Jaroslav Slašťan

Stav biodiverzity, teda druhovej rozmanitosti, je podľa odborníkov alarmujúci. Populácie rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a&nbsp;cicavcov na svete poklesli od roku 1970 priemerne až o&nbsp;68 percent. Konštatuje to Správa o&nbsp;stave planéty (Living Planet Report) 2020, ktorú prednedávnom zverejnila organizácia WWF.

K&nbsp;poklesu až vyhynutiu druhov dochádza v&nbsp;dôsledku deštrukcie ich stanovišťa, vinou zmeny klímy, ich nadmerným lovom i&nbsp;rozširovaním nepôvodných druhov rastlín a&nbsp;živočíchov do nových oblastí. Svojím nezodpovedným správaním znižujeme plochu prírodných ekosystémov, ktoré sa vyvíjali milióny rokov, a&nbsp;tým prudko znižujeme biodiverzitu. Pritom od prežitia rastlín a&nbsp;živočíchov závisí aj naše prežitie. Neuvedomujeme si, že svojou činnosťou negatívne a&nbsp;nezvratne meníme podmienky života na zemi. Na tej zemi, ktorej sme len správcami.

Znie to neuveriteľne, ale vedci sú stále len na začiatku podrobného mapovania rozmanitosti živých foriem na zemi. Doteraz sa im podarilo identifikovať 1,7&nbsp;milióna rôznych druhov žijúcich organizmov. Napriek tomu existuje ešte mnoho ekosystémov bohatých na druhy, ktoré sme sotva začali objavovať. Patria medzi ne napríklad lesy tropického pásma, koralové útesy a&nbsp;dná oceánov. Optimistické odhady hovoria, že ľudská civilizácia sa delí o&nbsp;planétu s&nbsp;nie menej ako tromi až tridsiatimi miliónmi iných druhov.

Každý rok vedci objavia a&nbsp;opíšu mnoho nových foriem organizmov vrátane niekoľkých nových druhov vtákov a&nbsp;cicavcov. Zlou správou je to, že niektoré vyhynú, skôr ako ich vôbec dokážeme objaviť. Správa varuje, že až pätine živočíchov hrozí v&nbsp;tomto storočí vyhynutie v&nbsp;dôsledku zmeny klímy. A&nbsp;uvádza aj príklad: do zoznamu vyhynutých druhov živočíchov zapísali prvý druh, ktorý vyhynul vinou klimatickej zmeny – potkanca útesového (Melomys rubicola). Ten vyhynul potom, ako ostrov, na ktorom sa vyskytoval, opakovane zaplavovala stúpajúca morská hladina.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Svetová meteorologická organizácia udáva, že priemerná teplota zemského povrchu je o&nbsp;0,74 stupňa Celzia vyššia, než bola pred sto rokmi, a&nbsp;že za posledných 160 rokov sa globálna teplota vzduchu zvýšila o&nbsp;0,8 stupňa. Klimatická zmena ohrozuje najmä živočíchy v&nbsp;oblasti Arktídy a&nbsp;tundry. A&nbsp;takisto život v&nbsp;oceánoch – s&nbsp;rastúcou teplotou a&nbsp;kyslosťou vody sú ohrozené predovšetkým mäkkýše, koraly či planktón, čo predstavuje riziko pre celý potravinový reťazec. Prognózy hovoria, že do konca tohto storočia sa priemerná teplota zvýši o&nbsp;dva až štyri stupne. Je len logické, že čím väčšmi stúpa teplota, tým rýchlejšie stúpa hladina mora.

Ľadová pokrývka v&nbsp;Grónsku a&nbsp;Antarktíde sa topí rýchlejšie, než sa predpokladalo. Táto neočakávaná a&nbsp;dramatická skutočnosť môže zmeniť všetky predpovede. Z&nbsp;celosvetových pozorovaní vyplýva, že morská hladina stúpla za posledných sto rokov o&nbsp;10 až 25 centimetrov. Podľa štúdie Inštitútu pre výskum klimatického pôsobenia v&nbsp;Postupime sa na konci 21. storočia hladina oceánov zvýši o&nbsp;140 centimetrov, čo spôsobí, že oceán zaplaví časti mnohých miest – New Yorku, Miami, ale aj Alexandrie či Tokia – a&nbsp;vážne ohrozí mnohé ostrovné a&nbsp;nízko položené štáty. Zvýšenú hladinu oceánov budú sprevádzať katastrofické hurikány a&nbsp;záplavy. Extrémne záplavy ovplyvnia vývoj rozsiahlych území, najmä riečnych a&nbsp;údolných ekosystémov.

Tropické a&nbsp;subtropické oblasti budú trpieť rozsiahlym nedostatkom vody a&nbsp;následným rozširovaním púští. Suché pásma sa stanú ešte suchšími a&nbsp;polopúšte sa premenia na púšte. V&nbsp;rozvojových krajinách dnes 1,7 miliardy ľudí nemá prístup k&nbsp;čistej vode. Situácia sa bude zhoršovať. Ľudia budú trpieť nedostatkom pitnej vody aj v&nbsp;oblastiach, kde jej je dnes dostatok. Preto sa voda stane strategickou surovinou a&nbsp;príčinou občianskych nepokojov či vojnových konfliktov. Mnohé oblasti sa stanú nevyhovujúcimi na život, a&nbsp;aby sa ľudia zachránili, budú z&nbsp;týchto nehostinných oblastí migrovať do vyšších zemepisných šírok, čo prinesie nestabilitu a&nbsp;nepokoje.

