Barcelonské ulice 12. júna 1926 lemovali tisícky smútiacich ľudí, ktorí sa prišli rozlúčiť s geniálnym architektom. Vláda rozhodla, že ANTONI GAUDÍ bude pochovaný v krypte nedokončenej baziliky Sagrada Familia.

Zomrel na následky zranení, ktoré utrpel, keď ho zrazila električka. A ešte dlho po jeho smrti sa hľadala odpoveď na otázku, či musel zomrieť na vrchole tvorivých síl. Čo sa vlastne stalo? Ako každé popoludnie, aj tri dni pred svojím skonom sa vybral do Kostola svätého Filipa Neriho, aby sa pomodlil. Vraj sa pri chôdzi tak zahľadel na svoje rozostavané dielo Sagrada Familia, že si nevšimol prichádzajúcu električku, ktorú do mestskej dopravy pridali ako technickú novinku práve v ten deň. Vozeň ho zachytil a vliekol niekoľko metrov, potom Gaudí upadol do bezvedomia a spadol na zem. Nikto z okoloidúcich v ňom nespoznal slávneho architekta. Celý život sa vyhýbal fotoaparátu, preto jeho tvár poznal málokto. Napriek mnohým prizerajúcim sa mu nemal kto poskytnúť prvú pomoc.

Chatrne oblečeného muža v obnosených šatách odmietol odviezť do nemocnice aj taxikár – myslel si, že je to nejaký opitý tulák. Neskôr ho za tento neľudský postoj tvrdo potrestali. Vážne zraneného architekta po nejakom čase našiel ležať na ulici policajt, ktorý ho dopravil na najbližšiu kliniku. Gaudí pri sebe nemal žiadne doklady, až na druhý deň ho medzi hospitalizovanými spoznal kaplán z Kostola svätého Filipa Neriho. Vedenie nemocnice mu po zistení totožnosti navrhlo, že ho preloží do pohodlnejších priestorov pre privilegovaných pacientov. Gaudí, celý život verný svojmu pôvodu, to odmietol so slovami: „Moje miesto je tu medzi chudobnými.“ Zomrel 10. júna, dva týždne pred svojimi 74. narodeninami.

Najvýznamnejšie stavby
  • Casa El Capricho
  • Güellov palác
  • Güellov park
  • Casa Milà
  • Biskupský palác v Astorge
  • Casa Calvet
  • Casa Batlló
  • Vidiecky dom Bellesguard
Zdroj: Getty Images

Chorľavé dieťa

Antoniho otec Francesc bol kováč, spod jeho rúk vychádzali najmä výrobky z medi. Aj matka Antònia Cornetová pochádzala z kováčskej rodiny, jej predkovia sa tomuto remeslu venovali po celé generácie. Otcova dielňa Antoniho priťahovala: pre malého chlapca bola svetom, kde sa každý deň konali zázraky, keď otec z plochých medených plechov vytvaroval krásne nádoby. Umelecké cítenie mal teda po kom zdediť. Napriek otcovmu remeselnému umu sa Antoni narodil do nemajetnej rodiny. Na svet prišiel 25. júna 1852, zrejme v meste Reus v Katalánsku. Neskôr tvrdil, že sa narodil v mestečku Riudoms, vzdialenom päť kilometrov od Reusa. Záznam o jeho krste je však z kostola v Reuse. Prečo miesto svojho narodenia spochybňoval, nikdy nevysvetlil.

Bol najmladší z piatich súrodencov, dvaja z nich zomreli v detskom veku. Rodičia sa obávali, že ani Antoni sa nedožije dospelosti. Odmalička ho sužovali choroby. Reumatizmus mu ako dieťaťu nedovolil zapájať sa do hier s rovesníkmi. Často bol unavený, neraz sa stalo, že sa aj na krátke vzdialenosti premiestňoval na oslíkovi. Reumatické záchvaty ho sužovali do konca života. Lekári mu odporúčali vegetariánsku diétu a mierny pohyb. Veľa času preto trávil pri dome, v otcovej dielni, prechádzkami v blízkej prírode, kde vnímavým zrakom sledoval, ako voda obmýva kameň, skúmal, prečo strom nespadne pod náporom vetra, obdivoval, ako listy na konároch dokážu vytvoriť korunu stromu.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Svet prírody ho nesmierne fascinoval a poznatky z týchto pozorovaní neskôr geniálne uplatnil vo svojich dielach. Hoci sa nemohol pohybovať podľa vlastných predstáv, očami i myšlienkami zachytával svet okolo seba. Bol predčasne vyspelým dieťaťom, ktoré pozoruhodnými zábleskmi ducha uvádzalo okolie do úžasu. Napríklad učiteľ v škole vysvetľoval, že vtáky dokážu lietať preto, lebo majú krídla. Malý Antoni mu oponoval: „Aj sliepky majú krídla a používajú ich len na to, aby rýchlejšie behali.“

Do školy nastúpil ako osemročný a vyučovanie ho nebavilo. Vo vyšších triedach vynikal v aritmetike a geometrii, rád kreslil. Inak nasával vedomosti zo všedných dní. Často a rád sa túlal s partiou mladých ľudí po miestach slávnej minulosti krajiny, čo nebolo v tom čase bežné. Pre architektúru sa nadchol ešte v škole v Reuse, v sedemnástich odišiel do Barcelony, kde vychodil strednú školu. Začal sa pripravovať na univerzitné štúdium. Pridal sa k nemu starší brat Francesc, ktorý sa zapísal na medicínu.

Ani na univerzite ako študent nevynikal. Viac ako teória na seminároch a pri rysovacej doske ho lákala prax. Privyrábal si rôznymi remeselným prácami v architektonických ateliéroch v meste. Pred skončením univerzity mu zomrela matka, po nej brat Francesc, ktorý práve ukončil medicínu. Otec, zdrvený odchodom najbližších, predal dom v Reuse a presťahoval sa do Barcelony. Antoni získal akademický diplom ako 26-ročný. Pri záverečnej skúške riaditeľ seminára architektúry vyslovil pochybnosť: „Dovolili sme skončiť štúdium buď géniovi, alebo bláznovi.“ S týmto úsudkom sa Gaudí počas profesionálnej dráhy stretol neraz. Jeho dielo dokázalo, že správny bol prvý riaditeľov predpoklad – stal sa z neho originálny architekt a umelec.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia