Podhorie Orlických hôr je posiate lesmi, lúkami aj výhľadmi do poľských údolí, nechýbajú pôvabné hrady a zámky, za ktoré si vyslúžilo prezývku česká Loira. Svetu dalo aj zvučné mená. Spomedzi všetkých vyniká František Kupka – muž, ktorý zmenil názor na to, ako môže vyzerať namaľovaný obraz.
Za otca abstrakcie sa najčastejšie označuje ruský maliar Vasilij Kandinskij, za jej priekopníkom však netreba cestovať až tak ďaleko. František Kupka, rodák z českého Opočna, už v roku 1912 na prestížnom Jesennom salóne v Paríži odvážne vystavil niečo dovtedy nevídané: maľbu Dvojfarebná fúga, ktorá sa spolu s obrazom Amorfa – Teplá chromatika považuje za prvý abstraktný obraz vôbec. Za obomi sa treba vybrať „k susedom“ – stopy Františka Kupku vedú do magického podorlického regiónu aj do stovežatej Prahy.
- Podorlicko
- Je územie pod južnými svahmi Orlických hôr v Pardubickom a Královohradeckom kraji v Českej republike. Spolu s Orlickými horami, ktoré prechádzajú až do poľskej Kladskej doliny, patria k prvým oblastiam v krajine, ktoré si vyslúžili titul Slow destination propagujúci pomalé cestovanie. Na juhozápade sa otvárajú nížiny a rieky Tichá a Divoká Orlice, na východe sa územie stretáva s Moravou. Oblasť má prírodný ráz, ale aj veľa prírodných, zámockých a mestských parkov pretkaných náučnými chodníkmi. Výnimočné sú zámky na rieke Orlica označované aj ako Česká Loira, ktorých mnoho zostalo v rukách starých šľachtických rodov. Ležia tu aj stopy remesiel spojených s barokom vrátane sklárstva či vambereckej krajky, historické stavby a miesta, odkiaľ pochádzajú zaujímavé osobnosti.
Ostrov umelý aj umelecký
Na pražskej Kampe, umelom mestskom ostrove v rieke Vltave, vládne nevídaný život. Dlhý trávnik v parku je posiaty rodinami, ktoré sa vybrali piknikovať na pestrofarebné deky, chodník na malom námestí zasa „vydláždili“ ľudia pochutnávajúci si na dobrotách z gurmánskeho trhu. Na výdatne zastavanej ploche už len máločo pripomína oddelené záhrady, ktoré kedysi vypĺňali celý ostrov. „Rástli tu dokonca prvé tulipány – ešte skôr ako sa nimi preslávilo Holandsko,“ hovorí naša sprievodkyňa Miloslava, keď kráčame popri vodnom ramene Čertovka, na ktorom sa dodnes krúti veľké koleso jedného z bývalých mlynov – ďalšej dôležitej súčasti ostrova. „Kampa v staročeštine znamená ‚tienisté miesto‘. Keďže išlo o záplavovú zónu, dlho sa tu nesmelo stavať. Bývalé šľachtické záhrady sa po odstránení múrov a plotov premenili na dnešné sady. Viac ako záhrady však dnes Kampe dominuje umenie.“
ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z JEDNEJ Z NAJROMANTICKEJŠÍCH OBLASTÍ ČESKA NÁJDETE V GALÉRIIWerichov odkaz
Presviedčame sa o tom pri farebnom Lennonovom múre, ku ktorému každoročne v decembri na výročie umelcovho tragického úmrtia prichádzajú ľudia so zapálenými sviečkami. Uprostred Sovových mlynov v dome číslo 501 zasa stojí Werichova vila venovaná najmä odkazu herca, spisovateľa a dobového glosátora Jana Wericha a nezabudnuteľného Osvobozeného divadla. Kto dobre hľadá, vo vile objaví aj golema. Kultúrnym srdcom ostrova však zostáva Múzeum Kampa, ktoré sa po minuloročnom rozsiahlom požiari opäť otvorilo verejnosti. Spoznáte ho ľahko – stačí sledovať tri bronzové bábätká so zmutovanými tvárami od sochára Davida Černého alebo zástup žltých tučniakov, ktoré k nemu smerujú po Vltave. Práve Múzeum Kampa, ktoré vzniklo z iniciatívy Jana a Medy Mládkovcov, vo svojej stálej expozícii opatruje aj zbierku Františka Kupku. Od jeho narodenia tento rok uplynulo 150 rokov, legenda však stále žije. Zberateľka umenia a mecenáška českej kultúry si jeho talent všimla, keď býval v Paríži. Ale pekne po poriadku.
Článok pokračuje na ďalšej strane.