S nástupom Zuzany Čaputovej (46) do úradu nastali v Prezidentskom paláci nové poriadky. Výmena plastových pohárov za sklenené a papierové obrúsky za uteráky sú len malá vzorka zmien, ktoré už prebiehajú alebo sa chystajú.

„Bohatstvo Slovenska spočíva najmä v prírode: v lesoch prekypujúcich životom, v čistých riekach a podzemnej vode, ktoré sú zásobou pitnej vody, v úrodných poliach, ktoré poskytujú ľuďom prácu a obživu. Toto bohatstvo dnes systematicky ničíme – často kriminálnym spôsobom a priamo na úkor zdravia ľudí. Taká je moja osobná skúsenosť z kauzy pezinská skládka, ale aj z mnohých iných prípadov. Aj vďaka týmto skúsenostiam som presvedčená, že ochrana životného prostredia už nemôže zostávať v politike okrajovou témou. Ide o vzduch, ktorý dýchame, vodu, ktorú pijeme, a potraviny, ktoré jeme,“ napísala Zuzana Čaputová v minulosti vo svojom predvolebnom programe.

Držiteľka Goldmanovej environmentálnej ceny krátko po svojom zvolení do úradu neostala len pri prázdnych slovách a sľuboch. Okrem celospoločenskej angažovanosti v oblasti klimatických zmien chce byť osobitným príkladom a inšpiráciou v témach ochrany životného prostredia.

„Nejde však len o veľké strategické ciele. Každý z nás môže aj v malom prispieť k tomu, aby sme sa k životnému prostrediu správali zodpovednejšie a ohľaduplnejšie,“ uviedla

Prezidentka ide všetkým príkladom. Jej kancelária pristúpila k zásadným zmenám v prospech životného prostredia.
Prezidentka ide všetkým príkladom. Jej kancelária pristúpila k zásadným zmenám v prospech životného prostredia.
Zdroj: Archív NMH

Z. Čaputová na svojom facebookovom profile. Ešte pred jej nástupom do úradu začala prezidentská kancelária spolupracovať s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky na projekte Prezidentská kancelária bez odpadu.

„Projekt je dlhodobý. Keďže ochrana životného prostredia je jedna z kľúčových priorít pani prezidentky, chce, aby bol Prezidentský palác v tejto oblasti príkladom aj pre ďalšie štátne inštitúcie,“ potvrdil hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Inštitút, ktorý projekt zastrešuje, je nezisková organizácia, ktorá vznikla pred štyrmi rokmi pre celospoločenskú potrebu urobiť zmeny v oblasti životného prostredia a jeho ochrany.

„Naša práca je založená na expertíze v odpadovom hospodárstve a schopnosti prepájať všetkých aktérov. Nielen nastavovať systém, ale uviesť ho do reality. Radiť, ako možno znížiť množstvo odpadu, ktorý každý z nás ako jednotlivec, organizácia alebo systém tvoríme. Hľadať riešenie v udržateľných alternatívach, ale všetko v podmienkach Slovenskej republiky a preukázateľne realizovateľných. Pracujeme na úrovni spolupráce s verejnou správou, ministerstvami, komunálnou správou, vernosťou a jednotlivcami,“ vysvetlila nám Petra Csefalvayová z inštitútu, ktorý v lete urobil analýzu odpadu z prezidentskej kancelárie.

Kancelária sa spojila s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky, ktorý v lete urobil analýzu odpadu. Následne muselo dôjsť k zásadným zmenám.
Kancelária sa spojila s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky, ktorý v lete urobil analýzu odpadu. Následne muselo dôjsť k zásadným zmenám.
Zdroj: Archív NMH

Ľudia z inštitútu museli skontrolovať všetky kontajnery a vyprodukovaný odpad zvážiť. Len z Grasalkovičovho paláca to v priebehu dvoch dní bolo 147 kilogramov odpadu. Po analýze sa postupne začala séria školení pre zamestnancov. Nové pravidlá sa pritom dotkli pracovných síl v bratislavskom Prezidentskom paláci, ale aj v blízkom Karáčoniho paláci.

V praxi

Úplne prvú analýzu komunálneho odpadu v kancelárii prezidenta urobili v júni tohto roka. Po nej sa zistilo, že odpad sa síce triedil, no nedostatočne.

