V obľúbenej zahraničnej destinácii Slovákov v Chorvátsku majú vážne problémy v cestovnom ruchu. Chýbajú kvalifikovaní pracovníci.

Dopyt je hlavne po čašníkoch a kuchároch, podnikatelia v gastronómii by okamžite potrebovali 15-tisíc ľudí ochotných pracovať na týchto pozíciách. Chorvátsky zväz zamestnávateľov a Chorvátsky zväz turizmu začiatkom tohtoročnej sezóny žiadali vládu, aby navýšila kvóty na počet pracovníkov zo zahraničia. Niektorí podnikatelia boli v takej kritickej situácii, že pre nedostatok personálu plánovali zatvárať prevádzky.

Politici vyšli podnikateľom v ústrety. Počet licencií pre zahraničných pracovníkov z krajín mimo Európskej únie chorvátska vláda zvýšila z 38 769 platných pre rok 2018 na 65 100 na rok 2019.

„Veríme, že sme týmto krokom vytvorili priestor na úspešnú turistickú sezónu,“ povedal premiér Andrej Plenkovič.

Oživená ekonomika

Hlavnou príčinou, prečo sa nemá kto pri Jadranskom mori postarať turistom o komfort, je exodus miestnych do krajín západnej Európy. Odliv nielen akademikov, ale aj murárov, kuchárov či zdravotných sestier zosilnel hlavne po tom, ako Chorvátsko v roku 2013 vstúpilo do Európskej únie.

V porovnaní s inými postkomunistickými krajinami je počet vysťahovalcov oveľa vyšší. Napríklad v roku 2016 hľadalo šťastie v Nemecku 56-tisíc miestnych. A takýto úbytok je v štvormiliónovom štáte veľmi citeľný.

Krajina, ktorá má vo svojej prírodnej výbave lákavé Jadranské more, sa totiž v rámci Európy najdlhšie vyrovnávala s následkami globálnej krízy, ktorá vypukla v roku 2008. Pred vstupom do Európskej únie šesť rokov po sebe zažívala miestna ekonomika recesiu, jej výkonnosť klesla o 12 percent. Bez práce bolo 17 percent Chorvátov, dnes je miera nezamestnanosti na úrovni 8 percent.

Chýbali investície, bilancia zahraničného obchodu bola vo varovných záporných číslach, verejný dlh sa blížil k 90 percentám hrubého domáceho produktu. Dnes síce analytici optimisticky hovoria o oživení v podobe trojpercentného ročného nárastu domácej ekonomiky, situácia sa však už nedá zvrátiť.

Mirka Kelečič žije na Jadrane 10 rokov. Miestne noviny ju vyzdvihujú ako top promotérku v cestovnom ruchu. Na snímke s rodinou.
Mirka Kelečič žije na Jadrane 10 rokov. Miestne noviny ju vyzdvihujú ako top promotérku v cestovnom ruchu. Na snímke s rodinou.
Zdroj: Archív M.K.

Chorvátska vláda márne hľadá spôsob, ako udržať doma hlavne mladých. Zlepšenie si teraz sľubuje od novej kampane, ktorú nedávno oficiálne predstavila. Láka na rekvalifikačné kurzy či dotácie pre živnostníkov na rozbehnutie podnikania.

Optimistický pohľad na budúcnosť krajiny s preslávenými plážami má aj Slovenka žijúca v Chorvátsku Mirka Kelečič (45). Jej manžel je známy chorvátsky automobilový pretekár do vrchu Željko Kelečič, zoznámila sa s ním pred vyše 10 rokmi, dnes sú rodičmi 6-ročnej dcéry.

V Bratislave pracovala ako manažérka ľudských zdrojov, v novej vlasti jej učaroval cestovný ruch. Na ostrove Vir, kde s rodinou žije v lete, pomáha samospráve s propagáciou tejto destinácie formou webu. Je jedna z najlepších promotérok pre Slovensko a Česko, aktuálne jej miestna radnica plánuje udeliť titul čestnej občianky.

