemá z lásky k nábytku, ale chce ho predať. Predaj do Švajčiarska zastavilo rýchle rozhodnutie ministerstva kultúry, ktoré takmer celé zariadenie lekárne z večera do rána vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku.
Nakoniec mobiliár od J. Závodského kúpil nadšenec Erik Kovács. Zdá sa, že nič lepšie sa stať nemohlo. Vyštudovaný lekárnik z lekárnickej rodiny v Novom Meste nad Váhom dal pre jedinečný nábytok postaviť modernú budovu múzea lekárnictva. Do poloprázdnych vitrín vložil zariadenie z vlastnej lekárnickej zbierky, ktorá nemá obdobu široko-ďaleko. Mobiliár a ostatné zariadenie lekárne sú takmer kompletne zrekonštruované.
Takto ešte pred pár týždňami vyzerala expozícia v Novom Meste nad Váhom.
Zdroj: Vladimír Kampf
Iná hodnota
Erik Kovács napokon súhlasil s predajom, aj keď, samozrejme, od mesta nedostal toľko, koľko si predstavoval, ani toľko, koľko odhadovali tí najskromnejší znalci. S tým sa však zmieril a spokojnosť pomaly prichádza. „Keď sme sa pustili do rokovaní s mestom, nečakal som, že to vôbec pôjde. Doba je ťažká, zmeny priniesol aj kovid. Správna vec dnes nemusí byť pochopená kladne. Návrat mobiliára do Bratislavy je v dnešnom čase nádherná pozitívna udalosť. Očakával som veľa ‚hejtov‘ a negatívnych reakcií o tom, ako Bratislava v ťažkých časoch míňa peniaze. Popravde lekáreň má úplne inú hodnotu, než sme sa dohodli s pánom primátorom. Akceptoval som inú formu satisfakcie. Manželka Alexandra ma v istom momente presvedčila, že do toho pôjdeme. Chceme byť pozitívnou súčasťou príbehu,“ vysvetľuje dnes už bývalý majiteľ.
Lekáreň v polovici októbra odviezli z expozície v Novom Meste nad Váhom do bratislavského depozitára. Kým sa dostane do domu U Salvátora, strávi možno rok v depozitári, kde bude čakať na rekonštrukciu priestorov. Erik Kovács si uvedomoval, že Múzeum lekárnictva v Novom Meste nad Váhom nikdy nebude mať takú návštevnosť, akú majú múzeá v centre Bratislavy. „Poteším sa, ak bude o mne zmienka, že som mobiliár zachránil a dal zreštaurovať. Dôležitou postavou v príbehu lekárne bol okrem mojej manželky mimoriadne angažovaný primátor Matúš Vallo. Je to ‚srdciar‘, uvedomuje si hĺbku histórie hlavného mesta. Nielen tí, ktorí tomu rozumejú, si sami želali, aby sa lekáreň vrátila na miesto.“
Pokračovanie na ďalšej strane...
