Vladimír Kampf

Na „mamuťom“ dome je pamätná tabuľa, ktorú osadili národovci z&nbsp;Matice slovenskej. Tým, ktorí prechádzajú, sa Beša zdá malá, ale má veľa uličiek, ktoré z&nbsp;hlavnej cesty nevidno. V&nbsp;posledných rokoch dedina mladne. Prichádzajú do nej mladí ľudia, ale dedina im stavebné pozemky ponúknuť nemôže. Tí, ktorí ich vlastnia, ich nechcú predať. Obec nemá ani žiadne vážne turistické pozoruhodnosti. V&nbsp;súčasnosti plánuje cyklistické chodníky, ktoré napojí na zaujímavé miesta za hranicami obce, trebárs v&nbsp;Podhájskej, Bardoňove a&nbsp;Trávnici.

Viac ako polovica obyvateľov sa prihlásila k&nbsp;slovenskej národnosti. K&nbsp;maďarskej vyše 40 percent a&nbsp;viac než päť percent k&nbsp;rómskej.
&nbsp;
Poloha: Tekovská obec leží v&nbsp;Levickom okrese na hranici s&nbsp;okresom Nové Zámky v&nbsp;severovýchodnej časti Pohronskej pahorkatiny.
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 5. júla 1292 vydala ostrihomská kapitula svedectvo o&nbsp;majetkovej zámene medzi synmi komesa Andreja a&nbsp;viacerými členmi kresťanských Kumánov z&nbsp;Moraviec.
&nbsp;
Počet obyvateľov: 633 (k&nbsp;31. 12. 2021)
&nbsp;
Miera evidovanej nezamestnanosti v&nbsp;okrese Levice v&nbsp;marci 2022: 5,41 %

Beša

S&nbsp;Jankom Gondekom sa poznáme z&nbsp;čias, keď bol farárom doma v&nbsp;Rumunsku. Je rumunský Slovák z&nbsp;dediny Nová Huta v&nbsp;Bihorských horách, kde žije približne desaťtisícová slovenská menšina. Pred príchodom na Slovensko bol rímskokatolíckym farárom v&nbsp;obci Bodonoš, kde je aj slovenské lýceum. Janko je večný budovateľ. Ani v&nbsp;Beši si nedal pokoj a&nbsp;pustil sa okrem iného do rekonštrukcie kostola. Na to, aby získal finančné prostriedky z&nbsp;fondov, musel najprv zariadiť, aby kostol vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Podarilo sa mu to po troch rokoch. Chrám už dostáva novú fasádu a&nbsp;okná, aby mohol byť ozdobou dediny.

Janko je farár motorkár. „Máme to v&nbsp;génoch. Motorkár bol môj strýko,“ hovorí s&nbsp;úsmevom. „V&nbsp;sedemdesiatych rokoch mal Jawu 250. V&nbsp;tom čase to bola veľká vec. Ja som sa už osemročný preháňal na bicykli. Jazdili sme ako diví. Aj na motorke sme to s&nbsp;kamarátmi skúšali, ale nemali sme kľúčik, tak sme sa na nej len spúšťali z&nbsp;kopca,“ priznáva detské hriešiky. „Hore sme si ju museli vytlačiť. To by som už dnes asi nedokázal,“ smeje sa. Motorkárske zrazy sú Jankovou špecialitou. Samozrejme, musia byť aj s&nbsp;omšou. K&nbsp;tomu na stretnutiach pridáva modlitby za zomretých motorkárov. Do jeho farnosti patrí malebné pútnické miesto Studnička Pozba, miesto ako stvorené na takéto akcie. „Ako dostaneš motorkára aspoň raz do roka na svätú omšu?“ pýta sa žartom. „Iba takto. Naposledy sa nás zišlo približne tisíc. Motorkári sa sem chodia stretnúť, modliť a&nbsp;dať si požehnať stroje. To je ich najväčšia motivácia.“

