Peter Ličák

Naša debata na obecnom úrade sa začala netradične – starostovou výzvou, aby som sa pokúsil uhádnuť, čím chcel byť v&nbsp;chlapčenských rokoch. Vyskúšal som niekoľko povolaní: hasič, smetiar, bača, farár... Netrafil som do čierneho ani s&nbsp;prezidentom. „Vedľa, nula bodov,“ počul som za každým tipom. Tak som to radšej zavčasu vzdal a&nbsp;nič lepšie som urobiť nemohol, vysnívané zamestnanie starostu Širokého by som nebol uhádol ani do večera.

„Moji rodičia patrili v&nbsp;60. rokoch medzi najväčších gazdov v&nbsp;Širokom, dom sme mali v&nbsp;centre dediny v&nbsp;susedstve miestneho národného výboru. A&nbsp;ja som ako päťročný-šesťročný každé ráno s&nbsp;obdivom sledoval z&nbsp;dvora pána v&nbsp;čiernom obleku, ako si hrdo vykračuje do úradu. Očarený jeho eleganciou som sa rodičov opýtal, čo robí ten vypáradený ujo. Keď mi otec odpovedal, že je to úradník, predseda miestneho národného výboru, hneď som oznámil, že keď vyrastiem, aj ja chcem byť takým parádnym pánom v&nbsp;obleku a&nbsp;bielej košeli. ‚Ako chceš, synu,‘ odpovedal mi otec, ‚ale nebudeš žiadnym pánom, iba poslušným súdruhom.‘ Chvalabohu, otec ako rodený antikomunista s&nbsp;tým súdruhom nemal pravdu,“ zaspomínal si s&nbsp;úsmevom Stanislav Bartoš.

Lokalizácia: Prešovský kraj, okres Prešov, región Šariš
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1320
&nbsp;
Počet obyvateľov: 2 400
&nbsp;
Nadmorská výška obce: 514 m

ŠIROKÉ

Insígnie starostu Širokého prvýkrát prevzal, keď mal 28 rokov, všetci poslanci i&nbsp;pracovníci obecného úradu boli od neho starší, nebola to pre neho najlepšia situácia. „Ale to ma až tak netrápilo, horšie to bolo so stavom obce. Miestne cesty ostali rozbité po výkopoch na uloženie plynového a&nbsp;vodovodného potrubia, služby takmer žiadne, materská škola a&nbsp;zdravotné stredisko boli v&nbsp;zúfalom stave, štvrtina obce nemala vodovod. Ale Širočania boli nenároční ľudia, boli so všetkým spokojní, mysleli si, že to tak musí byť. Keď som prišiel s&nbsp;tým, ako by sa dal zlepšiť život ľudí v&nbsp;obci, 24 poslancov zaťažených starým myslením nechápalo, načo budú dobré niektoré zmeny,“ spomína na svoje začiatky na obecnom úrade starosta Širokého.

Vraví, že v živote obce bola veľkým míľnikom výstavba tunela Branisko a vybudovanie diaľnice. Pokojná obec sa zrazu zmenila na stavenisko, denne tadiaľ prešli desiatky nákladných áut, všade hluk a prach, mnohí ľudia to znášali veľmi ťažko. Do pokojných koľají sa život v Širokom vrátil v roku 1997, obec stíchla, premávka bola presmerovaná na diaľnicu. Široké je dedina, ktorá realizuje jednu investíciu za druhou a&nbsp;všetko financuje výlučne z&nbsp;vlastných peňazí, bez jediného centa z&nbsp;eurofondov.