Čaká nás aj posun vegetačných zón a&nbsp;stupňov smerom k&nbsp;vyšším zemepisným šírkam alebo nadmorským výškam. Zmení sa zloženie a&nbsp;rozloženie pestovaných plodín, čo bude mať za následok stúpajúce ceny potravín. Dnes zomiera od hladu denne vyše stotisíc ľudí a&nbsp;situácia sa bude zhoršovať. Následkom prirodzenej migrácie rastlín a&nbsp;živočíchov sa zmení rozšírenie jednotlivých druhov a&nbsp;spoločenstiev. Niektoré druhy organizmov sa na takéto zmenené podmienky dokážu adaptovať oveľa rýchlejšie než iné, čo zvýši ich konkurenčné schopnosti oproti „pomalším“ druhom.

Na Slovensku bolo doposiaľ opísaných viac ako 11&nbsp;270 rastlinných a&nbsp;viac ako 28&nbsp;800 živočíšnych druhov. Geografická poloha Slovenska v&nbsp;strede Európy a&nbsp;na hranici Karpát a&nbsp;Panónskej nížiny podmieňuje vysokú biologickú rozmanitosť Slovenska. V&nbsp;dôsledku intenzívneho využívania prírodných zdrojov však mnohé rastlinné a&nbsp;živočíšne druhy vyhynuli, niektoré sa stali vzácnymi, iné sú ohrozené. Podľa národnej stratégie ochrany biodiverzity je u&nbsp;nás ohrozených 70 percent druhov rýb, všetky druhy obojživelníkov, takmer 92&nbsp;percent druhov plazov, 46&nbsp;percent hniezdiacich druhov vtákov a&nbsp;69&nbsp;percent druhov cicavcov.

Z&nbsp;rýb sú ohrozené predovšetkým migrujúce druhy, ktoré nedokážu prekonať nevhodné bariéry na riekach. Podľa červeného zoznamu u&nbsp;nás vyhynulo už šesť druhov rýb a&nbsp;ďalších sedem patrí ku kriticky ohrozeným. Medzi vyhynuté patrí vyza veľká, niektoré druhy jesetera, pstruh morský či losos atlantický. Vyza k&nbsp;nám migrovala od Čierneho mora po Dunaji až do Moravy či Váhu, lososy zvyčajne migrovali Dunajcom a&nbsp;riekou Poprad na svoje neresiská v&nbsp;Tatrách. Najlepšie sme na tom zdanlivo pri bezstavovcoch (ohrozenosť 8,4 percenta), no i&nbsp;tu je situácia pri bližšom pohľade vážna. Kriticky ohrozené sú takmer všetky druhy bezstavovcov viazané na mŕtve drevo, ktorého pri lesnom hospodárení nezostáva najmä v&nbsp;listnatých lesoch potrebné množstvo.

Ide hlavne o&nbsp;chrobáky ako fuzáč veľký, fuzáč karpatský, roháč, kováčik fialový a&nbsp;ďalšie. Ďalšie ohrozenie biodiverzity na Slovensku predstavuje rýchly rozvoj infraštruktúry (miest, rekreačných lokalít, ciest), ktorý rozbíja prírodnú krajinu na izolované celky a&nbsp;bráni migrácii zvierat.

Môžeme kritickú situáciu zvrátiť? Túto otázku si položili vedci z&nbsp;viac ako 40 univerzít a&nbsp;mimovládnych organizácií. Vytvorili sedem modelov, ktoré môžu nastať v&nbsp;závislosti od toho, ako zmeníme prístup k&nbsp;ochrane prírody a&nbsp;spôsob produkcie potravín. Podľa vedcov len ochrana prírody nestačí na to, aby sme obrátili smer krivky a&nbsp;aby sa biodiverzita začala zvyšovať. Krivku môžeme zvrátiť len silnými rozhodnutiami v&nbsp;prospech ochrany prírody spolu so zmenou produkcie a&nbsp;spotreby potravín. Tretina suchozemskej časti planéty sa dnes využíva na pestovanie potravín a&nbsp;chov domácich zvierat.

Poľnohospodárstvo je zodpovedné za 80&nbsp;percent odlesňovania vo svete, minieme pri ňom 70&nbsp;percent vody, ktorú ľudstvo spotrebuje. Až tretina potravín (1,3&nbsp;miliardy ton ročne) končí ako odpad. A&nbsp;ten je zodpovedný za šesť percent všetkých emisií skleníkových plynov, čo je tri razy viac než emisie z&nbsp;leteckej dopravy. V&nbsp;zajatí túžby po vlastných pôžitkoch a&nbsp;majetkoch sebeckým a&nbsp;urážlivým spôsobom spotrebovávame a&nbsp;ničíme to, čo nám nepatrí a&nbsp;nikdy nepatrilo.

Myslíme si, že môžeme disponovať všetkým a&nbsp;všetko podriaďovať svojej vôli. Namiesto toho, aby sme spravovali, tyranizujeme. Keby sme si dnes boli vedomí svojich povinností a&nbsp;úloh voči budúcim generáciám, ekologické krízy by sme sa snažili riešiť. Pretože nikto iný to za nás nespraví. A&nbsp;aj preto, že sme ich pôvodcami.

Čo sme to urobili? Rastliny a živočíchy sú v ohrození. Od ich prežitia závisí aj to naše

Jaroslav Slašťan

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Čo sme to urobili? Rastliny a živočíchy sú v ohrození. Od ich prežitia závisí aj to naše

Jaroslav Slašťan

Súvisiace články

Šanca na život: Zoologické záhrady sú pre mnohé druhy jedinou nádejou na prežitie

Zvieratá pred súdom: Sviňu prepustili, slona obesili, medveď dostal doživotie...

Recept na úspech: Ako vyzerá deň starostu jednej z najúspešnejších slovenských obcí?

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás