Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Motivovali sa vzdelávacím systémom vo Fínsku. Hoci tamojšie deti si nerobia domáce úlohy, majú najlepšie vzdelávacie výsledky spomedzi krajín OECD (35 krajín sveta so silným hospodárstvom, ktoré rešpektujú hodnoty demokracie a&nbsp;trhového hospodárstva).

V&nbsp;Hlohovci sa rozhodli upustiť od domácich úloh v&nbsp;marci v&nbsp;tomto školskom roku, išlo o&nbsp;skúšobný mesiac. „Potom sme sa všetci učitelia a&nbsp;učiteľky stretli, vyhodnotili sme náš projekt a&nbsp;zhodli sme sa na tom, že pozitíva prevyšujú negatíva. Zatiaľ pokračujeme v&nbsp;tomto systéme do konca školského roka,“ vysvetlila nám riaditeľka školy Denisa Králičová. Iniciátorkou tejto zmeny bola jej zástupkyňa Oľga Malíková. Je triednou učiteľkou v&nbsp;štvrtej triede. „Keď som deťom zadávala domáce úlohy, v&nbsp;triede sa dvihla vlna nespokojnosti. Oponovala som im, že je to predsa pre ich dobro. Povedzme si však pravdu, domáce úlohy, to je neraz siahodlhé odpisovanie cvičení s&nbsp;dôrazom na krasopis. V&nbsp;septembri v&nbsp;tomto školskom roku sme preto v&nbsp;mojej triede zaviedli zmenu a&nbsp;na veľkú radosť detí sme upustili od domácich úloh. Deti odchádzali zo školy domov s&nbsp;odporúčaním, čo by si mali zopakovať. Zadané cvičenia nenazývame domáce úlohy. Je na zvážení rodičov, aby zhodnotili, či ich dieťa potrebuje precvičiť si to, čo sa učilo v&nbsp;škole,“ vysvetľuje Oľga Malíková.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

Riaditeľke sa zmena v&nbsp;štvrtej triede zapáčila a&nbsp;zaviedla ju do praxe v&nbsp;rámci celej školy. „Začiatky boli náročné. Našu školu navštevuje 370 detí, pracuje tu 40 učiteľov, učiteliek a&nbsp;vychovávateliek. Čo človek, to iný názor. Nie všetci boli zmene naklonení, obavy mali hlavne učiteľky v&nbsp;prvých triedach a&nbsp;ich kolegyne, ktoré učia na prvom stupni. Veľa sme však na túto tému diskutovali, hľadali kompromisy. Dnes sme konečne, dovolím si povedať, všetci naladení na rovnakej vlnovej dĺžke. Podstatná bola pre nás nedávna klasifikačná porada. Zistili sme, že napriek zavedenej zmene sa nám známky nezhoršili,“ opísala riaditeľka školy Denisa Králičová. Na prvé počutie sa môže zdať, že rodičia sa tak pohodlne môžu zbaviť zodpovednosti za výsledky svojich detí v&nbsp;škole. Opak je však pravdou. „Práve rodičia našich žiakov a&nbsp;žiačok musia vyhodnotiť, či ich deti potrebujú domácu prípravu, v&nbsp;akom rozsahu a&nbsp;hlavne z&nbsp;ktorého predmetu. Ak otec či mama vyhodnotia, že ich dieťa exceluje v&nbsp;matematike, pretože z&nbsp;tohto predmetu má v&nbsp;žiackej knižke dobré známky, upustia od odporúčaných cvičení. Naopak, keď vidia, že ich dieťa má problém s&nbsp;gramatikou v&nbsp;rámci slovenského jazyka, posilnia domácu prípravu.“