Farár z&nbsp;Beše organizuje aj motorkárske výlety do Rumunska. „Dva a&nbsp;pol týždňa sa vozíme a&nbsp;potom sa vrátime. Rád chodím do Rumunska na návštevy, ale po jedenástich rokoch sa cítim viac doma na Slovensku, aj keď je tu svet hektickejší.“ Má na starosti štyri kostoly a&nbsp;jedno pútnické miesto. „Stále mám čo robiť. V&nbsp;Beši počas týždňa prichádza len toľko ľudí, že by na ich zrátanie stačili prsty na rukách. V&nbsp;nedeľu sa ich zíde aj dvadsať-tridsať.“ Ľudia sú tu podľa Janka všelijakí, ale sťažovať sa nechce. „So Slovákmi v&nbsp;Rumunsku sa to nedá porovnať. Tam som nemohol len tak prejsť po dedine. Vopred som nevedel, kde všade ma zdržia či zavolajú domov. Tu to také srdečné nie je.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Pri hlavnej ceste láka ľudí pútač na „husokačky“. Stačil jediný pohľad, aby som dostal chuť na pečenú dobrotu. Chovatelia Vojtech Kosár s&nbsp;priateľkou Anett Bogdany mi vysvetlili, že to sú vlastne vyšľachtené kačky. „Preto husokačky, lebo sú od kačiek väčšie a&nbsp;tučnejšie. Pochádzajú z&nbsp;Francúzska a&nbsp;volajú ich mulardy. Maďari majú s&nbsp;Francúzmi zmluvu a&nbsp;takisto ich chovajú vo veľkom. Každý rok kúpia oplodnené vajíčka aj s&nbsp;licenciou na chov, ktorú musia pri ďalšom nákupe vajíčok obnoviť. Slovensko takúto licenciu nemá.“ Do Beše sa husokačky dostali cez Maďarsko. Chovatelia z&nbsp;Beše kupujú nielen mladé káčatá, ale aj väčšie, ktoré môžu hneď putovať na vykŕmenie. „Aj keby sme mali kačku a&nbsp;káčera a&nbsp;párili by sa, ich vajcia by boli neplodné. Na to treba vedieť skrížiť dva druhy kačíc.“

Husokačky treba aj primerane napchávať. Aj naše dedinské babičky v&nbsp;minulosti pchali potravu husiam do gágorov, aby sa pekne vypapali. „Sú šľachtené nielen na mäso, ale aj na tuk a&nbsp;najmä na veľké pečienky. Niektoré vážia vyše kilogramu. Pečienka obsahuje viac než osemdesiat percent tuku.“ Samy sa nekŕmia vôbec. Špeciálnym strojom ich napchávajú niekoľkokrát za deň primeranou dávkou. „Predstavte si, že sú chovatelia, ktorí ich majú desaťtisíce, možno státisíce. O&nbsp;husokačky je veľký záujem.“ Spočiatku začínali s&nbsp;desiatimi kusmi a&nbsp;postupne chovné počty zvyšovali. „Pečienku veľmi neobľubujem, ale veľa ľudí mi volá, že na ňu majú chuť.“

V&nbsp;Beši sa vraj žije dobre, ale má to jednu chybu – elektrinu. Je jej málo napriek tomu, že z&nbsp;kopca nad dedinou vidno chladiace veže Atómových elektrární v&nbsp;Mochovciach. „Na nový dom nám dali elektrárne len 16-ampérový istič. To je na dnešnú dobu málo. Kúriť musíme plynom. Toho máme našťastie v&nbsp;obci neobmedzene. Zatiaľ… Uvidíme, čo prinesie vojna na Ukrajine.“

Obec má rovno v dedine rybníček, ktorý jej však nepatrí. Je za cestou, takže je v katastri Bardoňova. Ale pri rybníčku, takisto za cestou, je železničná stanica Beša, ktorá zasa nepatrí Bardoňovu. Pri hlavnej staničnej budove som objavil jedinečné toalety. Drevené latríny možno postavili v čase výstavby železnice. Na stanici Beša vypravuje vlaky Jana Keckésová. Keď výpravkyňa videla, že ma zaujali, prihovorila sa mi.

„Stále fungujú, aj keď by ich ľudia už nemali používať. Zaujímavejšie než tieto záchody je to, čo robíme v dedine. Dlho sa tu nič nedialo, lebo bola pandémia. Už sa tešíme na dni obce. Mali sme predveľkonočné stretnutie občanov, zdobili sme vajíčka, vystupovali naše detičky, mali sme stavanie mája, majáles. Určite bude pekný program na Deň matiek a na hody. Hádam si už užijeme zábavy a nič nám ju nepokazí,“ hovorí. Teší sa aj na plesy, detské karnevaly… „Odkedy sa kultúry chytila Lea Škultétyová a&nbsp;ženy okolo nej – Gabika Kosarová a&nbsp;Janka Füriová, len to tak odsýpa,“ dodáva s&nbsp;úsmevom. „Hlavne aby mali detičky radosť. Za dva roky pandémie toho veľa pozabúdali.“

Hlavným partnerom akcií v dedine je poľnohospodárske družstvo. Žiadnu inú vážnu firmu nemajú. Riaditeľ Zdenek Kúdela má v krstnom liste meno Zdenko. „Nezdalo sa mi, že budem po celý život akoby malý. Tak som pri vybavovaní občianskeho preukazu napísal policajtom, že som Zdenek. Nevšimli si to. Keby sa niekto do mňa pustil, neplatila by mi kopa dokladov už od strednej školy,“ spomína s úsmevom. Osemdesiatpäť percent zamestnancov družstva býva v Beši.