„A hlavne triedenie tvorili jednorazové produkty. V prípade správneho triedenia by mohli znížiť zmesový odpad, ktorý ide na skládku, z pôvodných 100 percent na 10 percent. To už je veľký skok a rázna zmena. Vo veľkom sa využívali napríklad polystyrénové obaly na obed, ktoré sa v súčasnosti nerecyklujú, a jednorazové vreckovky, ktoré nepatria do triedeného papiera. V oboch prípadoch sa tomu dá predísť. Najlepší odpad je ten, ktorý nikdy nevznikne,“ upozornila environmentalistka Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Po fyzickej analýze odpadu nasledoval audit jeho dennej operatívy a na základe takto získaných informácií následne vypracovali manuál s návrhmi a riešeniami, ako a kde môžu zamestnanci a zamestnankyne predísť vzniku odpadov.

Zamestnanci Kancelárie prezidenta SR prešli školením, ako odpad triediť a predchádzať jeho vzniku.
Zamestnanci Kancelárie prezidenta SR prešli školením, ako odpad triediť a predchádzať jeho vzniku.
Zdroj: Archív NMH

„Prebehli dve z troch plánovaných školení aj na tému pravda a mýty o triedení odpadu. Preškolíme aj pracovníkov upratovacej služby, ktorí sú pre nás rovnako dôležití,“ doplnila P. Csefalvayová.

Po zistení nedostatkov a preškolení veľkej časti pracovníkov nahradili v celej Kancelárii prezidenta SR plastové fľaše a ďalšie jednorazové produkty opakovane použiteľnými, vymenili takisto papierové uteráky na toaletách za alternatívne, ktoré sa pravidelne perú, ale najmä zaviedli riadny systém triedenia odpadu.

„Zavádza sa aj zber textilu a elektronických zariadení. Vo vonkajšej časti paláca v týchto dňoch umiestnili kompostér, z čoho sa veľmi tešíme,“ upozornila nás P. Csefalvayová. V paláci sa navyše prestali používať kávové kapsuly a zvyšky z kávy už dnes smerujú do spomínaného kompostu.

Nulový odpad je cesta

Kancelária hlavy štátu tak pomaly nabehla na nový trend, vo svete známy ako „zero waste“, teda nulový odpad. Ide o fenomén týkajúci sa posledných rokov, keďže časy, keď sa recyklácia považovala za najlepší možný spôsob šetrenia životného prostredia, sú dávno preč.

„Recyklácia je technologický proces a ten sám spotrebúva zdroje – energiu, vodu a primárne suroviny. Recyklácia je riešenie, ktoré nie je konečné. Zjednodušene: premení odpad na surovinu a tá môže nahradiť primárne zdroje. Odpad sa však nedá recyklovať donekonečna, je to špirálovité riešenie. Na svete nemáme také kapacity, ktoré by dokázali spracovať všetok vyprodukovaný odpad, maximálne jednu tretinu. A čo s tým zvyškom?“ pýta sa Petra Csefalvayová.

Environmentalistka Petra Csefalvayová
z inštitútu uvádza, že najlepší
odpad je ten, ktorý nikdy
nevznikol.
Environmentalistka Petra Csefalvayová
z inštitútu uvádza, že najlepší
odpad je ten, ktorý nikdy
nevznikol.
Zdroj: Archív NMH

„Nulový odpad je cesta, nie cieľ. Poukazuje na nadspotrebu, plytvanie v súčasnom systéme a vytvára udržateľnejší obraz. Pri ‚zero waste‘ ide vlastne o dobrovoľnú skromnosť, ktorá ustúpila súčasným trendom vlastniť aj veci, ktoré nepotrebujeme,“ dodáva.

V najvyspelejších krajinách sa nulový odpad stal životným štýlom, ktorý v prospech našej planéty začína vyznávať čoraz viac ľudí. Znamená to snahu zrieknuť sa vecí, ktoré na život nevyhnutne nepotrebujeme, recyklovať, čo sa recyklovať dá, a zvyšok kompostovať. Aj v tomto prípade však musíme zostať realistickí.

Ak by zamestnanci kancelárie skutočne poctivo triedili, podľa P. Csefalvayovej by dokázali znížiť svoj komunálny odpad zhruba na pätnásť percent pôvodného množstva. Aj keď cieľom je, aby v Prezidentskom paláci nevznikal žiaden odpad, úplne reálne to podľa nej nie je.

„V zmysle medzinárodného združenia Zero Waste je cieľom zníženie množstva odpadu na skládkach na 10 percent pôvodného objemu. V tomto prípade nie je možné obmedziť nákup a využívanie produktov, ktoré sú stopercentne recyklovateľné. Na to nemáme prispôsobenú infraštruktúru. Nie je to také jednoduché hlavne vo verejnej správe, ktorá má byrokratické obmedzenia,“ vysvetlila nám.

Za svoje názory a postoje Zuzana Čaputová získala obdiv aj ďaleko na našimi hranicami.
Za svoje názory a postoje Zuzana Čaputová získala obdiv aj ďaleko na našimi hranicami.
Zdroj: Archív NMH

Aktuálne nie je ešte presne jasné ani to, na koľko percent sa odpad v paláci podarilo do tohto momentu zredukovať.