Ako vyplýva z&nbsp;rozprávania riaditeľky školy, ich cieľom bolo vytvoriť medzi deťmi, rodičmi a&nbsp;školou priateľskejšie vzťahy. „Mnoho rodičov je na tom rovnako. Prídu domov z&nbsp;práce, niekto na dôvažok musí cestovať do zamestnania a&nbsp;domov aj hodinu, a&nbsp;nevedia, čo majú robiť skôr. Venovať sa domácnosti, oddychovať či pustiť sa do domácich úloh so svojimi deťmi? Nad zošitmi a&nbsp;učebnicami sedia spoločne aj tri hodiny, keď to nejde, ako by malo, vytvára sa v&nbsp;rodine nervozita, stres, napätie. Deti aj rodičia tak majú menej času na oddych, záľuby. Otcovia a&nbsp;mamy potom hundrú a&nbsp;nadávajú na školu, že ich deti zavaľujeme domácimi úlohami. Medzi učiteľmi, učiteľkami a&nbsp;rodičmi sa tak nevdojak vytvára nepriateľský vzťah. Chceme, aby deti a&nbsp;rodičia nenadávali na školu, ale, naopak, zažívali v&nbsp;školských laviciach viac radosti a&nbsp;pocit pohodlia. V&nbsp;tejto dobe žijeme veľmi rýchly život, vo všeobecnosti sa každý sťažuje, že má málo času. Chceme rodičov a&nbsp;deti motivovať, aby strávili viac času pri príjemných spoločných aktivitách,“ dodáva riaditeľka.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

Celkovo sú v&nbsp;hlohoveckej škole inovatívni a&nbsp;zavádzajú do praxe novinky, ktoré deťom spríjemňujú čas strávený v&nbsp;škole. „Zaviedli sme napríklad pestovateľské práce. Aj v&nbsp;tomto prípade sa motivujeme fínskym školským vzdelávacím systémom, v&nbsp;ktorom sa kladie dôraz aj na praktické zručnosti,“ hovorí riaditeľka školy. Deťom chcú dopriať viac pohybu, preto tu inštalovali napríklad horolezecké steny či nakúpili trampolíny. Škola vo všeobecnosti automaticky navodzuje asociáciu prísnosti a&nbsp;striktného poriadku a&nbsp;dokonca aj strachu. Aj preto v&nbsp;areáli školy vybudovali oddychové zóny. Ten, kto vojde do hlohoveckej základnej školy, ako prvé zbadá hneď pri vchode oddychovú zónu s&nbsp;gaučom. Navodí to v&nbsp;človeku príjemný pocit. „Steny sme vymaľovali detskými motívmi, na zemi máme vaky. V&nbsp;iných častiach sú zase rozmiestnené sedacie súpravy, stolné futbaly. Vďaka projektu sa nám podarilo inštalovať aj hojdačky a&nbsp;vedľa nich sme umiestnili regály s&nbsp;knihami, aby deti mali motiváciu čítať.“ Deti vzdelávajú aj tak, že na dvere tried vylepili tapety s&nbsp;historickými architektonickými dominantami mesta, prípadne s&nbsp;náučnými textami.

Deti, ktoré sme v&nbsp;hlohoveckej škole oslovili, sú so zmenou týkajúcou sa domácich úloh spokojné. Vivien je štvrtáčka, jej mama podniká, preto sa viac poobede učí s&nbsp;otcom. S&nbsp;úsmevom hovorí, že pri domácich úlohách bolo aj veľa ochkania a&nbsp;trápenia. Dnes si zopakuje hlavne matematiku, keď ich čaká písomná práca či test. Voľný čas poobede trávi hlavne so psom. Matias je druhák a&nbsp;opisuje nám, ako sa trocha trápi s&nbsp;mäkkými a&nbsp;tvrdými spoluhláskami, naopak, jeho obľúbený predmet je matematika. „Učia sa so mnou obidvaja rodičia, precvičujeme, keď je to nutné, gramatiku.“ Štvrták Martin nám s&nbsp;úsmevom na tvári opisuje, aká obrovská radosť zavládla v&nbsp;ich triede, keď sa zrušili domáce úlohy. „Skákali sme od radosti. Môžem sa teraz viac venovať futbalu.“ Viktória je ôsmačka a&nbsp;úprimne hovorí, že keď bola mladšia, pri domácich úlohách bol aj plač. „Zo školy domov som išla s&nbsp;pocitom – zase ma čakajú úlohy.“ Dnes im „iba“ učiteľky a&nbsp;učitelia pripomenú, na čo sa doma majú zamerať, v&nbsp;čom majú medzery. Jakub je tiež ôsmak a&nbsp;páči sa mu, že on sám je zodpovedný za to, ako ide pripravený do školy. „Páči sa mi, že mám viac času na šport, konkrétne hádzanú. Spomínam si však na chvíle, keď doma zavládla panika, keď som neovládal poriadne domáce úlohy. Rodičia ma ešte aj cestou do školy skúšali.“

