Pripravení brániť
Počtom obyvateľov sa Fínsko podobá našej krajine. V porovnaní s inými štátmi má však na počet obyvateľov jednu z najväčších a najlepšie vybavených armád v Európe. V prípade vojnového konfliktu sú pripravení okamžite povolať takmer 300-tisíc bojaschopných vojakov. Po tom, ako Rusko zaútočilo na Ukrajinu, vo Fínsku sa rozhodli zvýšiť peniaze na obranu až o sedemdesiat percent.
Denník Financial Times opisuje, ako sa Fínsko pripravilo na ochranu svojich civilistov. Už teraz sú zimné štadióny, kúpaliská či podzemné parkoviská pripravené pohotovo sa premeniť na evakuačné strediská. Okrem toho tamojšie ministerstvo vnútra uvádza, že v roku 2020 bolo po celej krajine dostupných 54-tisíc krytov s celkovou kapacitou pre vyše 4,4 milióna ľudí. Iba v hlavnom meste sa nachádza 5 500 viditeľne označených krytov s kapacitou 900-tisíc miest.
Keby bolo napadnuté Slovensko, za svoju vlasť by šlo bojovať len trinásť percent Slovákov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus. Pred Fínmi sa môžeme za takýto údaj červenať. Až 75 percent obyvateľov krajiny tisícich jazier by v prípade napadnutia odhodlane bránilo svoju domovinu. Napriek tejto takmer dokonalej príprave na možný vojnový útok je Fínsko pripravené posilniť svoju bezpečnosť členstvom v NATO. „Naša populácia je teraz paralyzovaná strachom, ktorý, myslím si, je oprávnený. Ak Putin môže zabíjať svoje sestry a bratov na Ukrajine, prečo by to nemohol urobiť aj vo Fínsku?“ povedal bývalý predseda fínskej vlády Alexander Stubb v rozhovore pre Deutsche Welle.
Zimná vojna
Fíni sú strehu aj pre svoju historickú traumu s názvom zimná vojna. V roku 1939 sa na prvý pohľad slabý a malý demokratický štát postavil na odpor veľkému komunistickému agresorovi. Pre tento nerovný súboj si Fínsko za svoju odvahu navždy vyslúžilo rešpekt a úctu celého sveta. Stratilo síce až dvanásť percent svojho územia, na rozdiel od pobaltských krajín sa mu však podarilo zachovať si samostatnosť.
Po tom, ako si v auguste 1939 nacistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz rozdelili východnú Európu, neutrálne Fínsko malo splniť bezprecedentné územné nároky svojho veľkého ruského suseda. Podľa plánu Josifa Stalina Rusku mala pripadnúť strategicky dôležitá Karelská šija vrátane niekoľkých ostrovov vo Fínskom zálive. Moskva si chcela zároveň na 30 rokov prenajať polostrov Hanko s rovnomenným prístavom, aby tam mohla zriadiť námornú základňu. Rusko malo jasný cieľ: porobiť si malú susednú krajinu v priebehu dvoch týždňov. Zimná vojna však trvala až 104 dní. Malá krajina hrdinsky vzdorovala aj vďaka taktike vypracovanej vynikajúcim fínskym generálom Carlom Gustafom Emilom Mannerheimom, ktorý, mimochodom, odštartoval svoju kariéru v ruskej armáde.
Rusko si v úvode vojnového konfliktu počínalo katastrofálne. Stalinove čistky totiž spôsobili, že veliteľský zbor tvorili mladší dôstojníci bez bojových skúseností. Pokračujúca vojna však oslabila fínsku stranu a krajina tisícich jazier bola nútená požiadať Moskvu o prímerie. Fínsko tak prišlo o rozsiahle územia Karélie vrátane priemyselného mesta Viipuri (dnes ruský Vyborg), územia v oblasti Salla a svoju časť Rybárskeho polostrova na pobreží Barentsovho mora. Ďalej súhlasilo so zriadením vojenskej základne na polostrove Hanko. Historici sa rozchádzajú v interpretácii výsledku vojny. Kto bol porazený a kto víťaz? Hoci Fínsko prehralo, na druhej strane sa mu podarilo zachrániť svoju autonómiu a demokraciu. Keby totiž prehralo, skončilo by ako pobaltské štáty, to znamená okupované Ruskom.
Článok pokračuje na následujúcej strane