„Časové rozpätie našich projektov je jeden rok. Uvidíme teda v lete 2020, keď budeme realizovať finálnu analýzu a zistíme výsledky, ktoré porovnáme s počiatočným stavom. Budeme vás informovať,“ dodala P. Csefalvayová.

Ďalšie kroky

Pri zero waste však prezidentka Zuzana Čaputová rozhodne nekončí. Jej poradca pre životné prostredie a bývalý šéf Greenpeace Slovensko Juraj Rizman pre médiá vyhlásil, že v rámci šetrenia planéty má toho jej úrad v pláne ešte omnoho viac. V nádherných záhradách paláca sa zvažuje, že by tu vyhlásili bezpesticídovú zónu.

„Uvažujeme aj o chove včiel v záhrade, ale ešte nie sme tak ďaleko, aby sa dalo hovoriť o podrobnostiach a konkrétnych termínoch,“ povedal nám hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.

Súčasťou zámerov je tiež vybudovanie nádrží na zadržiavanie dažďovej vody. V pláne je obmedzenie spotreby elektrickej energie či eliminovanie uhlíkovej stopy na prezidentkiných pracovných cestách.

Prezidentka uprednostňuje verejnú dopravu.
Prezidentka uprednostňuje verejnú dopravu.
Zdroj: Archív NMH

Keďže sa Slovensko zaviazalo dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, svojou troškou chce na pravidelnej báze k napĺňaniu cieľa prispievať aj naša prezidentka. V júli na predstavenie s názvom Príbeh geja, príbeh lesby išla električkou. Na návštevu Rakúska sa koncom augusta zas vybrala vlakom.

Milo prekvapila, keď sa v čiernom kostýme, veľkých okuliaroch a s vážnou tvárou v sprievode ochranky prešla koncom septembra po ulici v New Yorku, kde bola na pracovnej ceste. Čaputová týmto gestom podporila myšlienku klimatického samitu, ktorý sa konal v centrále Organizácie spojených národov.

„Išla som peši. Ísť pár blokov autom by nemalo zmysel. Najmä, ak je reč o klimatickej kríze,“ vysvetlila na sociálnej sieti. „Ide o budúcnosť našich detí,“ pripomenula dvojnásobná matka.

„Žijeme v najlepšom období v histórii, užívame si obrovský pokrok, ale zabúdame platiť svoje účty. Máme dlh voči tejto planéte. Sme pravdepodobne posledná generácia, ktorá má šancu tento nepriaznivý vývoj ešte zvrátiť – toto uvedomenie si našej zodpovednosti je dôležité na strane našej verejnosti, ale najmä politických predstaviteľov,“ doplnila, aby opäť začiatkom októbra pricestovala na samit V4 do Prahy vlakom.

V prezidentskej záhrade chcú vyhlásiť bezpesticídovú zónu, vybudovať nádrže na zber dažďovej vody a chovať včely.
V prezidentskej záhrade chcú vyhlásiť bezpesticídovú zónu, vybudovať nádrže na zber dažďovej vody a chovať včely.
Zdroj: Facebook

Hovorca Martin Strižinec uviedol, že práve pre prezidentkin záujem o uhlíkovú neutralitu sa s kolónou áut nebude presúvať pravidelne.

„Pani prezidentka uprednostní verejnú dopravu vždy, keď to bude zmysluplné a možné, či už z protokolárneho, alebo bezpečnostného hľadiska.“

Vzhľadom na približujúce sa klimatické hrozby v tomto prípade platí, že je lepšie urobiť aspoň malý krok pre ľudstvo, než neurobiť žiadny.

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Populárne články
Kráľovná nešetrí len na personále.

Legendy o skúpej Alžbete II.: Hladným sa do paláca chodiť nevypláca, takto hostia návštevy!

S víťazom Tour de France 2019 Eganom Bernalom.

Netradičná záľuba šoféra z Nitry: Juraj si dopisuje s cyklistickými tímami z celého sveta

Čipsy sa prvýkrát  v obchodoch začali predávať v roku 1895 v Clevelande.

Vznikla z nehody a náhody: Na pochúťku čakali v radoch boháči aj senátori!

Lenka Beňová priznala, že po Robovej smrti sa borila nielen so stratou milovaného muža, ale aj so zdravotnými problémami, ktoré sa objavili po strese.

Spoveď partnerky moderátora a politika Beňa: Čo je na živote bez Roba najťažšie?

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Vedeli ste

Vedia aj slony skákať?

Zobraziť viac
Diskusia