Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, Fíni a&nbsp;Fínky v&nbsp;strachu nakupovali veľké množstvá potravín v&nbsp;konzervách, lieky, hygienické výrobky, batérie, baterky a&nbsp;kempingovú výbavu. Severská krajina, ktorá má s&nbsp;agresorom hranicu dlhú 1&nbsp;300 kilometrov, sa obávala vojenského ataku.

Fínsko aj susedné Švédsko si celé dlhé roky zakladali na svojej neutralite, dnes však menia názor. Viac ako 60 percent miestnych je za to, aby sa ich krajina stala členským štátom Severoatlantickej aliancie (NATO). Pred vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine chcelo neutralitu za členstvo v tomto vojenskom spolku vymeniť menej ako tridsať percent ľudí. Obidve krajiny by preto pozvánky na začatie prístupových rokovaní mohli dostať už na pravidelnom samite NATO v Madride, ktorý je naplánovaný na koniec júna.

Fíni si už počas zimnej vojny v rokoch 1939 až 1940 vyslúžili úctu a obdiv celého sveta, keď sa vo vojne so svetovou veľmocou, Sovietskym zväzom, správali hrdinsky a vlastenecky. Dnes sa svojmu veľkému susedovi znova stavajú na odpor, hoci riskujú oslabenie svojej ekonomiky.

<strong>Článok pokračuje na následujúcej strane&nbsp;</strong>

Počtom obyvateľov sa Fínsko podobá našej krajine. V&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými štátmi má však na počet obyvateľov jednu z&nbsp;najväčších a&nbsp;najlepšie vybavených armád v&nbsp;Európe. V&nbsp;prípade vojnového konfliktu sú pripravení okamžite povolať takmer 300-tisíc bojaschopných vojakov. Po tom, ako Rusko zaútočilo na Ukrajinu, vo Fínsku sa rozhodli zvýšiť peniaze na obranu až o&nbsp;sedemdesiat percent.

Denník Financial Times opisuje, ako sa Fínsko pripravilo na ochranu svojich civilistov. Už teraz sú zimné štadióny, kúpaliská či podzemné parkoviská pripravené pohotovo sa premeniť na evakuačné strediská. Okrem toho tamojšie ministerstvo vnútra uvádza, že v roku 2020 bolo po celej krajine dostupných 54-tisíc krytov s celkovou kapacitou pre vyše 4,4 milióna ľudí. Iba v hlavnom meste sa nachádza 5 500 viditeľne označených krytov s kapacitou 900-tisíc miest.<br>Keby bolo napadnuté Slovensko, za svoju vlasť by šlo bojovať len trinásť percent Slovákov. Vyplýva to z&nbsp;prieskumu agentúry Focus. Pred Fínmi sa môžeme za takýto údaj červenať. Až 75 percent obyvateľov krajiny tisícich jazier by v&nbsp;prípade napadnutia odhodlane bránilo svoju domovinu. Napriek tejto takmer dokonalej príprave na možný vojnový útok je Fínsko pripravené posilniť svoju bezpečnosť členstvom v&nbsp;NATO. <em>„Naša populácia je teraz paralyzovaná strachom, ktorý, myslím si, je oprávnený. Ak Putin môže zabíjať svoje sestry a&nbsp;bratov na Ukrajine, prečo by to nemohol urobiť aj vo Fínsku?“</em> povedal bývalý predseda fínskej vlády Alexander Stubb v&nbsp;rozhovore pre Deutsche Welle.

Fíni sú strehu aj pre svoju historickú traumu s&nbsp;názvom zimná vojna. V&nbsp;roku 1939 sa na prvý pohľad slabý a&nbsp;malý demokratický štát postavil na odpor veľkému komunistickému agresorovi. Pre tento nerovný súboj si Fínsko za svoju odvahu navždy vyslúžilo rešpekt a&nbsp;úctu celého sveta. Stratilo síce až dvanásť percent svojho územia, na rozdiel od pobaltských krajín sa mu však podarilo zachovať si samostatnosť.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/f0677bea-be55-4da9-9bcb-634ca3690558_phpagnola.jpg/320/180" alt="" data-media-id="13804357" data-embed-id="7856349">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">V zimnej vojne Fíni nasadzovali do bojov s Rusmi špeciálne cvičené psy.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Hulton Deutsch</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Po tom, ako si v auguste 1939 nacistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz rozdelili východnú Európu, neutrálne Fínsko malo splniť bezprecedentné územné nároky svojho veľkého ruského suseda. Podľa plánu Josifa Stalina Rusku mala pripadnúť strategicky dôležitá Karelská šija vrátane niekoľkých ostrovov vo Fínskom zálive. Moskva si chcela zároveň na 30 rokov prenajať polostrov Hanko s rovnomenným prístavom, aby tam mohla zriadiť námornú základňu. Rusko malo jasný cieľ: porobiť si malú susednú krajinu v priebehu dvoch týždňov. Zimná vojna však trvala až 104 dní. Malá krajina hrdinsky vzdorovala aj vďaka taktike vypracovanej vynikajúcim fínskym generálom Carlom Gustafom Emilom Mannerheimom, ktorý, mimochodom, odštartoval svoju kariéru v ruskej armáde.

