V kufri kroj

Čičmany mali v deň mojej návštevy 123 prihlásených obyvateľov, z nich tu reálne žije približne sto ľudí, ale cez víkendy je ich tu aj s chalupármi tristo. Obec ročne navštívi 30-tisíc, možno až 35-tisíc turistov. „Obec má z nich parkovné a žijú z nich naše prevádzky a podnikatelia. Dane z ubytovania sú pre náš rozpočet dôležité. Žiaľ, väčšina ľudí, ktorí k nám prichádzajú, sú jednodňoví turisti. Len sa tu odfotografujú a idú preč. Verím, že nám pribudnú nocľažníci a že ich k nám pritiahnu najmä letné akcie. Dúfam, že ubytovávatelia budú mať plno.“ Pri všetkej snahe starostka vie, že musí byť opatrná, pretože základom prihlásených obyvateľov sú starí ľudia. Tí chcú mať pokoj. „Teším sa, že máme medzi chalupármi ľudí, ktorým na Čičmanoch záleží. Na podporu obce sme vytvorili transparentný účet. Dobrovoľná zbierka je určená na rozvoj. Budeme z nej hradiť elektrinu, plyn a iné nevyhnutné položky pre život.“ Starostka je aj veľká lokálpatriotka. „Kamkoľvek do sveta ideme, trebárs aj na dovolenky, vždy mám v kufri zbalený náš kroj a k tomu slovenskú vlajku. To ma napĺňa.“

Všetkých a zadarmo

Čičmiansky vzor je čičmiansky, ale na Slovensku patrí všetkým. A čo patrí všetkým, to je všetkých a zadarmo. Všetkým sa páči, v rôznych formách ho používa kdekto, ale obec z toho nemá nič. Vzor nie je patentovo chránený. „Budeme mať ďalšie rokovania s patentovým úradom. Chcú nám pomôcť. Zatiaľ je k nám ústretová aspoň cestovná kancelária Slovakia Travel. Radi by nám poradili, ako by sme si náš vzor mohli chrániť. Lebo doteraz nám všetci hovorili a vysvetľovali iba to, ako sa to nedá. Bývalá starostka dostala z ministerstva kultúry odpoveď, že dedičstvo predkov sa nedá nijako výhradne ochraňovať.“

Žiaľ, ministerstvu kultúry zatiaľ nenapadlo, že by to Čičmanom vynahradilo inak, keď už sa čičmianskym vzorom hrdí celá krajina. „Veľký boom nastal v roku 2012 počas olympiády v Londýne, kde sa prvý raz hromadnejšie objavili naše vzory. Sľúbili, že nám za to postavia športovisko. Sľúbili a neprišli.“ Našťastie sa objavili prvé lastovičky, ktoré sa samy ohlásili, že chcú čičmiansky motív použiť a že chcú zaň aj zaplatiť. „Šperkárka Petra Tóth povedala, že nám nebude kradnúť vzor, ako to robia iní. Rozhodla sa, že nám po odrátaní nákladov venuje celý výťažok z predaja šperkov inšpirovaných naším vzorom. Zatiaľ je prvá a jediná. Stačilo, aby som jej porozprávala náš nešťastný príbeh. Ešte v noci sa mi ozvala, že nemôže spať. Nešlo jej do hlavy, ako sa štát môže Čičmanmi chváliť a nič im nedať.“

Starostka je odhodlaná tlačiť na štátnych mŕtvych chrobákov, ako to len pôjde. Optimisticky verí, že by to mohlo niekomu dopnúť. „Obce, ako je naša, by mali nastaviť na iný systém a nie nás financovať podľa počtu obyvateľov ako všetky ostatné. Veď nám nemôžu povedať, že tu máme jedinečný vzor, o ktorý sa máme čo najlepšie postarať a oni si ho potom prídu jednoducho zobrať, lebo je aj ich.“

Pokračovanie na ďalšej strane...