Vďaka za syna

Najstaršia tabuľa je z roku 1892, zrejme ju venovala sama zakladateľka jaskyne, grófka Szápáryová. Je na nej nemecko-maďarský text a spomína sa v ňom aj arcivojvodkyňa Izabela, ktorá sa na slávnostnej inaugurácii sochy Panny Márie zúčastnila. Ďalšie kamenné platne, ktoré pribúdali v rozpätí rokov 1896 až 1899, obsahujú rozličné prosby, modlitby a poďakovania. Všetky sú v nemeckom jazyku.

V nasledujúcich rokoch sa ďakovné nápisy zjavovali na kamennom múre vo veľkom počte, mnohé z nich majú svoje naj. Dodnes najväčšia má rozmery 170 x 70 cm. Je z roku 1923 a český text je ukončený iniciálkami L. J. M. Skrývajú sa za nimi údajne manželia Ludmila a Jan Maříkovci, ktorí sa v Lurdskej jaskyni týmto spôsobom poďakovali za narodenie syna. Prišiel na svet po dlhotrvajúcich zdravotných problémoch pani Ludmily a jej manžel, staviteľ českého pôvodu, po narodení vymodleného potomka dal pripevniť na múr tabuľu s takýmito veľkorysými rozmermi.

Ďalšia pozoruhodná platňa z mramoru, druhá najväčšia (90 x 120 cm) a s najdlhším textom je od darcu z kalifornského San Diega. Viaže sa k nej nasledujúca legenda: mladý muž prežíval ťažkú životnú krízu, z ktorej nevidel východisko. Rozhodol sa preto, že si siahne na život. Prišiel k Lurdskej jaskyni a zo skaly nad ňou chcel skočiť dole a skončiť tak navždy svoje trápenie. Keď stál na skalnom výbežku, vraj ho zadržala akási tajomná sila. Po tomto zážitku zmenil svoje rozhodnutie. Emigroval do Ameriky, kde sa mu začalo dariť. Za svoju záchrankyňu považoval Pannu Máriu a z vďaky jej dal vytesať do mramoru chválospev.

Pokojné romantické miesto, to je Lurdská jaskyňa, atypicky umiestnená neďaleko historického centra hlavného mesta.
Zdroj: Archív kláštora Kongregácie sestier Najsvätejšieho spasiteľa

Historické udalosti sa odrážali aj v textoch na ďakovných tabuľkách. V roku 1914, po vypuknutí prvej svetovej vojny, ich len za jeden rok pribudlo vyše 50, čo bolo oveľa viac než po iné roky. Boli konkrétnejšie, vyjadrovali prosby o prežitie príbuzných, ktorí narukovali. Manželka vojaka Antona H. prosí Máriu o pomoc pre manžela, „ktorý sa nachádza v boji“. Súrodenci Anička, Ľudovít a Jožko spolu s mamou sa obracajú na „Nebeskú matku Pannu Máriu, aby pomohla nášmu dobrému otcovi vrátiť sa z boja“. Podobné prosby za návrat svojich mužov z vojnového poľa adresovali ženy z obce Jurová či Veľkých Obdokoviec.

Otec z obce Trnávka pri Šamoríne zasa oroduje za príchod syna Emanuela zo zajatia a syna Petra z frontu. Okrem prosieb sa objavujú i poďakovania: za záchranu života na bojisku, za vyslobodenie zo zajateckého tábora, za šťastný návrat synov, manželov... Sú v slovenčine, nemčine, maďarčine i v češtine. V rokoch 1920 až 1940 pribúdajú mramorové tabuľky zamerané najmä na poďakovanie za uzdravenie, ale aj s prosbami o ochranu. Okolie Lurdskej jaskyne sa v tomto období opäť stáva obľúbeným miestom domácich či návštevníkov Bratislavy. Každý deň ich bolo neúrekom. Modlili sa, prosili, plakali, ďakovali. Keď odchádzali z tohto miesta, boli pokojní, pred sochou Panny Márie sa vyžalovali zo všetkého, čo ich trápilo.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia