Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Najsevernejšia obec Slovenska, pýšiaca sa od roku 2017 aj republikovým titulom dedina roka, nás vzhľadom na prvú polovicu jesene neprivítala bielou pokrývkou a&nbsp;tuhým mrazom. O&nbsp;teplej slnečnej idylke však nemohla byť reč. V&nbsp;sychravom počasí by na zohriatie pomohla azda len svižná prechádzka z&nbsp;jedného konca obce na druhý, to by sme však museli zdolať priam neuveriteľnú vzdialenosť vyše šiestich kilometrov. Aj v&nbsp;tom je špecifikum rozľahlých oravských dedín. Keďže vyšný a&nbsp;nižný koniec navyše delí aj celkom slušná porcia výškových metrov, stáva sa, že na jednom odhŕňajú pol metra a&nbsp;na druhom aj vyše metra snehu. Severné vetry od najvyšších vrchov Oravských Beskýd sú vraj stále silné, čo počas výstupov na Babiu horu viackrát okúsil aj niekdajší krakovský arcibiskup a&nbsp;kardinál Ján Pavol II. Domáci mohli brať prvého slovanského pápeža takmer za svojho, veď sa narodil vo Wadowiciach, vzdialených len 40 kilometrov vzdušnou čiarou. Pri miestnom farskom kostole má sochu v&nbsp;nadživotnej veľkosti, ktorú inštalovali a&nbsp;požehnali takmer presne pred desiatimi rokmi –&nbsp;31.&nbsp;októbra 2011. Ján Pavol II. odvtedy vo svojej typickej póze zdraví obyvateľov Oravskej Polhory a&nbsp;zároveň na nich dohliada.

Poloha: Žilinský kraj, okres Námestovo, región Orava
Prvá písomná zmienka: 1588
Rozloha: 84,52 km²
Nadmorská výška: 686 m
Počet obyvateľov: 4&nbsp;018&nbsp;(k&nbsp;31. 12. 2020)
Vývoj nezamestnanosti v&nbsp;okrese (vždy ku koncu roka):
2012 – 16,82 %
2013 – 14,71 %
2014 – 12,53 %
2015 – 9,34 %
2016 – 6,39 %
2017 – 5,08 %
2018 – 4,07 %
2019 – 3,57 %
2020 – 6,71 %
2021 (august) – 5,23 %

Oravská Polhora

<h3>Fascinujúca dynamika&nbsp;rozvoja</h3>
Aj keď cesty hláv obcí na svoju stoličku bývajú niekedy kľukaté, v&nbsp;prípade starostu Oravskej Polhory Michala Strnála bola nasmerovaná pomerne jasne. Funkcie sa chopil už v&nbsp;29 rokoch a&nbsp;pomaly v&nbsp;nej uzatvára druhé volebné obdobie. Od ukončenia štúdií rozvoja vidieka a&nbsp;regionálneho rozvoja je zamestnaný v&nbsp;samospráve, a&nbsp;ako s&nbsp;úsmevom dodáva, táto práca ho stále baví. „Najfascinujúcejšia nielen v&nbsp;tejto obci, ale na celej hornej Orave je pre mňa dynamika jej rozvoja. Najmarkantnejším ukazovateľom je počet narodených detí. Populácia rastie a&nbsp;na obciach vidno, že žijú, my sme už prekonali hranicu štyritisíc obyvateľov,“ môže spokojne bilancovať starosta. Ľudia v&nbsp;obci sú podľa jeho slov veľmi pracovití. „Vždy hovorím veselú príhodu, keď mi chlap povie – beriem si dovolenku, aby som mohol ísť na dva týždne na brigádu. Aj vďaka takejto mentalite sa tento región posúva dopredu,“ je presvedčený Michal Strnál. Okrem zamestnancov úradu majú v&nbsp;Oravskej Polhore ďalších 25 ľudí pracujúcich v&nbsp;troch obecných firmách. Tie zabezpečujú napríklad odvoz smetí či stavebné práce.