„Keď samospráva hospodári rozumne, s&nbsp;gazdovským rozumom, keď nerozhadzuje hore-dole peniaze z&nbsp;obecnej kasy, obíde sa aj bez eurofondov. Z&nbsp;vlastných peňazí sme si toho postavili naozaj dosť – materskú školu, multifunkčnú budovu služieb a&nbsp;základnej umeleckej školy, požiarnu zbrojnicu, telocvičňu základnej školy, rekonštruovali sme kultúrny dom i&nbsp;základnú školu, vybudovali sme chodníky popri ceste do Víťaza, športové centrum s&nbsp;krytým bazénom, vo výstavbe je nová školská jedáleň. Vypisovanie žiadostí o&nbsp;eurofondy považujem za stratu času. Keď obec narába s&nbsp;peniazmi hospodárne, nie je odkázaná na peniaze z&nbsp;Bruselu. Podobne postupujú samosprávy v&nbsp;Medzanoch na Šariši aj v&nbsp;Starej Bystrici na Kysuciach,“ povedal nám o&nbsp;hospodárení obce Široké končiaci starosta Stanislav Bartoš.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Adriana Kočerhová (46) chcela byť lekárkou alebo učiteľkou. Osud rozhodol za ňu, mladú Prešovčanku nasmeroval za katedru. Keď vyštudovala učiteľský smer slovenský jazyk – biológia, žila v&nbsp;predstave, že tieto predmety bude učiť na niektorom prešovskom gymnáziu. Po ročnom medzipristátí na Základnej škole v&nbsp;Hrabkove, kde učila žiačky aj variť, zakotvila v&nbsp;Širokom. Základná škola je jej pracoviskom už 21 rokov, posledných sedem rokov má na pleciach popri učení siedmakov povinnosti, starosti i&nbsp;radosti, ktoré so sebou prináša post riaditeľky veľkej školy.

„Bývam v&nbsp;Prešove ako mnoho učiteľov našej školy, hoci v&nbsp;detstve som chcela žiť radšej na dedine. Babka žila na vidieku na Zemplíne, trávila som s&nbsp;ňou každé letné prázdniny, dedinský život ma doslova očaril. Na vidieku nebývam, ale aspoň tu učím,“ vyznala sa nám riaditeľka Základnej školy v Širokom. Jej kolektív tvorí 53 učiteľov a nepedagogických pracovníkov a takmer štyristo žiakov zo Širokého, z Víťaza a Fričoviec. Samozrejme, v&nbsp;čase európskej energetickej krízy padla aj otázka, či necíti neistotu alebo dokonca strach z&nbsp;blížiacej sa zimy. Adriana Kočerhová je však optimistka: „Nie, nemám žiadne obavy, verím, že vláda sa zachová zodpovedne a&nbsp;nedopustí, aby sme museli v&nbsp;triedach mrznúť, sedieť v&nbsp;kabátoch či nedajbože v&nbsp;silných mrazoch zatvoriť školu.“

„Široké je dedina zrodená pod šťastnou hviezdou. Keby to tak nebolo, nemohla by mať také šťastie na ľudí, ktorí tu žili a&nbsp;žijú. Pod históriou každého mesta, každej dediny, pod ich prosperitou, kvalitou života alebo na druhej strane pod úpadkom sú vždy podpísaní ľudia. Tí, ktorí ju viedli, tí, ktorí tu žili a&nbsp;žijú, tí, čo dobrovoľne, bez nároku na odmenu odpracovali stovky hodín na rôznych stavbách budovaných v&nbsp;akcii Z. Na brigády chodili celé rodiny, dnes sa to už nevidí. V&nbsp;tejto akcii si Širočania dokázali postaviť v&nbsp;60. rokoch prvý veľký kultúrny dom, bol to doslova monument, ktorý po modernizácii stále slúži tunajším ľuďom. A&nbsp;v&nbsp;80. rokoch si sami postavili vodovod, ktorým priviedli do dediny kvalitnú vodu z&nbsp;Braniska. Skrátka, ako rodený Širočan to vidím tak, že každý, kto tu žil, kto tu dnes žije alebo si našiel v&nbsp;našej dedine prácu, je spoluautorom dnešnej modernej podoby našej obce,“ hovorí známy podnikateľ Ján Šofranko, ktorý o&nbsp;tri mesiace oslávi šesťdesiatku.

