Peter Ličák

Tá premena polí na brehoch Popradu, pritekajúceho na svojej púti do Baltského mora od Popradského plesa, bola očividná. Udierala do očí aj do nosa. Už v&nbsp;tých rokoch som okolo nich prechádzal na chalupu a&nbsp;zrazu odtiaľ zmizli zemiaky, ďatelina, pšenica. Rovná tabuľa zeme medzi dedinou a&nbsp;bystrým tokom Popradu na začiatku jedného leta začala intenzívne voňať najpopulárnejšou liečivou bylinou na svete rumančekom kamilkovým, ale i&nbsp;materinou dúškou či repíkom lekárskym. Pre mnohých konzervatívne zmýšľajúcich dedinčanov bola táto zmena nepochopiteľná. Kto to kedy videl, aby namiesto kapusty či zemiakov družstvo pestovalo akési byliny, o&nbsp;ktoré môže mať záujem iba tak hŕstka ľudových liečiteľov?! Z&nbsp;toho sa nikto nenaje, ani sa korunkami nenaplní pokladnica družstva.

Život ukázal, že Mikuláš Bobuľský ako fytotechnik s&nbsp;pestovaním liečivých rastlín predstihol dobu. Spočiatku ich plavnické roľnícke družstvo predávalo známemu farmaceutickému podniku Slovakofarma v&nbsp;Hlohovci, ktorá z&nbsp;týchto darov prírody vyrábala lieky. Keď aj táto firma nahradila liečivé byliny ľahšie dostupnou chémiou, Mikuláš Bobuľský skúsil vyrobiť z&nbsp;bohatej úrody liečivých rastlín čaj. Bol to zásah do čierneho, čajov z&nbsp;domácej produkcie bolo na trhu menej ako vzácneho šafranu, väčšinou sa dovážali z&nbsp;Indie alebo Číny.

Po dnes už nebohom zakladateľovi pestovania liečivých rastlín prevzala vedenie rodinnej firmy Agrokarpaty Plavnica jeho dcéra Ing. Helena Petrusová. Za pár rokov sa jej podarilo urobiť z&nbsp;firmičky s&nbsp;niekoľkými zamestnancami najväčšieho pestovateľa liečivých rastlín na Slovensku. Na strednej škole vo Svidníku vyštudovala odevníctvo. Agrobiológiu a&nbsp;potravinové zdroje na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v&nbsp;Nitre vyštudovala po príchode do rodinnej firmy. Návrhárstvo však stále využíva pri tvorbe dizajnu nových produktov.

„Pestovanie bylín a&nbsp;ich využívanie v&nbsp;ľudovom liečiteľstve má v&nbsp;našich končinách, v&nbsp;ekologicky nezaťaženom prostredí Pienin a&nbsp;Magury v&nbsp;podhorí Vysokých Tatier, hlboké korene, odnepamäti tvorilo súčasť života a&nbsp;kultúry našich predkov. Takže sme nevymysleli nič nové pod slnkom, iba sme oživili odveké tradície. Naši predkovia odpradávna žili v&nbsp;úzkom kontakte s&nbsp;prírodou, vážili si ju, uctievali za jej štedrosť, zbierali dary, ktoré im lúky, polia, lesy štedro dávali. Aj v&nbsp;našom regióne získavali z&nbsp;prírody všetko, čo potrebovali na svoj život. Od dreva, hliny, slamy, potrebných na postavenie obydlí, až po obživu. Ale naučili sa aj odhaľovať skrytú silu liečivých bylín. Boli to časy, v&nbsp;ktorých si ľudia vážili prírodu a&nbsp;tá sa im za to nezabudla odvďačiť,“ hovorí riaditeľka rodinnej firmy Helena Petrusová.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Liečenie bylinami, dnes známe vo svete ako fytoterapia, patrí do najstarších kapitol bohatej a&nbsp;zaujímavej histórie ľudovej medicíny. Bylinkárky, vedmy, starí bačovia, ľudoví liečitelia využívali na liečenie neduhov tela či duše, na tlmenie žiaľov a&nbsp;starostí celé rastliny alebo len ich časti, ktoré v&nbsp;sebe ukrývali liečivú silu. Kvety, listy, plody, inokedy korene, vňať alebo semená rastlín. Bylinkári vedeli, kedy majú rastliny najviac liečivých látok, kedy ich treba zbierať, aby nestratili zo svojej zázračnej sily.

„Aj tu neďaleko od nás pod Troma korunami, pyšne sa týčiacimi nad Dunajcom, i&nbsp;v&nbsp;malých zamagurských dedinkách ľudia vravievali, že každá rastlina je užitočná, len treba vedieť, ktoré boľačky a&nbsp;choroby dokáže vyliečiť. Vychýrenými liečiteľmi boli bačovia, popri robote na salašoch si privyrábali práve zberom liečivých bylín, ich sušením a&nbsp;liečením ľudí i&nbsp;dobytka. Za pomoc im ľudia platili peniazmi alebo naturáliami – obilím, slaninou, medom, doma utkaným plátnom,“ načiera do histórie bylinkárstva a&nbsp;ľudového liečiteľstva riaditeľka agrofirmy, ktorá sa dôsledne drží motta Z&nbsp;poľa priamo na stôl.