<h3>Roboty je dosť, ale...</h3>
Tak ako sme na to v&nbsp;tomto kraji zvyknutí, domy v&nbsp;Oravskej Polhore sú vo väčšine prípadov veľké a&nbsp;pekne zrekonštruované. Miestni chlapi často odchádzajú za prácou do väčších miest či do zahraničia, aby sa neskôr so zarobenými peniazmi vrátili a&nbsp;investovali vo svojom rodisku. „Z&nbsp;jednej strany je dobre, že neostávajú vo svete, ale rodiny ich neprítomnosťou trpia a&nbsp;rozbíjajú sa. Stále nám to robí starosti, hoci nezamestnanosť v&nbsp;samotnej Oravskej Polhore je aktuálne len na úrovni okolo 3,5 percenta. Aj obec urobila kroky, vďaka ktorým sa tu môžu tvoriť pracovné miesta. Odkúpili sme priemyselný areál bývalej polhorskej píly a&nbsp;transformovali sme ho na priemyselný park, kde našla zázemie viac ako desiatka podnikateľských subjektov. Pôsobí tu viacero ďalších menších firiem a&nbsp;v&nbsp;podstate každý má možnosť pracovať, výškou zárobku však, samozrejme, nemôžeme konkurovať bohatším regiónom. Preto stále veľa našich ľudí hľadá príležitosť inde,“ pomenúva Michal Strnál dlhoročný problém.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Priekopníci coworkingu</h3>
Rýchly rozvoj technických vymožeností i&nbsp;kovidové časy však prinášajú aj celkom opačný kurz v&nbsp;podobe čoraz frekventovanejšieho pojmu home office. Práve pre ľudí pracujúcich z&nbsp;domu sa obec pustila do pozoruhodného projektu aktuálne dokončovanej coworkingovej miestnosti v&nbsp;doposiaľ nevyužívaných priestoroch budovy integrovaného záchranného centra. Disponuje ôsmimi miestami a&nbsp;za symbolický poplatok ho môže využiť každý obyvateľ s&nbsp;potrebou interakcie s&nbsp;inými ľuďmi pracujúcimi z&nbsp;domu. „Nápad vzišiel od samotných občanov, takže sám som zvedavý, ako to bude fungovať. Myslím, že ako samospráva sme v&nbsp;tomto projekte priekopníkmi. V&nbsp;mestách funguje viacero coworkingových centier, ale ide o&nbsp;sú­kromné aktivity,“ vysvetľuje starosta. Novučičký spoločný pracovný priestor v&nbsp;obci by mali otvoriť už v&nbsp;najbližších dňoch.

<h3>Blízky sused – dobrý sused</h3>
Aj z&nbsp;pohľadu turistu aktívneho ducha je v&nbsp;obci a&nbsp;jej okolí čo objavovať. Obľúbeným cieľom v&nbsp;Oravských Beskydách je okrem vrchov Babia hora a&nbsp;Pilsko najsevernejší bod našej krajiny, slovenský „severný pól“ – vrch Modralová. V&nbsp;lete sa spevnené lesné cesty využívajú ako cyklotrasy, v&nbsp;zime obec zabezpečuje úpravu bežeckých tratí vlastným ratrakom. Nájdete tu lyžiarske stredisko a&nbsp;ako doma sa tu cítia aj „ľadové medvede“ z&nbsp;radov otužilcov.
Vzdialenosť len niekoľkých kilometrov od poľského suseda ponúka, pochopiteľne, množstvo možností na cezhraničnú spoluprácu. „Za posledné obdobie sme takto riešili alebo riešime okolo pätnásť projektov, medzi ktoré patrí aj Európske centrum gajdoš­skej kultúry či rozhľadňa. Veľký športovo-relaxačný areál pri futbalovom ihrisku, kde možno inhalovať slanú vodu, zasa vznikal v&nbsp;spolupráci s&nbsp;Českou republikou. Vzťahy s&nbsp;Poliakmi máme dlhodobo veľmi dobré,“ pochvaľuje si starosta, ktorý sa deň po našom stretnutí chystal do obce Zawoja na otváranie nového kultúrneho strediska.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Rastú do šírky, chvalabohu</h3>
V&nbsp;súvislosti s&nbsp;miestnou infraštruktúrou je najakútnejším problémom absencia zdravotného strediska. Na tomto reste vedenie obce intenzívne pracuje. „Po spracovaní projektovej dokumentácie robíme na územnom konaní, aby sme boli pripravení na realizáciu samotnej stavby v&nbsp;susedstve obecného úradu,“ informuje starosta. Popri siahodlhej zástavbe lemujúcej hlavný cestný ťah sa už obec rozrastá do šírky. „Na jednej strane to ešte znásobí starostlivosť o&nbsp;množstvo bočných ulíc, ale na druhej strane hovoríme – chvalabohu,“ teší Michala Strnála neustávajúci záujem o&nbsp;bývanie na tejto adrese.
Z&nbsp;vlastných financií a&nbsp;s&nbsp;vlastnými zamestnancami už obec zrekonštruovala približne polovicu z&nbsp;celkovej 5,5-kilometrovej dĺžky chodníkov, finišuje s&nbsp;výstavbou nájomnej bytovky s&nbsp;devätnástimi bytmi. „Tá by mala slúžiť hlavne pre mladé rodiny. Preklenuli by tak obdobie medzi osamostatnením a&nbsp;časom, kým si postavia vlastný dom. Udržíme ich v&nbsp;obci a&nbsp;nemusia si hľadať štartovacie bývanie niekde inde. Verím, že do konca roka sa bytovka začne zapĺňať,“ predpokladá starosta. S&nbsp;usporiadaním pozemkov majú aj v&nbsp;Oravskej Polhore obrovský problém. Na viac ako 24 tisíckach parciel je evidovaných viac ako pol milióna vlastníckych vzťahov, čím na každý, často len niekoľkometrový „slížik“ pozemku pripadá priemerne 26 vlastníkov. Obec však nezaháľa a&nbsp;momentálne pripravuje pozemkové úpravy už v&nbsp;druhej veľkej lokalite, kde by mohlo vzniknúť až 250 stavebných pozemkov. V&nbsp;tomto trende chce pokračovať.

