Halušky, krňačky, dokonca aj vlastný ples! Ak by sme porovnali počet obyvateľov Tureckej a návštevníkov podujatí, ktoré organizujú, zrejme by na Slovensku nenašli konkurenciu.

Biele kopce, tuhý mráz, v božskom tichu počuť len vtáky, vietor a vŕzgajúci sneh pod našimi nohami.

Úplne iná atmosféra ako pred siedmimi rokmi, keď tu náš tím z redakcie Život „bojoval“ na Majstrovstvách Slovenska a Európy vo varení a jedení bryndzových halušiek. Dokonca sme získali prestížny titul za najvyššiu kvalitu tejto tradičnej slovenskej lahôdky!

Kým vtedy malá dedinka na úpätí Krížnej praskala vo švíkoch, teraz vonku nevidno ani nohu. Len niekoľko áut na rozľahlom parkovisku napovedá, že niekde v okolí nasávajú svieži vzduch vyznavači horskej turistiky.

Starosta obce Ivan Janovec (52) prikladá polienko do kozuba a púšťa sa do rozprávania o dvoch tvárach Tureckej. Tej, ktorú poznajú návštevníci každoročných top akcií, a tej, ktorú žijú denne miestni obyvatelia.


Turecká

Poloha: Banskobystrický kraj, okres Banská Bystrica, v pohorí Veľkej Fatry na úpätí masívu Krížnej

Prvá písomná zmienka: 1563

Nadmorská výška: 610 metrov n. m.

Rozloha: 16,26 km2

Počet obyvateľov: 155

Vývoj nezamestnanosti: okres Banská Bystrica (vždy ku koncu roka): 2012 - 9,82 %; 20139,22 %; 2014 - 8,90 %; 2015 - 8,00 %; 2016 - 6,25 %; 2017 - 4,28 %


Skrotené lavíny

Čo sa týka ich počtu – najslávnejšiu epochu píše niekdajšia uhliarska osada v roku 1830, keď tu žilo 571 ľudí. Momentálne je ich presne 155. K tomu chatári, ktorí chodia väčšinou na víkendy.

V pondelok doobeda nenájdete na ulici ani živú dušu. Mladí sú v robote, dôchodcovia sa ukryli do tepla svojich príbytkov. Priam dokonalé miesto na relax.

Starosta Ivan Janovec robí všetko preto, aby obec so 155 obyvateľmi napredovala.
Zdroj: Ján Miškovič

„Presne toto oceňujú návštevníci, ktorí sa k nám vyberú mimo každoročných akcií. Počas zimy sa v Tureckej rozšíril najmä skialpinizmus, ku ktorému stačí pekný kopec, počasie a sneh. Aj keď ide o južný svah, je ho dosť, počítam, že vydrží až do konca apríla,“ odhaduje starosta.

V časoch minulých, keď ho bežne napadlo aj vyše metra, ohrozovali ľudí v Starohorskej doline časté lavíny. Dnes by sa už nič také nemalo stať.

„Snehu býva menej, nebezpečné miesta navyše pravidelne kontrolujú horskí záchranári zo Strediska lavínovej prevencie v Jasnej. V tomto prípade je výhodou aj fakt, že svahy postupne zarástli náletovými drevinami,“ nemusí sa podľa Ivana Janovca nikto obávať o svoju bezpečnosť.

Obec udržiava parkovisko a miestne cesty, o prístupovú, ktorú sa podarilo zrekonštruovať v rokoch 2008 – 2009, sa stará Banskobystrická regionálna správa ciest. Z neďalekých Motyčiek odkúpila obec staršie nákladné auto s odhŕňačom, takže nečakané prívaly snehu by už obyvateľom Tureckej vrásky na čele robiť nemali.

Entuziazmus tam, kde nič nefunguje

Čo však starostovi celé roky nedá spávať, je nefunkčné lyžiarske stredisko. Stagnuje už 25 rokov. Hoci ho vlastníci viackrát dávali do prenájmu, žiadny z plánov na jeho znovuoživenie sa zatiaľ nepodarilo naplniť.

„Pritom by tam stačilo udržať aspoň jednoduché služby, napríklad sprevádzkovaním niekdajšej ubytovne,“ hovorí prvý muž obce.

