Vladimír Kampf

Tento rok piešťanskí veteránisti zorganizovali 29. ročník prehliadky historických vozidiel Zlaté stuhy. V&nbsp;čase Winterovcov vystavovali na obdiv luxusné novinky vyrobené na mieru a&nbsp;hodnotili, ako s&nbsp;nimi ladí posádka vozidla. Riadením osudu dnes návštevníci Piešťan môžu raz do roka obdivovať aj tie isté autá, ktoré boli pred deviatimi desaťročiami novinkami.

Minulý rok zomrel muž, ktorý dal Zlatým stuhám súčasnú podobu, zberateľ a&nbsp;milovník veteránov Ján Horňák. Zlé jazyky chvíľu mudrovali, že bez Jána Horňáka Zlaté stuhy nebudú alebo nebudú to, čo bývali. Súčasný prezident piešťanského klubu Pavol Kušnír a&nbsp;dcéra Jána Horňáka Kata Sedlak s&nbsp;kopou ďalších veteránistov dokázali, že tradícia sa len tak neskončí. Na Slovensku je v&nbsp;súčasnosti niekoľko podobných podujatí. „Nikto však nemá na pozadí secesný kúpeľný hotel Thermia Palace a&nbsp;za moderátora Jána Mečiara z&nbsp;televízie Joj,“ chváli sa so širokým úsmevom prezident P. Kušnír.

„Prešlo deväťdesiat rokov od prehliadky, ktorú zorganizovali Winterovci. V&nbsp;tom čase prišli na kúpeľný ostrov úplne nové autá vyrobené na zákazku. Vyššia trieda si v&nbsp;tom čase dávala vyrábať autá na mieru. Bol tu trebárs komik Vlasta Burian. Aj ten mal auto na mieru. Piešťany boli a&nbsp;sú svetoznáme mesto. V&nbsp;Bratislave bol klub automobilistov, podujatie však organizovali v&nbsp;Piešťanoch. Náš vetrancar klub vznikol z&nbsp;bývalého Zväzarmu.“ Zorganizovať tohtoročné Zlaté stuhy bolo o&nbsp;nervy. „Náš bývalý prezident nasadil latku vysoko. Janko Horňák nám veľmi rýchlo odišiel. Museli sme udržať jeho úroveň, aby ľudia videli, že to dokážeme.“ Posledné roky priniesli medzi veteránistov nové trendy. Už medzi nimi nie sú iba nadšenci, ktorí sa vo svojich autách piplú sami. Niekto má v&nbsp;autách bohatstvo, iný si opatruje jediného miláčika. Pribúdajú ľudia, ktorí si dávajú autá robiť.

Pavol Kušnír je so Zlatými stuhami od roku 2007. „Prvé auto som si poskladal sám. V&nbsp;klube som bol už predtým. Hovorili mi, že keď nemám žiadne auto, tak mi nejaké nájdu. Ďalšie veterány sa ku mne dostali tak všelijak, ale žiadne som si nenašiel na inzerát. Dnes ich mám štyri, čo je nateraz dosť, pretože ma limitujú garáže,“ dodáva s&nbsp;úsmevom.

Pokračovanie na ďalšej strane...

„Jano Horňák bol jedným z&nbsp;tých, ktorí ma dotiahli k&nbsp;veteránom. Po prvý raz sme sa stretli pred dvoma desaťročiami na American Classic Rallye. Neskôr ma oslovil, či by som neprišiel moderovať Zlaté stuhy. Odvtedy k&nbsp;nim patrím, tak ako oni patria ku mne,“ spomína moderátor večera z&nbsp;televízie Joj a&nbsp;majiteľ veterána Chevrolet Corvette C3 Ján Mečiar. Predtým mal vraj vzťah k&nbsp;veteránom iba platonický. „Nedokázal som si predstaviť, ako by som si s&nbsp;ním vedel poradiť. Prvého amerického veterána som videl zblízka práve vďaka Janovi. Ukázal mi, čo sa s&nbsp;ním dá robiť a&nbsp;ako sa s&nbsp;ním dá jazdiť,“ dodáva s&nbsp;úsmevom.

Okrem účastníkov podujatia sa okolo Zlatých stúh točí množstvo ďalších veteránistov z&nbsp;Piešťan a&nbsp;okolia, ktorí sa starajú o&nbsp;to, aby všetko fungovalo, ako má. Jedným z&nbsp;nich je nadšenec medzi nadšencami Milan Boďo. Svoje veľké veterány aspoň vystavil na trávniku medzi ostatné exponáty na kúpeľnom ostrove. Neprozreteľne som sa ho spýtal, načo sú mu staré nákladiaky? „Ty si ako moja žena. No načo? V&nbsp;jednom časopise som si prečítal článok o&nbsp;tom, že máme zachrániť takzvané espétony, čo sú prvé civilné Pragy V3S. Pozri na to, aká je to krásna hračka. Človek si musí robiť v&nbsp;živote radosť. Keď už som nechcel ďalšie historické nákladné autá, prišiel za mnou kamarát, že v&nbsp;Moravskom Lieskovom našiel Garanta. No nekúp ho. Majiteľ mi ho najprv nechcel predať, ale potom ho žena presvedčila. Keď sa prišli pozrieť, ako som ho dal dokopy, ten pán plakal.“ Milan je blázon do všeličoho. Má zbierku historických kočíkov, zbiera staré veci, oblečenie, vystupuje vo folklórnom súbore.

