Spomalený úradník
Colník, ktorý má na letisku v opise práce to, že lepí a vypisuje vízové nálepky do cestovných pasov, je typický úradník. Pre jeho tempo sa veru svetové rekordy v rýchlosti prepisovať nebudú. Práve naopak. Pripomína mi leňocha z animovaného filmu, ktorý pracuje na úrade, a kým opečiatkuje jedno tlačivo, prejde pol dňa. No čo už... Toto je Afrika. To je zároveň univerzálna odpoveď takmer na všetko. Pravidlo TIA (this is Africa) je známe v mnohých krajinách čierneho kontinentu. Tak len sledujem znudené pohyby tohto chlapíka za priehradkou. Keď sa stane niečo ako malý zázrak, konečne opúšťam priestory letiska a smerujem do centra mesta Victoria Falls. Tam ho všetci slangovo nazývajú skrátene Vicfalls. Je to jednoduchšie a praktické. Rýchlo sa teda prispôsobujem aj ja a rozprávam domácim slangom s východoeurópskym prízvukom.
Prechod cez hranice nie je nijako rušný.
Zdroj: Aleš Tvrdý
Prekvapivé varovanie
Po minuloročných skúsenostiach z Afriky si radšej hneď zisťujem, ako je to s bezpečnosťou v uliciach. Dostávam rýchle tipy: „Cez deň je to o. k., ale večer radšej nechoď po uliciach.“ Napadá mi, že preto, aby ma ľudia neokradli. Omyl. Je to pre divé zvery, aby ma nenapadli. Večer sa voľne potulujú po okolí a mohli by mi spôsobiť nepríjemnosti. Idem sa teda prejsť po okolí, ľudia sa na mňa usmievajú. Mávajú na pozdrav a prihovárajú sa mi, sú veľmi milí. Keď ma vidia, že sa akosi motám, hneď mi núkajú pomoc. Zadarmo. Kráčam do kopca a dobehnem staršieho pána. Ten, spotený a unavený po celom dni, tlačí kopcom naložený bicykel. Určite to má ťažké. Ako prechádzam okolo neho, usmeje sa na mňa a pozdraví ma. Odzdravím sa a usmejem sa aj ja. Chlapík mi ešte adresuje pár pekných slov a spokojne tlačí ten vrchovato naložený bicykel ďalej.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