Vrch Salašky tak ožíva iba raz ročne, zato však vo veľkom štýle. Krňačkové preteky majú v Tureckej tradíciu už od roku 1957. Chlapci v krčme sa vtedy doťahovali, komu idú lepšie sane. Vyskúšali a o šesť rokov neskôr zorganizovali prvé oficiálne preteky.

Tradícia pretrváva dodnes, hoci treba dodať, že s vypätím všetkých síl ľudí z organizačného štábu.

„Treba to už povedať nahlas. Na kopci nefungujú žiadne služby, nie je tam voda, elektrina, sociálne zariadenia, absolútne nič. Dokonca ani skúter či ratrak na úpravu trate nemáme. Robíme to tak, že naložíme krňačky drevom a ,šmykom‘ sťahujeme trať. Takýto mechanizmus využívame v 21. storočí!

Skúste za takýchto podmienok organizovať akciu pre dvetisíc ľudí. Robíme to len vďaka obrovskému entuziazmu a nasadeniu dobrovoľníkov z Občianskeho združenia Krňačky Turecká. Darí sa nám dokonca udržiavať 2,5-kilometrovú prístupovú cestu, aby sa k nám dostali aj návštevníci na bežných autách.“

Aby si najväčšia zimná akcia udržala punc kvality a dôstojnosti, je podľa Ivana Janovca nevyhnutné zabezpečenie aspoň základnej techniky, napríklad už spomínaný snežný skúter.

Krňačkové preteky organizujú v Tureckej doslova na kolene,napriek tomu si držia vysokú úroveň.
Zdroj: Ján Miškovič

Halušky ako nádej

Na oslovovaní potenciálnych sponzorov majú v obci vďaka organizovaniu množstva akcií priestoru viac ako dosť. Týka sa to predovšetkým miestneho Halušky Festu, založeného v roku 1995.

Žije ním celá dedina so širokým okolím, maličká Turecká sa počas prázdninového víkendu „nafúkne“ až na päťtisícovú ľudskú masu prichádzajúcu za skvelou ľudovou zábavou spojenou s ukážkou kuchárskych schopností zúčastnených tímov.

„Vtedy dokážeme prilákať i návštevníkov z ďalekých končín sveta. Aj preto visí na našom obecnom úrade zástava s javorovým listom. Niekoľko rokov k nám chodia zástupcovia našej komunity žijúci v Kanade, kde založili folklórny súbor a udržiavajú tam slovenské tradície,“ približuje starosta pestré osadenstvo na veľkej haluškovej slávnosti.

Priznáva, že aj vďaka jej organizovaniu sa Tureckej darí finančne napredovať.

„Náš ročný rozpočet sa pohybuje od 65 000 do 70 000 eur, zo svojej funkcie si nemôžem dovoliť viac ako 70-percentný pracovný úväzok. Postupne sa však finančná bilancia Tureckej zlepšuje, záujem o trvalý pobyt prejavuje čoraz viac mladých ľudí. Kupujú a renovujú si staršie domy, o nehnuteľnosti je veľký záujem,“ vyzdvihuje Ivan Janovec fakt, že do Banskej Bystrice je to odtiaľ len pätnásť minút autom.

Cesta za robotou tak nie je o nič dlhšia ako z okrajových sídlisk krajského mesta.

Aj Mikuláš chodí na krňačkách

Zvonku nevyzerá nijako reprezentatívne, vo vnútri však musí človek uznanlivo pokývať hlavou. Taký kultúrny dom by mohli Tureckej závidieť oveľa väčšie obce.

Jeho útroby sa podarilo zrekonštruovať vďaka prostriedkom z organizovania haluškového podujatia a úradu vlády, nedávno tu usporiadali už druhý ročník Turečianskeho plesu. Pre obec so 155 obyvateľmi vskutku nevídaný počin! Kapacita je 60 ľudí a záujem taký veľký, že je podľa starostu problém zabezpečiť miesto pre všetkých.

Interiér kultúrneho stánku slúži okrem iného aj ako zázemie pre stále obľúbenejšie skialpinistické preteky. Krátko pred príchodom leta si sem chodia merať sily vytrvalci v rámci behu Krížna krížom krážom.

Varenie a jedenie bryndzových halušiek je už neodmysliteľnou súčasťou Tureckej.
Zdroj: Ján Miškovič

Keď v Tureckej s desiatimi deťmi organizujú Mikuláša, príde ich na miestne námestíčko s vianočným stromčekom aj sedemdesiat.

