Keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, Fíni a Fínky v strachu nakupovali veľké množstvá potravín v konzervách, lieky, hygienické výrobky, batérie, baterky a kempingovú výbavu. Severská krajina, ktorá má s agresorom hranicu dlhú 1 300 kilometrov, sa obávala vojenského ataku.

Fínsko aj susedné Švédsko si celé dlhé roky zakladali na svojej neutralite, dnes však menia názor. Viac ako 60 percent miestnych je za to, aby sa ich krajina stala členským štátom Severoatlantickej aliancie (NATO). Pred vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine chcelo neutralitu za členstvo v tomto vojenskom spolku vymeniť menej ako tridsať percent ľudí. Obidve krajiny by preto pozvánky na začatie prístupových rokovaní mohli dostať už na pravidelnom samite NATO v Madride, ktorý je naplánovaný na koniec júna.

Fíni si už počas zimnej vojny v rokoch 1939 až 1940 vyslúžili úctu a obdiv celého sveta, keď sa vo vojne so svetovou veľmocou, Sovietskym zväzom, správali hrdinsky a vlastenecky. Dnes sa svojmu veľkému susedovi znova stavajú na odpor, hoci riskujú oslabenie svojej ekonomiky.

Článok pokračuje na následujúcej strane