„Životná úroveň Chorvátska je dnes porovnateľná so Slovenskom. Podobné platy, podobné náklady, drahší je však plyn a elektrická energia. V porovnaní so Slovenskom je tu lepšie školstvo a zdravotníctvo. Z môjho pohľadu Slovenky sa tu žije dobre, a hoci nikdy nehovor nikdy, z tejto krajiny neplánujem odísť.“

Úspešná Slovenka nám opisuje hromadný odchod Chorvátov do iných krajín. „Syn môjho manžela je napríklad v Luxembursku. Odchádzajú mladí, ale aj celé rodiny.“

Iba kresťania

Kritickú situáciu v cestovnom ruchu pri Jadrane mapujú aj európske médiá, hlavne nemecké. Niet sa čomu čudovať. Zo štatistík Eurostatu vyplýva, že Chorvátsko navštevujú v lete najčastejšie práve Nemci – tvoria až 22,7 percenta z celkového počtu zahraničných hostí.

Chorvátsko je zároveň druhá najpopulárnejšia krajina pre slovenských dovolenkárov, hneď po Česku. Podľa Eurostatu máme 7-percentné zastúpenie dovolenkárov v tejto krajine.

Európska dátová žurnalistická sieť zverejnila príbeh delegácie z chorvátskeho hotelového reťazca Jadranka, ktorá už v decembri odcestovala do severovýchodnej časti Bosny a počas chladnej zimy hľadala v mestách Tuzla, Bijeljina a Brčko zamestnancov pre svoje pracoviská na letnú turistickú sezónu. Nie sú jediná spoločnosť, ktorá koná takto v predstihu. Ponúkaný plat je v prepočte 500 eur.

V Chorvátsku takto pracujú obyvatelia iných krajín v rámci bývalej Juhoslávie už od 80. rokov minulého storočia, a to napriek napätým vzťahom v regióne. Ide hlavne o Bosnu a Hercegovinu či Srbsko, záujemcovia nachádzajú uplatnenie hlavne v stavebníctve a cestovnom ruchu.

Odborníčka Iva Tomičová z Ekonomického inštitútu v Záhrebe však varuje, že aj tieto krajiny zápasia s poklesom počtu ľudí v produktívnom veku. A keď sa aj tamojší rozhodnú odísť zo svojej vlasti, preferujú v porovnaní s Chorvátskom bohatšiu západoeurópsku krajinu.

„Nesmieme zabúdať, že mnoho Bosniakov a tiež niektorí Srbi majú chorvátske občianstvo (a teda aj chorvátsky pas). Takže na európskom trhu práce majú rovnaký štatút ako Chorváti.“

Jadran je celé roky obľúbenou dovolenkovou destináciou Slovákov.
Jadran je celé roky obľúbenou dovolenkovou destináciou Slovákov.
Zdroj: Shutterstock

Keďže „rezervoár“ bývalej juhoslovanskej pracovnej sily sa vyprázdňuje, chorvátske hospodárstvo je pripravené zvážiť aj vzdialené krajiny. Vlani v marci 2018 cestoval chorvátsky minister práce Marko Pavič na Ukrajinu, aby tam vybavil vstup tamojších sezónnych pracovníkov na chorvátsky pracovný trh.

V súčasnosti má v Chorvátsku pracovné povolenie viac ako 500 ukrajinských občanov a očakáva sa, že tento počet sa v najbližších rokoch zvýši. Hoci ide iba o desiatky ľudí, pri Jadrane našli prácu aj indickí alebo egyptskí občania.

Medzi nadšených priaznivcov dovozu vhodných pracovníkov zo zahraničia patrí Chorvátska obchodná komora, ktorá sa snaží presadiť, aby na pobreží mohli pracovať aj záujemcovia zo Sýrie, z Libanonu a Jordánska.

Deklarovaná vôľa otvoriť hranice zahraničným pracovníkom je však v rozpore s nepriateľstvom, predsudkami, až xenofóbiou, ktorá v Chorvátsku vládne pre chronický tlak utečencov na tamojšie hranice. Väčšina miestnych zastáva názor, že záujemcovia o prácu musia pochádzať z východnej Európy. Chorvátska ľudová strana preto chce podporiť iba vstup kresťanských prisťahovalcov do krajiny.

Nekonečná drina

Paradoxne je však nezamestnanosť v Chorvátsku stále pomerne vysoká, v hlavnej sezóne je bez práce 8,4 percenta ľudí a v zime evidovali 9,1 percenta nezamestnaných. V minulosti počas letnej sezóny prišlo na pobrežie pracovať veľa záujemcov zo vzdialeného a ekonomicky slabšieho územia Chorvátska. Dnes to už neplatí.

Chorvátski odborári totiž veľmi ostro kritizujú miestnu zamestnaneckú politiku. Chorvátsko vlastní v rámci Európskej únie smutné prvenstvo v podiele pracovných zmlúv na určitý čas. Je to síce podmienené sezónnou prácou, na druhej strane sú však na mnohých miestach ľudia nútení pracovať omnoho dlhšie, než stanovuje kolektívna zmluva, v extrémnych prípadoch až 80 hodín týždenne.

Mzdy v hoteloch a reštauráciách sa za posledných päť rokov výrazne zvýšili, napriek tomu domáci záujemcovia nepribúdajú, radšej hľadajú šťastie u západných susedov. V prímorských letoviskách podľa stránky Index.hr dokážu kuchári zarobiť v prepočte aj 1 600 eur mesačne. Čím prestížnejší podnik, tým vyššia pláca.

Na porovnanie: priemerná mesačná mzda v Chorvátsku je v prepočte 835 eur. Nič však nie je zadarmo. Odmena je za hodiny a hodiny nekonečnej driny. Často sú to 16-hodinové zmeny bez jediného voľného dňa.

Neponáhľajte sa

Turizmus je kľúčovým prispievateľom do chorvátskeho štátneho rozpočtu a tvorí dvadsať percent hrubého domáceho produktu krajiny. Nečudo, že Chorváti majú veľmi silnú motiváciu hľadať spôsob, ako vyriešiť problém s chýbajúcimi pracovníkmi v cestovnom ruchu.

Mirky Kelečičovej sa pýtame, či turista cíti počas tejto sezóny zúfalstvo miestnych, ktorí podnikajú v gastronómii.

„Určite nie. Ale nečakajte, že vás v podnikoch obslúžia do niekoľkých minút. Ak by ste to žiadali, pozerali by sa na vás ako na čudného zákazníka. Počas zimy žijeme v Záhrebe každodenný život, tak to je hlavne stres, podobne ako v iných európskych metropolách. V Dalmácii však vládne úplne iný spôsob života, oveľa-oveľa pomalší. Ráno si dáte kávu a meditujete. Miestni sa spoliehajú na to, že turisti sem prídu oddychovať, a preto sa nikam nebudú ponáhľať.“

 „Na dovolenke sa nikam nestresujte, inak budete za čudných,“ radí
„Na dovolenke sa nikam nestresujte, inak budete za čudných,“ radí
Zdroj: Shutterstock
Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Populárne články
Herečka Sarah Hyland

Vo filme romantika, v realite dráma. Herečka Sarah Hyland už prekonala 16 operácií!

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Založila konferenciu SUPERfeel, ktorá prináša ženám priestor na vzdelávanie a ďalšiu motiváciu.

Ivana Kičikoleva našla počas liečby vážnej choroby zmysel života: Som rada, že sa mi to stalo

Farmár z okresu Krupina nám ukazuje, ako mu diviaky zničili úrodu. Ak štát nezačne konať, úplne skončí s pestovaním poľnohospodárskych plodín.

Desať ton zdravých zemiakov musel vyviezť na hnojisko. Farmár čakal pomoc od štátu, tá neprišla

Karolína Chomisteková

Chomisteková končí na poste riaditeľky Miss Slovensko: Vystrieda ju tento mladík!

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac