Rozprestretý na severovýchode Talianska, len na skok od slovinských aj rakúskych hraníc, si tento autonómny región vychutnáva špeciálne postavenie. Miesenie talianskych, slovanských aj germánskych kultúr mu dodalo špeciálny charakter, ktorý sa dodnes odráža nielen na náture miestnych, ale aj na malých dedinách, ktoré rozprávajú veľké príbehy. Práve tie, spolu s remeslami a tradíciami, ktoré v nich prežívajú, odhaľujú skutočné taje tohto kraja. Dobrým príkladom je prechádzka dedinkou v údolí Val Pesarina na úpätí Dolomitov, kde pojem o čase nestratíte, ani keby ste chceli.

Furlansko-Júlske Benátky

Tento taliansky región s miestnym názvom Friuli-Venezia Giulia má zvláštne autonómne postavenie. Na severe hornaté územie Karnských a Júlskych Álp prechádza do kopcovitého terénu a plání v­centrálnej časti až smerom k Jadranskému moru na juhovýchode. K najväčším riekam patrí Tagliamento a Soča. Najrozšírenejším jazykom je popri taliančine aj friulčina, najmä na východe žijú mnohé menšiny vrátane slovinskej a chorvátskej. Región sa delí na štyri provincie – Terst, Gorizia, Udine a Pordenonne. Hlavným mestom regiónu je Terst, druhým najväčším Udine. Oblasť je známa aj pre pestovanie viniča, pre výbornú šunku z obce San Daniele, UNESCO pamiatky a mnohé obce preslávené svojimi remeslami.

V údolí času

Na stene vidieckeho domu obrasteného viničom ukazujú polohu nebeských telies planetárne hodiny. V diaľke znejú hodiny so zvonkohrou a za rohom sa práve so žblnkotom napĺňa v poradí šiesta nádrž vodných hodín, pri ktorých si určenie presného času vyžaduje zopár matematických výpočtov. Pridávajú sa aj nočné, slnečné, turbínové a ďalšie kreatívne hodiny od výmyslu sveta vrátane tých od Leonarda da Vinci. „Vynálezca hodiny sám nikdy nezostrojil, tu to však urobili za neho,“ hovorí majiteľka hostinca Sot La Napa v Pesariise, keď hrdo ukazuje na hravé hodiny s kyvadlom. Nie nadarmo dostalo údolie Val Pesarina prezývku „údolie času“. Dodnes však nie je jasné, ako sa sem kumšt výroby hodín dostal.

„Legenda hovorí, že do Pesariisu prišiel pirát z Janova menom Solari, ktorý sa vyznal v astronómii, a tak miestnych obyvateľov priučil tajom merania času. Pravdepodobne sem však toto umenie priniesli „cramars“ – pouliční predavači, ktorí s košmi na chrbtoch cestovali z miesta na miesto a popri predaji sa priučili aj mnohým remeslám z iných kútov sveta. Isté je, že v Pesariise sa hodiny vyrábali už od roku 1600. O storočie neskôr to boli už orloje a hodiny na veže či mestské budovy, v 18. storočí bolo všetko industrializované,“ hovorí sprievodkyňa v Múzeu hodín.

Aj v slávnom filme

V príbehu hodín z Val Pesarina figurujú najmä mená Capellari a Solari, ktoré sa spojili do dodnes funkčnej rodinnej firmy Solari. Hodiny z Pesariisu zdobia veže na najdôležitejších mestských námestiach vrátane Udine či Terstu, vynález preklápacích hodín, kde boli hodinové ručičky nahradené číslicami na otočných obdĺžnikoch, si začiatkom 20. storočia podmanili celé Taliansko i svet. „Nebolo jedinej vlakovej stanice v krajine, kde by sa s charakteristickým ťuknutím neotáčali hodiny Solari,“ hovorí historička o vychýrenom dizajne, ktorý nechýba ani v newyorskej galérii MoMA a dostal sa aj do Hollywoodu, kde na tabuľu s časmi odletov vo filme Terminál túžobne hľadí Tom Hanks.

Článok pokračuje na ďalšej strane.