Rusko si v úvode vojnového konfliktu počínalo katastrofálne. Stalinove čistky totiž spôsobili, že veliteľský zbor tvorili mladší dôstojníci bez bojových skúseností. Pokračujúca vojna však oslabila fínsku stranu a krajina tisícich jazier bola nútená požiadať Moskvu o prímerie. Fínsko tak prišlo o rozsiahle územia Karélie vrátane priemyselného mesta Viipuri (dnes ruský Vyborg), územia v oblasti Salla a svoju časť Rybárskeho polostrova na pobreží Barentsovho mora. Ďalej súhlasilo so zriadením vojenskej základne na polostrove Hanko. Historici sa rozchádzajú v interpretácii výsledku vojny. Kto bol porazený a kto víťaz? Hoci Fínsko prehralo, na druhej strane sa mu podarilo zachrániť svoju autonómiu a demokraciu. Keby totiž prehralo, skončilo by ako pobaltské štáty, to znamená okupované Ruskom.

Na rozdiel od väčšiny krajín NATO geografická poloha núti Fínsko mať dobré susedské vzťahy s Ruskom. Na druhej strane túžba Fínska byť viac chránené pred agresívnym susedom klíčila v krajine ešte pred vojnou na Ukrajine. V septembri 2018 špeciálne jednotky fínskej polície vykonali raziu v súkromnom ostrovnom rezorte, ktorý vlastnil ruský občan. Oficiálne pri razii išlo o podozrenie z daňových únikov, no v&nbsp;skutočnosti išlo zrejme o&nbsp;omnoho viac. Luxusný areál pozostával z&nbsp;desiatok budov, bolo tam nápadné množstvo lodných dokov a&nbsp;nachádzal sa tam aj heliport. Nečudo, že Fíni mali podozrenie: údajne tam vznikla tajná ruská špionážna základňa.

Celkovo Rusi vlastnia vo Fínsku približne päťtisíc luxusných rekreačných objektov. Nákupnej ruskej horúčke by však mal byť koniec, verejnosť totiž nástojila na tom, aby sa na základe zákona v&nbsp;krajine obmedzil predaj dovolenkových nehnuteľností ruským susedom. Fínsko je jedinou severoeurópskou krajinou závislou od ruského plynu, okrem toho táto severská krajina nakupuje urán a&nbsp;uhlie takisto z&nbsp;Ruska. Keby pre jeho členstvo v&nbsp;NATO nasledovali zo strany Ruska sankcie, fínska ekonomika by na to určite doplatila. Ďalší znepokojujúci fakt: ruská štátna spoločnosť Rosatom má podiel v&nbsp;spoločnosti Fennovoima, ktorá prevádzkuje jadrovú elektráreň Hanhikivi v&nbsp;strednom Fínsku a&nbsp;plánuje výstavbu ďalších jadrových reaktorov.

Švédska a&nbsp;fínska armáda vo svojich scenároch nepredpokladajú, že ich krajiny budú napadnuté a&nbsp;obsadené. Myslia si však, že je možné, že Moskva zablokuje námornú trasu v&nbsp;Baltskom mori, napadne prístavnú infra­štruktúru alebo sabotuje podmorské komunikačné káble. Napriek týmto znepokojivým faktom fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto na margo svojej krajiny hovorí:<em> „Naša bezpečnostná doktrína je založená na silnej vlastnej obrannej schopnosti. Máme schopnú armádu, modernizujeme napríklad letectvo a&nbsp;veľa investujeme do obrany pred možnými kybernetickými útokmi.“</em>

Rusko podľa očakávania ostro kritizuje možné rozšírenie ­NATO. <em>„Aliancia zostáva konfrontačným nástrojom a&nbsp;jej ďalšie rozširovanie neprinesie stabilitu na európsky kontinent,“</em> povedal pred niekoľkými týždňami hovorca kancelárie ruského prezidenta Dmitrij Peskov. S&nbsp;Fínskom by sa NATO priblížilo k&nbsp;Rusku, hranica by sa nachádzala iba 200 kilometrov severozápadne od ruskej metropoly Petrohrad. Na možnú zmenu rozloženia vojenských síl v&nbsp;Európe reaguje aj ruský vojenský analytik Pavel Felgenhauer, ktorý poskytol rozhovor fínskej verejnoprávnej televízii a&nbsp;rádiu Yle. Tento odborník už roky komentuje činnosť ruských ozbrojených síl pre ruské a&nbsp;medzinárodné médiá. Vo svojej činnosti odborníka pokračuje napriek tomu, že podľa novej legislatívy môže za šírenie „nepravdivých“ informácií o&nbsp;ruských ozbrojených silách dostať až pätnásť rokov väzenia.

Pavel Felgenhauer sa domnieva, že Rusko môže reagovať na členstvo rozmiestnením jadrových zbraní v&nbsp;regióne Baltského mora. Na druhej strane Fínsko nevidí ako primárny cieľ ruského útoku. Rusi budú podľa neho naďalej koncentrovať svoje sily na Ukrajine. Jarné poveternostné podmienky obmedzili ruskú inváziu na Ukrajinu, keďže v&nbsp;oblasti bolo ťažké premiestniť tanky a&nbsp;inú ťažkú techniku v&nbsp;dôsledku mimoriadne vlhkého počasia. Expert si je istý, že Rusko sa pokúsi o&nbsp;rozhodujúci veľký útok, keď pôda vyschne, a&nbsp;to začiatkom júna. <em>„Rusko sa snaží poraziť ukrajinskú armádu masívnym úderom, aby rýchlo ukončilo vojnu. Nebude si môcť udržať pozíciu v situácii, keď celý západný svet zásobuje Ukrajinu zbraňami, zatiaľ čo vlastný ruský zbrojný priemysel nedostáva západné komponenty, ktoré potrebuje. Ak bude vojna pokračovať pol roka alebo rok, Rusko prehrá."</em>