S&nbsp;najstarším autom prišiel na tento ročník Tomáš Kaspar. Stojedenásťročný Ford T Modell Tourer Tin Lizzi je jedným z&nbsp;jeho veteránov. „Čím je človek starší, tým ho to viac ťahá k&nbsp;starým veciam,“ hovorí s&nbsp;úsmevom. „Je to o&nbsp;spomienkach. Síce sám nemám až také staré spomienky, ako sú niektoré moje autá, ale dokážem si to predstaviť. Pre ľudí, ktorí sú pracovne vyťažení, je stretnutie veteránov nádherný relax. Na zrazoch sa stretávame minimálne päťkrát do roka. To by sa nám asi bez veteránov nepodarilo,“ zamýšľa sa. „Nejde len o&nbsp;autá a&nbsp;nejaké ‚šróbovanie‘, ale hlavne o&nbsp;stretnutia a&nbsp;užívanie si. Toľko vecí, koľko sme vďaka veteránom videli a&nbsp;zažili, by sme asi len tak nevideli a&nbsp;nezažili. Česko a&nbsp;Slovensko už máme prejdené dosť podrobne.“

Tomáš má sedem veteránov. Všetky sú, samozrejme, pojazdné. „Stalo sa mi, že mi auto zostalo stáť. Išla náhodou okolo odťahovka a&nbsp;chcela mi pomôcť. To by bola pre veteránistu absolútna potupa. Odmietol som, auto som na mieste spojazdnil a&nbsp;pokračovali sme v&nbsp;jazde. Našťastie staré autá sú jednoduchá technika, na ktorej sa nemá veľmi čo pokaziť.“

Elenka Masárová pôsobila na Zlatých stuhách osamelo. Je majiteľka červeného chrobáka od Wolkswagenu z&nbsp;roku 1965. Okrem toho má jeden historický bicykel a&nbsp;motorku. „Pred dvadsiatimi rokmi bol v&nbsp;našej dedine Dvorec zraz veteránov. Vtedy som zatúžila medzi nich patriť. Sny si musíme plniť sami. Tak som si ho splnila. Šetrila som si a&nbsp;hľadala som vysnívané autíčko. Je to červený Wolkswagen chrobák. Iné už ani nechcem, chcem si ho nechať navždy, pokiaľ pôjde. Zamilovala som sa doň. Keď niečo treba, vždy ho rada zverím odborníkom. S&nbsp;mnohými vecami mi pomáha tatino.“ Elenka učí matematiku na gymnáziu. „Po práci je dôležitý relax. Nepoznám lepší ako povoziť sa a&nbsp;vyventilovať. Stretnutia veteránistov sú aj stretnutiami priateľov. Teším sa, že som v&nbsp;Piešťanoch,“ hovorí šarmantná dáma, ktorá organizuje zraz v&nbsp;Bánovciach nad Bebravou.

Kata Sedlak, dcéra legendárneho Jána Horňáka, pomaly dospievala, keď jej otec preberal funkciu prezidenta. „Najprv si zrenovoval Škodu Feliciu a&nbsp;začal vyrážať na výjazdy. V&nbsp;tom čase som k&nbsp;veteránom začala mať vzťah aj ja,“ spomína. „Otec robil prezidenta vyše dvoch desaťročí. Veterány sa stali súčasťou môjho sveta.“ Keď jej to materské povinnosti dovolili, podieľala sa každý rok na menších organizačných prácach. „Zvyčajne som fotografovala. Ale keď celé roky sleduješ, čo kto robí, naučíš sa to. Ani teraz nemám toľko povinností a&nbsp;kancelárskych vybavovačiek ako Palo Kušnír či dobrá duša Zlatých stúh Aďa Pokorná. To nie je pre mňa. Ja tu mám skôr funkciu dcéry otca, ktorý bol ozaj veľká ikona,“ vysvetľuje s&nbsp;úsmevom.

Kata má veterány naštudované. Písala o&nbsp;nich do špecializovaných časopisov. „S otcom som ich cho­dievala do Ameriky nakupovať. Ľudia ma automaticky berú ako súčasť Zlatých stúh. Nečakala som, že ma prizvú do organizačného tímu. Sám prezident však povedal, že k&nbsp;nim patrím. Poverili ma propagáciou podujatia. Popravde, keby som nebola súčasťou stúh, bolo by mi veľmi smutno. Nielen preto, že som otcova dcéra, ale aj preto, lebo ma to baví.“ Mimochodom, múzeum veteránov Jána Horňáka Classic Car Museum v&nbsp;Moravanoch nad Váhom pri Piešťanoch funguje ďalej.

Počas spanilej jazdy štvorkolesových deduškov z&nbsp;Piešťan k&nbsp;vodnému mlynu do Jelky dediny a&nbsp;mestá lemovali zvedavci. Na niektorých miestach stáli pri ceste celé školy a&nbsp;odušu mávali. „Vidíš, ako sa ľudia tešia. A&nbsp;to som neurobila nič iné, len som zavesila náš program na sociálnu sieť. Našli si to sami. Stačilo napísať trasu a&nbsp;čas,“ hovorí Kata. Kto nestihol, bude mať šancu zasa o&nbsp;rok.