<h3>Prvé hudobné zoskupenie</h3>
Aj keď laik by sa možno začudoval, že miestne gajdy budú mať vlastné, práve budované európske centrum, história jednoducho nepustí. „Prvá zmienka o&nbsp;gajdošoch z&nbsp;Oravy pochádza už z&nbsp;rokov 1568 – 69. V&nbsp;hospodárskom zápise na Bojnickom zámku sa píše, že gajdoš z&nbsp;Oravy od Františka Thurza tam bol hrať na svadbe. Títo muzikanti zabávali hostí aj pri iných významných príležitostiach. Gajdošská dvojka (gajdoš s&nbsp;huslistom) je archetypom umeleckého hudobného zoskupenia. Až sem siaha pamäť, hoci história gájd ako súčasti goralskej kultúry je, samozrejme, oveľa dlhšia,“ vysvetľuje referent kultúry na miestnom obecnom úrade Ivan Matis.
Oravskú Polhoru a&nbsp;Babiu horu spája Gajdošský chodník, pri zachovávaní tradícií tohto presláveného hudobného nástroja spolupracujú aj s&nbsp;prvou dedinou za poľskými hranicami Korbielówom. „V&nbsp;našej obci pôsobí šesť gajdošských kapiel, ktoré sa podieľali na nahrávaní spoločného CD. Spracovali sme aj históriu miestnych gajdošských rodov z&nbsp;18. a&nbsp;19. storočia,“ približuje Ivan Matis aktivity spojené s&nbsp;týmto fenoménom. Svoje miesto na piedestáli však majú aj iné legendy, napríklad jedna z&nbsp;najslávnejších rodáčok Valéria Tyrolová. Na počesť niekdajšej majsterky športu, československej basketbalovej reprezentantky a&nbsp;medailistky z&nbsp;majstrovstiev sveta či Európy, sa v&nbsp;miestnej základnej škole každoročne organizuje memoriál spojený s&nbsp;jej menom, kde sa môžu rozvíjať mladé basketbalové talenty.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Poctivá mäsiarska&nbsp;značka</h3>
Tradičná nákupná turistika, akú poznáme zo slovenských pri­hraničných oblastí (nielen) na severe krajiny, má aj v&nbsp;prípade Oravskej Polhory nezastupiteľné miesto. No nielen obyvatelia tejto obce mieria so zlotými v&nbsp;peňaženke za lacným poľským tovarom. Z&nbsp;druhej strany prúdia Poliaci – čuduj sa svete – do mäsiarstva manželov Antona a&nbsp;Oľgy Skurčákovcov. Rodinná firma, s&nbsp;ktorou začínali takpovediac od nuly, funguje už dvadsať rokov a&nbsp;úspešne sa rozrastá. „Tento týždeň otvárame už desiatu predajňu. Väčšina z nich je na Orave, ale zastúpenie máme aj v Terchovej či Púchove,“ pochváli sa Oľga Skurčáková s&nbsp;tým, že si to do istej miery vyžiadali aj turisti. Okrem predajní zásobujú domovy dôchodcov, nemocnice či väznice v&nbsp;Ilave a&nbsp;Dubnici. V&nbsp;čom spočíva tajomstvo úspechu mäsiarskych lahôdok z&nbsp;Oravskej Polhory? „Určite v&nbsp;čerstvosti. Keď na Slovensku či v&nbsp;Česku, odkiaľ nakupujeme bravčové polovice a&nbsp;hovädzie štvrte, večer zabíjajú, ráno je už mäso tu. Potom ho sami spracúvame. Mäsové výrobky máme vlastné, používame tradičné údenie drevom a&nbsp;ochucujeme tak ako naši starí rodičia, teda len soľou, cesnakom a&nbsp;bez chémie. Párky máme bezlepkové, múku nedávame ani do špekáčikov,“ prezrádza Oľga Skurčáková. Spolu s&nbsp;brigádnikmi zamestnáva rodinný mäsiarsky podnik 47 ľudí, v&nbsp;predajniach už zabezpečuje aj učňovskú prax. O&nbsp;nasledovníkov sa rozhodne báť nemusia. „Podobne ako manžel je vyučeným mäsiarom zať a&nbsp;syn, pracujú u&nbsp;nás aj naše tri dcéry,“ dodáva zakladateľka prosperujúcej firmy.&nbsp;