Pripomína, že za socializmu aj tu v&nbsp;rámci združstevňovania poľnohospodárstva násilne pobrali roľníkom role, lesy, statok. Ale ľudia si povedali, že poctivo treba robiť a&nbsp;gazdovať aj na spoločnom. „Ich šikovnosťou, pracovitosťou a&nbsp;dobrým riadením tu vzniklo jedno z&nbsp;najlepších poľnohospodárskych družstiev na východnom Slovensku. Družstvo sa pričinilo napríklad aj o&nbsp;plynofikáciu Širokého a&nbsp;o&nbsp;ďalšie stavby, ktoré posúvali život obce dopredu,“ konštatuje pán Šofranko.

Patrí do galérie ľudí, ktorí sa za éry samostatnej Slovenskej republiky najvýraznejšie podpísali pod rozvoj Širokého a&nbsp;jeho hospodársku prosperitu. V&nbsp;polovici 90. rokov rok a&nbsp;pol viedol ako starosta obecnú samosprávu, práve po ňom prevzal do rúk opraty riadenia obce končiaci starosta Stanislav Bartoš. Firmy pána Šofranka dali prácu desiatkam ľudí široko-ďaleko, vlastne na celom Slovensku mala skvelý cveng firma Zlatá studňa na výrobu limonád a&nbsp;sirupov. Široké bolo a&nbsp;stále je pre podnikateľov a&nbsp;investorov veľmi dobrou adresou.

Po rokoch nemá problém priznať, že keď firmu zakladal, mal v&nbsp;duši kopu pochybností, či je to správny krok, či nešliapne svojím zámerom vedľa, či o&nbsp;limonády z&nbsp;vôd výnimočne kvalitných prameňov v&nbsp;horskom masíve Branisko bude vôbec záujem. „Prvé limonády sme začali vyrábať ešte za socializmu na povolenie národného výboru, keď sme od prešovských komunálnych služieb kúpili starú plniacu linku na výrobu Lima vo vrecúšku so slamkou, pri ktorej pracovala ešte moja mama. Umiestnili sme ju tu v&nbsp;Širokom do bratovej garáže. Až po týchto skúsenostiach s&nbsp;plnením Lima a&nbsp;po prevrate v&nbsp;roku 1989, ktorý dokorán otvoril dvere súkromnému podnikaniu, sme sa odhodlali postaviť v&nbsp;rodnej obci na zelenej lúke modernú prevádzku s&nbsp;celým zázemím na výrobu nápojov. Chcem zdôrazniť, že keby Širočania neboli v&nbsp;akcii Z&nbsp;brigádnicky vybudovali obecný vodovod, ktorý zásobuje obec z&nbsp;prameňov hore na Branisku, prevádzka na výrobu limonád by v&nbsp;Širokom nikdy nebola vznikla. Jej produkcia bola založená predovšetkým na dodávke kvalitnej vody,“ konštatuje Ján Šofranko.

Keď už pôvodné priestory na výrobu limonád nevyhovovali na ďalší rozvoj a&nbsp;rast podniku, starosta Stanislav Bartoš s&nbsp;poslancami vyšli firme v&nbsp;ústrety a&nbsp;urobili všetko pre to, aby ostala v&nbsp;Širokom naďalej. „Aby sme nové haly mali kde postaviť, súhlasili s&nbsp;tým, aby sa preložilo futbalové ihrisko. Na taký krok by sa odvážila len máloktorá samospráva. Tá širocká videla za roh, uvedomila si, že rozšírenie firmy bude prínosom pre celú dedinu. Za tento ústretový krok zo strany obce sme na revanš postavili na novom ihrisku tribúnu so šatňami a&nbsp;hraciu plochu sme vybavili moderným zavlažovacím systémom, aký nemali v&nbsp;tom čase ani mnohé štadióny prvoligistov. Je obdivuhodné, že vedenie obce našlo odvahu postaviť vedľa ihriska aj športovo-oddychové centrum, aké nemá v&nbsp;slovenských dedinách obdobu, takéto priestory nemajú ani niektoré mestá. A&nbsp;treba podotknúť, že aj toto výnimočné dielo vzniklo bez podpory štátu aj bez eurofondov,“ konštatuje pán Šofranko.