„S vedením obce vychádzame dobre a sme si navzájom ústretoví. Snažíme sa im pomôcť, ako sa dá. Na tom nám záleží. Pred pandémiou sme spolu organizovali dožinky. Kedysi bývali dožinky aj do rána. Dnes sa už popoludní každý zberá domov. Je to preto, že predsedovia družstiev už nemajú šoférov. Čo budú sedieť po obede pri nealku?“ hovorí žartom. Družstvo sa stará aj o&nbsp;dopravu futbalistov. Pokiaľ sa poľnohospodárom bude dariť, pomáhať neodmietnu. „V&nbsp;Beši majú dobrého starostu a&nbsp;ten má príjemnú sekretárku Teréziu. Ale to nepíšte, lebo si ma počká jej manžel,“ žartuje riaditeľ. „S&nbsp;obcou musíme byť zadobre a&nbsp;hľadať spoločné riešenia, inak by sme tu už neboli. Keď sa solídne dohodneme, čo si navzájom môžeme dovoliť, je to dobré. Obec nepotrebuje, aby sme boli v&nbsp;problémoch, a&nbsp;časť ľudí by prišla o&nbsp;zamestnanie.“

Starosta obce Miroslav Černák každý pondelok prechádza dedinou, aby mal prehľad. „Zvyčajne jazdím na bicykli, keď nie je dobrý čas, autom.“ Pred tým, ako sa dal pred dvanástimi rokmi na starostovanie, bol dve volebné obdobia poslancom obecného zastupiteľstva. „Nahovárali ma, aby som skúsil kandidovať. Keď som vyhral voľby, manželka mi vyjadrila úprimnú sústrasť,“ spomína s úsmevom. Dedinu podľa neho treba brať ako jednu veľkú rodinu. „Každého treba vypočuť. Pre niektorých je už len to úľava. Vážnejšie veci, trebárs susedské spory, musíme riešiť oveľa vážnejšie. Tak ako doma. Často si to žiada pevné nervy. Neraz som mal chuť vykašlať sa na to. Našťastie mám ústretové zastupiteľstvo, s&nbsp;ktorým sa dá dohodnúť. Nehovorím, že sa nepohádame, ale vždy pri tom nájdeme riešenia.“

Pred starostovaním bol Miroslav Černák opravár televízorov a&nbsp;dva roky robil po svokrinej náhlej smrti krčmára v&nbsp;Beši. „Keď som začal starostovať, zdedil som obec, ktorá mala veľa neusporiadaných pozemkov a&nbsp;majetku a&nbsp;k&nbsp;tomu dlžoby. Bol som rád, keď som zohnal prvých pár stoviek na opravu parku. To boli moje začiatky. Snažím sa dávať si reálne ciele a&nbsp;postupovať systematicky. Žiaľ, v&nbsp;dnešnej dobe sa to veľmi nedá. Mali sme verejné obstarávanie na materskú školu. Podpísali sme zmluvu a&nbsp;na druhý deň mi volali, že nemôžu zohnať polystyrén. Niežeby bol drahší, nebol vôbec.“

S&nbsp;prácou to v&nbsp;Beši nie je zlé. „Do elektrární v Mochovciach či do Levíc je to blízko. Našich ľudí zamestnáva aj miestne družstvo a desiatim dáva prácu obec. Nerobia iba tí, ktorí si zobrali ničnerobenie za životný štýl.“&nbsp;Škola už v&nbsp;obci nefunguje, ale škôlku ešte nezavreli. „Máme v&nbsp;nej približne dvadsať detí. Dochádza k&nbsp;nám všeobecný, detský a&nbsp;zubný lekár, funguje lekáreň. Tento rok musíme dokončiť kultúrny dom, strechu na materskej škole, ak sa podarí, dotiahneme aj fasádu. To je pre takú malú obec, akou je Beša, celkom dosť. Všetko urobíme za vlastné peniaze. Niežeby sme nechceli peniaze z&nbsp;fondov, ale je to čím ďalej, tým zložitejšie a&nbsp;objavovali sa okolo nich akísi zvláštni sprostredkovatelia.“

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
 <div class="icon">
 &nbsp;
 </div>
 <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="afa79819-5056-46e1-b3d9-4050412ad883">
 &nbsp;
 
 Nakrúcala sa tu rozprávka o princeznej Fantaghiró: O ktorej obci je reč?
 </div>
 <div class="icons">
 &nbsp;
 &nbsp;
 &nbsp;
 </div>
 </div>