„Určite sa opýtate – ako je to možné? Nuž preto, lebo Mikuláš prichádza na krňačkách. Namiesto sobov síce využíva vlastný pohon, no aj tak je to veľká atrakcia. To je dôvod, prečo k nám vtedy chodia deti z blízkeho aj zo vzdialenejšieho okolia,“ prezrádza prvý muž obce.

Aby bol zoznam takpovediac nadregionálnych akcií v Tureckej úplný, treba ešte spomenúť otužilcov, ktorí pravidelne zoceľujú telo aj ducha počas kúpania vo vodnej nádrži na Salaškách.

U Maka je veselo

Štýlový interiér s kozubom, krňačkami, dobovými fotografiami, a dokonca gaučom, na ktorom môže spočinúť unavené telo „štamgastovo“.

Na prednej časti výčapu visí tabuľa s nápisom Seďte kľudne a nekolíšte sa! Kedysi usmerňovala pasažierov lanovky, dnes nabáda hostí, aby si najmä pod vplyvom alkoholu dávali pozor na vratké stoličky. V krčme U Maka pod Krížnou je skrátka radosť piť.

Milan Makovník (66) do nej spolu s kamarátmi chodí každý pondelok. Nie na pivo, ale na tréning spevokolu Haliar, ktorý sa prezentuje i niekoľko storočí starými baníckymi pesničkami.

„Je nás osemnásť chlapov. Ja s bratom zastupujeme Tureckú, niekoľkí sú zo Starých Hôr, ostatní z Banskej Bystrice. Šéfuje nám jediná žena v zbore – dirigentka s muzikologickým vzdelaním. Keď sa tu stretneme na nácviku, vždy je živo, lebo sa zameriavame na veselé skladby. V repertoári máme okolo stovky piesní,“ popýši sa Milan Makovník skupinou produkujúcou takzvaný industriálny folklór.

Počas verejných vystúpení si členovia Haliara obliekajú parádne banícke uniformy. Len za minulý rok odohrali 38 koncertov nielen na Slovensku, ale aj v Srbsku či na stretnutí baníckych miest v Česku, predstavili sa na speváckej súťaži RTVS Zem spieva.

Tento nápis na výčapnom pulte pochádza z lanovky, celkom dobre však pasuje na „štamgastov“, ktorí to preženús alkoholom.
Zdroj: Ján Miškovič

„Keďže nacvičujeme 2,5 až 3 hodiny za plného chodu krčmy, nabádame hostí, aby sa k nám pridali. Väčšinou staré skladby nepoznajú, ale počúvajú radi,“ približuje nevšednú atmosféru.

Ako dôchodca sa nesťažuje, do práce nemusí, a tak si popri spievaní užíva bežné práce okolo domu. Teší ho, že miestni tu k sebe majú stále blízko a vedia si pomôcť.

Pred časom vraj mali návštevníci krčmy aj celkom iný zážitok. Keď popíjali na terase, zrazu zbadali jeleňa, ktorého naháňal medveď. V Tureckej, hoci počtom obyvateľov pripomína skôr lazy, núdza o nezabudnuteľné zážitky rozhodne nie je.


Anketa

Ivan Makovník (70)

Žijeme tu bez zhonu a vo vzájomnej spolupatričnosti, osobne sa nemám na čo sťažovať. Mnohí by sme, samozrejme, privítali oživenie lyžiarskeho vleku, aj keď určite by sa našli aj takí, ktorým súčasný pokoj vyhovuje.

Jozefína Janovcová (80)

Žijem tu už 50 rokov a Tureckú by som za iné miesto pre život určite nemenila. Príroda je tu fajn, stále chodím do hory na haluzinu. Čo tu chýba, je obchod. My starší si chodíme raz týždenne na otočku nakúpiť do Banskej Bystrice...

Pavol Marčan (61)

Pred sedemnástimi rokmi sme sa sem prisťahovali z banskobystrického sídliska Sásová, postavili sme si v Tureckej dom. Nebola to pre mňa až taká zmena, keďže pochádzam z Kysúc. Po všetkých stránkach si to tu užívam. Len v zime je niekedy náročnejšie sa odtiaľto pre sneh dostať. Tvrdší, ale krajší život. 

Diskusia