Veľké tučné

Pri hlavnej ceste láka ľudí pútač na „husokačky“. Stačil jediný pohľad, aby som dostal chuť na pečenú dobrotu. Chovatelia Vojtech Kosár s priateľkou Anett Bogdany mi vysvetlili, že to sú vlastne vyšľachtené kačky. „Preto husokačky, lebo sú od kačiek väčšie a tučnejšie. Pochádzajú z Francúzska a volajú ich mulardy. Maďari majú s Francúzmi zmluvu a takisto ich chovajú vo veľkom. Každý rok kúpia oplodnené vajíčka aj s licenciou na chov, ktorú musia pri ďalšom nákupe vajíčok obnoviť. Slovensko takúto licenciu nemá.“ Do Beše sa husokačky dostali cez Maďarsko. Chovatelia z Beše kupujú nielen mladé káčatá, ale aj väčšie, ktoré môžu hneď putovať na vykŕmenie. „Aj keby sme mali kačku a káčera a párili by sa, ich vajcia by boli neplodné. Na to treba vedieť skrížiť dva druhy kačíc.“

Husokačky treba aj primerane napchávať. Aj naše dedinské babičky v minulosti pchali potravu husiam do gágorov, aby sa pekne vypapali. „Sú šľachtené nielen na mäso, ale aj na tuk a najmä na veľké pečienky. Niektoré vážia vyše kilogramu. Pečienka obsahuje viac než osemdesiat percent tuku.“ Samy sa nekŕmia vôbec. Špeciálnym strojom ich napchávajú niekoľkokrát za deň primeranou dávkou. „Predstavte si, že sú chovatelia, ktorí ich majú desaťtisíce, možno státisíce. O husokačky je veľký záujem.“ Spočiatku začínali s desiatimi kusmi a postupne chovné počty zvyšovali. „Pečienku veľmi neobľubujem, ale veľa ľudí mi volá, že na ňu majú chuť.“

V Beši sa vraj žije dobre, ale má to jednu chybu – elektrinu. Je jej málo napriek tomu, že z kopca nad dedinou vidno chladiace veže Atómových elektrární v Mochovciach. „Na nový dom nám dali elektrárne len 16-ampérový istič. To je na dnešnú dobu málo. Kúriť musíme plynom. Toho máme našťastie v obci neobmedzene. Zatiaľ… Uvidíme, čo prinesie vojna na Ukrajine.“

Pokračovanie na ďalšej strane...