Najsevernejšia obec Slovenska, pýšiaca sa od roku 2017 aj republikovým titulom dedina roka, nás vzhľadom na prvú polovicu jesene neprivítala bielou pokrývkou a tuhým mrazom. O teplej slnečnej idylke však nemohla byť reč. V sychravom počasí by na zohriatie pomohla azda len svižná prechádzka z jedného konca obce na druhý, to by sme však museli zdolať priam neuveriteľnú vzdialenosť vyše šiestich kilometrov. Aj v tom je špecifikum rozľahlých oravských dedín. Keďže vyšný a nižný koniec navyše delí aj celkom slušná porcia výškových metrov, stáva sa, že na jednom odhŕňajú pol metra a na druhom aj vyše metra snehu. Severné vetry od najvyšších vrchov Oravských Beskýd sú vraj stále silné, čo počas výstupov na Babiu horu viackrát okúsil aj niekdajší krakovský arcibiskup a kardinál Ján Pavol II. Domáci mohli brať prvého slovanského pápeža takmer za svojho, veď sa narodil vo Wadowiciach, vzdialených len 40 kilometrov vzdušnou čiarou. Pri miestnom farskom kostole má sochu v nadživotnej veľkosti, ktorú inštalovali a požehnali takmer presne pred desiatimi rokmi – 31. októbra 2011. Ján Pavol II. odvtedy vo svojej typickej póze zdraví obyvateľov Oravskej Polhory a zároveň na nich dohliada.

Oravská Polhora

Poloha: Žilinský kraj, okres Námestovo, región Orava

Prvá písomná zmienka: 1588

Rozloha: 84,52 km²

Nadmorská výška: 686 m

Počet obyvateľov: 4 018 (k 31. 12. 2020)

Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka):

2012 – 16,82 %

2013 – 14,71 %

2014 – 12,53 %

2015 – 9,34 %

2016 – 6,39 %

2017 – 5,08 %

2018 – 4,07 %

2019 – 3,57 %

2020 – 6,71 %

2021 (august) – 5,23 %

Fascinujúca dynamika rozvoja

Aj keď cesty hláv obcí na svoju stoličku bývajú niekedy kľukaté, v prípade starostu Oravskej Polhory Michala Strnála bola nasmerovaná pomerne jasne. Funkcie sa chopil už v 29 rokoch a pomaly v nej uzatvára druhé volebné obdobie. Od ukončenia štúdií rozvoja vidieka a regionálneho rozvoja je zamestnaný v samospráve, a ako s úsmevom dodáva, táto práca ho stále baví. „Najfascinujúcejšia nielen v tejto obci, ale na celej hornej Orave je pre mňa dynamika jej rozvoja. Najmarkantnejším ukazovateľom je počet narodených detí. Populácia rastie a na obciach vidno, že žijú, my sme už prekonali hranicu štyritisíc obyvateľov,“ môže spokojne bilancovať starosta. Ľudia v obci sú podľa jeho slov veľmi pracovití. „Vždy hovorím veselú príhodu, keď mi chlap povie – beriem si dovolenku, aby som mohol ísť na dva týždne na brigádu. Aj vďaka takejto mentalite sa tento región posúva dopredu,“ je presvedčený Michal Strnál. Okrem zamestnancov úradu majú v Oravskej Polhore ďalších 25 ľudí pracujúcich v troch obecných firmách. Tie zabezpečujú napríklad odvoz smetí či stavebné práce.

Roboty je dosť, ale...

Tak ako sme na to v tomto kraji zvyknutí, domy v Oravskej Polhore sú vo väčšine prípadov veľké a pekne zrekonštruované. Miestni chlapi často odchádzajú za prácou do väčších miest či do zahraničia, aby sa neskôr so zarobenými peniazmi vrátili a investovali vo svojom rodisku. „Z jednej strany je dobre, že neostávajú vo svete, ale rodiny ich neprítomnosťou trpia a rozbíjajú sa. Stále nám to robí starosti, hoci nezamestnanosť v samotnej Oravskej Polhore je aktuálne len na úrovni okolo 3,5 percenta. Aj obec urobila kroky, vďaka ktorým sa tu môžu tvoriť pracovné miesta. Odkúpili sme priemyselný areál bývalej polhorskej píly a transformovali sme ho na priemyselný park, kde našla zázemie viac ako desiatka podnikateľských subjektov. Pôsobí tu viacero ďalších menších firiem a v podstate každý má možnosť pracovať, výškou zárobku však, samozrejme, nemôžeme konkurovať bohatším regiónom. Preto stále veľa našich ľudí hľadá príležitosť inde,“ pomenúva Michal Strnál dlhoročný problém.

Článok pokračuje na ďalšej strane.