Riaditeľka školy Denisa Králičová hovorí, že ich projekt podporuje aj zriaďovateľ – mesto Hlohovec. Odchádzajúci minister školstva Ján Horecký, za ktorého éry upustili od domácich úloh, im cez médiá odkázal, že im drží palce. Jeho predchodca Branislav Gröhling je, naopak, nadšený propagátor myšlienky, ktorá vzklíčila v&nbsp;Hlohovci a&nbsp;motivuje ďalšie školy, aby tiež upustili od domácich úloh. „Najprv to treba prerokovať v&nbsp;pedagogickej rade. Následne treba vysvetliť tento princíp rodičom aj žiakom. A&nbsp;hlavne zvážiť, ako zmeniť vyučovanie tak, aby sa menej sústredilo na prácu doma a&nbsp;viac na prácu v&nbsp;triede,“ radí exminister iným školám, ako zaviesť takýto model do praxe. Hlohoveckú riaditeľku, podľa jej slov, telefonicky kontaktujú ďalšie slovenské školy s&nbsp;otázkami, ako sa ich projekt osvedčil v&nbsp;praxi. Nie jedna slovenská základná škola ich totiž plánuje nasledovať.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

Bývalý stredoškolský učiteľ ocenený Zlatým Amosom SR Daniel Karpinský. Dnes sa venuje umeniu, je známy ako kúzelník Wolf: Chcel by som poukázať na jeden opomínaný aspekt domácej úlohy: Jej vypracovaním dieťa plne prevezme zodpovednosť za svoj vzdelávací proces a učí sa samostatnosti. To však platí len vtedy, ak ju dieťa zvládne samo alebo s minimálnou pomocou rodiča. Schopnosť rásť a napredovať sám – z vlastnej vôle, je vzácnou kvalitou človeka, ktorá spôsobí, že sa bude rád učiť celý život.Matka piatich detí, vdova Mária Smolárová: Podľa mňa problémom sú domáce úlohy, ktoré sú známkované alebo keď učiteľ či učiteľka prikážu deťom doučiť sa doma to, čo im nejde v škole. My rodičia nie sme predsa pedagógovia. Učiteľ Vojtech Kósa, ktorý pôsobil v školstve v základnej škole do svojich 74 rokov: Domáce úlohy majú svoj zmysel, vedú deti k zodpovednosti a samostatnosti. Bohužiaľ, dnešné deti neinklinujú až tak k športu. Preto, ak by nemali domáce úlohy, o to viac by sedeli doma pri počítači.Bývalý vysokoškolský učiteľ Ján Baňas, otec troch detí: V prvom stupni základnej školy domáce úlohy zbytočne navodzujú stres. Na druhom stupni, ak sú zadávané s rozumnou mierou, majú zmysel. Ak sa deti majú doučovať doma, čo nestihli v škole, pokladám to za zlyhanie učiteľa, učiteľky. Stredoškolský učiteľ a predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek: Aj v minulosti boli učitelia a učiteľky, ktorí z vlastnej vôle nedávali deťom domáce úlohy. Dnes je z toho boom a miešajú sa do toho politici. Podľa mňa na stredných školách, kde sa realizujú rôzne projekty, to bez domácich úloh nejde. Systém na základných školách by som nechal na zvážení učiteľov a učiteliek. Mali by sa rozhodovať slobodne v spolupráci s rodičmi bez toho, aby boli do toho tlačení na základe akejkoľvek vyhlášky.