Za otca abstrakcie sa najčastejšie označuje ruský maliar Vasilij Kandinskij, za jej priekopníkom však netreba cestovať až tak ďaleko. František Kupka, rodák z českého Opočna, už v roku 1912 na prestížnom Jesennom salóne v Paríži odvážne vystavil niečo dovtedy nevídané: maľbu Dvojfarebná fúga, ktorá sa spolu s obrazom Amorfa – Teplá chromatika považuje za prvý abstraktný obraz vôbec. Za obomi sa treba vybrať „k susedom“ – stopy Františka Kupku vedú do magického podorlického regiónu aj do stovežatej Prahy.

Podorlicko

Je územie pod južnými svahmi Orlických hôr v Pardubickom a Královohradeckom kraji v Českej republike. Spolu s Orlickými horami, ktoré prechádzajú až do poľskej Kladskej doliny, patria k prvým oblastiam v krajine, ktoré si vyslúžili titul Slow destination propagujúci pomalé cestovanie. Na juhozápade sa otvárajú nížiny a rieky Tichá a Divoká Orlice, na východe sa územie stretáva s Moravou. Oblasť má prírodný ráz, ale aj veľa prírodných, zámockých a mestských parkov pretkaných náučnými chodníkmi. Výnimočné sú zámky na rieke Orlica označované aj ako Česká Loira, ktorých mnoho zostalo v rukách starých šľachtických rodov. Ležia tu aj stopy remesiel spojených s barokom vrátane sklárstva či vambereckej krajky, historické stavby a miesta, odkiaľ pochádzajú zaujímavé osobnosti.

Ostrov umelý aj umelecký

Na pražskej Kampe, umelom mestskom ostrove v rieke Vltave, vládne nevídaný život. Dlhý trávnik v parku je posiaty rodinami, ktoré sa vybrali piknikovať na pestrofarebné deky, chodník na malom námestí zasa „vydláždili“ ľudia pochutnávajúci si na dobrotách z gurmánskeho trhu. Na výdatne zastavanej ploche už len máločo pripomína oddelené záhrady, ktoré kedysi vypĺňali celý ostrov. „Rástli tu dokonca prvé tulipány – ešte skôr ako sa nimi preslávilo Holandsko,“ hovorí naša sprievodkyňa Miloslava, keď kráčame popri vodnom ramene Čertovka, na ktorom sa dodnes krúti veľké koleso jedného z bývalých mlynov – ďalšej dôležitej súčasti ostrova. „Kampa v staročeštine znamená ‚tienisté miesto‘. Keďže išlo o záplavovú zónu, dlho sa tu nesmelo stavať. Bývalé šľachtické záhrady sa po odstránení múrov a plotov premenili na dnešné sady. Viac ako záhrady však dnes Kampe dominuje umenie.“

Werichov odkaz

Presviedčame sa o tom pri farebnom Lennonovom múre, ku ktorému každoročne v decembri na výročie umelcovho tragického úmrtia prichádzajú ľudia so zapálenými sviečkami. Uprostred Sovových mlynov v dome číslo 501 zasa stojí Werichova vila venovaná najmä odkazu herca, spisovateľa a dobového glosátora Jana Wericha a nezabudnuteľného Osvobozeného divadla. Kto dobre hľadá, vo vile objaví aj golema. Kultúrnym srdcom ostrova však zostáva Múzeum Kampa, ktoré sa po minuloročnom rozsiahlom požiari opäť otvorilo verejnosti. Spoznáte ho ľahko – stačí sledovať tri bronzové bábätká so zmutovanými tvárami od sochára Davida Černého alebo zástup žltých tučniakov, ktoré k nemu smerujú po Vltave. Práve Múzeum Kampa, ktoré vzniklo z iniciatívy Jana a Medy Mládkovcov, vo svojej stálej expozícii opatruje aj zbierku Františka Kupku. Od jeho narodenia tento rok uplynulo 150 rokov, legenda však stále žije. Zberateľka umenia a mecenáška českej kultúry si jeho talent všimla, keď býval v Paríži. Ale pekne po poriadku.

Článok pokračuje na ďalšej strane.