Viktor Andrijovyč Juščenko (68) sa narodil na Ukrajine, v dedinke Choruživka v Sumskej oblasti, kým sa ako opozičný politik, líder bloku Naša Ukrajina stal prezidentom,  bol rok a pol premiérom. Ako guvernér Národnej banky Ukrajiny zaviedol novú menu - ukrajinskú hrivnu. V roku 2004, keď za opozičný blok kandidoval na prezidenta, bol otrávený dôstojníkmi tajnej polície, ktorí boli stúpencami prorouského kandidáta Viktora Janukovyča. Voľby vyhral v opakovanom druhom kole. Vo funkcii prezidenta Ukrajiny pôsobil od 23. januára 2005 do 25. februára 2010. Na začiatku volebnej kampane záhadne ochorel, lekári vo Viedni kde sa liečil, potvrdili otravu dioxínom. Mal ich dostať na večeri v polievke. Tieto organické zlúčeniny sú už v malom množstve rakovinotvorné, vo väčšom množstve pôsobia ako prudký jed. Viktor Juščenko je dodnes presvedčený, že agentov tajnej služby, ktorí ho pri spoločnej večeri otrávili si najala Moskva, lebo bol hlasným kritikom Ruska aj Putina.

Otrava Viktora Juščenka

Počas takmer 30-ročnej existencie sa firma rozrástla na najväčšieho pestovateľa liečivých rastlín na Slovensku. Začínali skromne, opatrne, na jednej tabuli kvalitnej ornej pôdy, dnes pestujú voňavé byliny na 350 hektároch v&nbsp;chotároch piatich obcí: v&nbsp;Plavnici, Šambrone, Hromoši, Plavči, Kozelci. Sypané i&nbsp;vrecúškové čaje vyrábajú v&nbsp;dvoch prevádzkach v&nbsp;Šambrone a&nbsp;susednej Plavnici. Z&nbsp;ich moderných sušiarní a&nbsp;výrobných liniek ide do obchodov 400 druhov prírodných čajov, ktoré nepoznajú prifarbovanie ani ochucovanie. Inými slovami, dary prírody v&nbsp;procese výroby neznásilňujú. A&nbsp;milovníci čajov to dokážu oceniť.

„Základom našej firemnej filozofie je maximálne šetrné hospodárenie s&nbsp;pôdou. Snažíme sa udržať jej optimálne zloženie a&nbsp;dosiahnuť vysokú úrodnosť. Preto pôdu vyživujeme kompostom vyrobeným z&nbsp;odpadu z&nbsp;pozberovej úpravy bylín, rovnako dôsledne dbáme na vyvážené osevné postupy, teda striedanie plodín. To nám pomáha znižovať výskyt škodcov a&nbsp;pôvodcov chorôb prežívajúcich v&nbsp;pôde,“ hovorí o&nbsp;hlavných zásadách náročného pestovateľského programu rodáčka zo Šambrona v&nbsp;okrese Stará Ľubovňa. Na tých 350 hektároch firemnej i&nbsp;prenajatej pôdy v&nbsp;ekologicky čistom prostredí dávajú prednosť rastlinám s&nbsp;najvyšším výskytom liečivých látok. Šéfka firmy vraví, že z&nbsp;celého roka má najradšej čas zberu. Rastliny zberajú, keď sú v&nbsp;plnom kvete, predovšetkým v&nbsp;slnečných dňoch okolo poludnia. A&nbsp;ideálne je, keď je mesiac v&nbsp;splne alebo pribúda, vtedy majú rastliny najväčšiu liečebnú silu. Dôležitým procesom vo výrobe čajov je aj sušenie bylín pomocou ventilácie a&nbsp;vzduchu s&nbsp;teplotou 40&nbsp;stupňov.

Pri Plavči majú už roky založené na vyše dvadsiatich hektároch plantáže rakytníka. „Prvé sadenice doniesol otec ešte na konci osemdesiatych rokov z&nbsp;Ukrajiny. Je to výnimočná rastlina, jej semená sú zdrojom oleja bohatého na flavonoidy, ktoré dokážu perfektne zbaviť organizmus človeka toxických látok. Na technológii zberu i&nbsp;efektívneho spracovania rakytníka na čaj sme spolupracovali s&nbsp;vedcami z&nbsp;Užhorodu. Za ich pomoci sme vypracovali receptúry na čaje podporujúce imunitu, do tejto kategórie patrí aj náš fytodetoxikačný čaj pre ľudí ožiarených radiáciou. Jeho účinky sme klinicky testovali v&nbsp;ukrajinských nemocniciach na pacientoch, ktorí boli ožiarení pri výbuchu atómovej elektrárne v&nbsp;Černobyli,“ vyratúva prednosti rakytníka pani Petrusová.

Fytodetoxikačným čajom zachraňovali pred rokmi aj ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka, prozápadne a&nbsp;proeurópsky orientovaného kritika Ruska a&nbsp;jeho prezidenta Putina. Keď sa Juščenkovi objavili na tvári stovky kožných deformácií pripomínajúcich čierne kiahne, lekári vo Viedni zistili, že prezident bol otrávený polievkou „obohatenou“ o&nbsp;dioxíny. Ide o&nbsp;organické zlúčeniny, ktoré pôsobia ako prudký jed. V. Juščenko dodnes tvrdí, že v&nbsp;pozadí jeho otravy stojí Kremeľ, ktorému jeho prozápadná orientácia ležala v&nbsp;žalúdku. „V&nbsp;tom čase sme spolupracovali s&nbsp;pani profesorkou Oksanou Ganičovou z&nbsp;Ukrajiny, tá nás poprosila, či by sme nemohli poslať do prezidentského paláca detoxikačný čaj, bola presvedčená, že môže pánu prezidentovi pomôcť. Mala pravdu, tvár sa začala prezidentovi čistiť, bolo zjavné, že pitie nášho čaju pomohlo. Tak sme potom čaj poslali do Kyjeva ešte dvakrát a&nbsp;jeho detoxikačný účinok bol vynikajúci…“ teší sa aj po rokoch z&nbsp;tohto medzinárodného úspechu šéfka firmy Agrokarpaty Plavnica.