Rodina pred štyrmi rokmi predala Zlatú studňu, dnes sa Ján Šofranko spolu so synom Jánom venuje strojárskej firme, ktorá takisto sídli v&nbsp;Širokom. „Máme zaujímavý výrobný program, sme dodávateľmi pre strojárske firmy aj pre automobilový priemysel. Už niekoľko rokov venujeme veľa energie vývoju aseptickej linky na balenie nápojov bez konzervačných látok. Ak sa náš zámer podarí, bol by to dobrý základ na rozšírenie portfólia firmy a&nbsp;zároveň by to prinieslo do našej rodnej obce ďalšie pracovné príležitosti,“ prezentuje optimistický pohľad do budúcnosti Ján Šofranko.

Široké je dobrou adresou aj pre kolektív trinástich učiteľov a&nbsp;268 žiakov základnej umeleckej školy, ktorí sa v&nbsp;popoludňajších hodinách venujú výtvarnej výchove, hre na hudobných nástrojoch, tancu alebo vnikajú do tajomstiev literatúry a&nbsp;divadelného umenia. Školu vedie trinásť rokov Lenka Nehilová (41), rodáčka zo susedného Víťaza. „Hoci mám fúru riaditeľských povinnosti, stále som aj učiteľka hry na klavíri. Hru na tomto hudobnom nástroji som absolvovala na košickom konzervatóriu, pedagogické vzdelanie som potom získala na Prešovskej univerzite. K&nbsp;hre na klavíri ma priviedol otec, ktorý v&nbsp;mladých rokoch túžil študovať hru na akordeóne, ale osud mu to šťastie nedoprial, tak svoju túžbu zhmotnil cezo mňa,“ povedala pre Život zhovorčivá pani riaditeľka. Okrem šiestich žiakov, ktorí k&nbsp;nej chodia na klavír na dve hodiny tyždenne, sa venuje korepetícii mladých spevákov a&nbsp;žiakov, ktorým učarovala hra na flaute.

Hudbou nežije len pani Lenka, ale aj jej rodina. Šesťročná dcéra Grétka chodí do základnej umeleckej školy na hodiny spevu i&nbsp;tanca, aj 10-ročný syn Ondrej chodí na hodiny tanca, popritom sa dal na štúdium hry na gitare, manžel Ondrej externe učí spev, v&nbsp;Základnej umeleckej škole v&nbsp;Krompachoch je zástupcom riaditeľa. „Ale občas máme v&nbsp;našej škole aj dospelých žiakov, čo náš kolektív vždy poteší. Aj teraz k&nbsp;nám chodí na hodiny spevu mladý muž, spev patrí nerozlučne k&nbsp;jeho životu, v&nbsp;rímskokatolíckom farskom Kostole svätého Mikuláša, postavenom v&nbsp;14. storočí, spieva žalmy. Teší ma, že naša škola má dobré meno v&nbsp;širokom okolí, žiaci s&nbsp;umeleckými sklonmi k&nbsp;nám chodia až z&nbsp;ôsmich dedín,“ pochválila sa Lenka Nehilová.

Dobrá adresa: Dedina pod Braniskom eurofondy na rozvoj nepotrebovala

Peter Ličák

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Dobrá adresa: Dedina pod Braniskom eurofondy na rozvoj nepotrebovala

Peter Ličák

Súvisiace články

Prekvapujúci Gemer: Odľahlý región ponúka turistické poklady, o ktorých možno ani neviete

Sila tradície: Po vojne vstával Priechod z popola, dnes je vyhľadávanou adresou na bývanie

S vôňou krumplí: Obec Hiadeľ na povestnom konci sveta môže ísť v mnohom príkladom

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás