Bratislava bude pravdepodobne prvé mesto na Slovensku, ktoré sa poráta s roky koncepčne neriešeným stavom zelene v parkoch, pri cestách a na verejných priestranstvách.

Bratislava sa pustila do inventúry štvrť milióna stromov. Hovorí sa, že „padne“ až polovica zelene pri cestách, ktorá je v katastrofálnom stave. Tieto stromy doteraz nikto odborne neošetroval, z čoho plynie množstvo ďalších problémov vrátanie ohrozenia ľudí padajúcimi haluzami.

Surové zásahy

Poškodené stromy odstránia a vysadia nové. Zdá sa, že by to mohlo byť jednoduché riešenie, ale... Vážnym problémom pri výsadbe stromov je, že v Bratislave je množstvo neohlásených káblov operátorov, a to aj na miestach, kde majú byť stromy.

„Chceme ich požiadať, aby nám pomohli s prekládkami ich vlastných káblov,“ hovorí splnomocnenec primátora Bratislavy pre životné prostredie a zeleň Andrej Kovarik (36).

Podľa neho sa minimálne dve desaťročia na magistráte tvárili, že stromy odbornú starostlivosť nepotrebujú.

Andrej Kovarik, splnomocnenec primátora Bratislavy pre životné prostredie a zeleň.
Andrej Kovarik, splnomocnenec primátora Bratislavy pre životné prostredie a zeleň.
Zdroj: Vladimír Kampf

„Prakticky všetky orezy, ktoré robili najmä na hlavných líniách ulíc na cestnej zeleni, neboli odborné. Nikto neposudzoval, čo treba so stromom robiť, len konštatovali, kde zavadzia ktorý konár semaforu, značke či trolejovému vedeniu, a rozhodli, že ho treba prísť odrezať. Prišiel niekto, kto vie držať pílu, a urobil, čo mu prikázali. Neboli to arboristi. Výsledkom bolo často poškodenie stromu. Ak majú byť stromy pre ľudí bezpečné, toto bola cesta, ako sa to robiť nemá. Týmto ‚hulvátskym‘ spôsobom rezali od čias, keď zanikol ZARES (Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy – pozn. red.). Ten zamestnával ľudí, ktorí tomu rozumeli.“ Žiaľ, ťažko „dokatované“ stromy sa nedajú obnoviť.

Bratislava sa časom stala mestom „zelených kriplov“. Odborné ošetrenia sa dajú robiť na čerstvých poškodeniach – aj to nie devastačných, akých sme boli svedkami –, a nie na stromoch zničených opakovaným neodborným orezávaním. Dnes už nemôžeme urobiť nič iné, len ich vymeniť.

Uľahčenie života

Niektoré stromy neodborne zasadili do nevhodných podmienok – do malých betónových sarkofágov. Ani tým už v niektorých prípadoch nebude pomoci.

Nemajú priestor na korene alebo sú často nenávratne poškodené. Výmena stromov vyžaduje finančné prostriedky. A. Kovarik mieni, že ak si mesto určí obnovu zelene ako prioritu, nejaké peniaze dokáže uvoľniť.

„Zdroje na tento účel sa budú zvyšovať. Pri snahe zlepšiť stanovištné podmienky a zväčšiť priestor pre koreňovú sústavu by mohli pomôcť práve sieťoví operátori všetkých typov sietí, aké si len dokážeme predstaviť. Vyzveme ich na spoluprácu, ktorú by sme si mali dohodnúť za okrúhlym stolom. Dúfam, že si dohodneme rozumný postup. Chcel by som všetky dotknuté spoločnosti požiadať, aby sa pridali k plánu 10-tisíc a pomohli nám s prekládkami ich vlastných sietí.

Chceme ich preskupiť do vyhradených koridorov, kde dostanú priestor, ktorý nebude obmedzovať mestskú zeleň. Toto riešenie by malo aj im uľahčiť prípadné opravy bez toho, aby museli rozkopať kus ulice. Takéto technické riešenia existujú a som presvedčený, že aj operátorom to z dlhodobého hľadiska uľahčí život a zníži náklady pri prerábaní. Dúfam, že sa dohodneme.“

Stromy v zanedbaných lokalitách akoby nikoho nezaujímali.
Stromy v zanedbaných lokalitách akoby nikoho nezaujímali.
Zdroj: Vladimír Kampf

Aby nás prežili

Andrej Kovarik sa venuje ochrane prírody a životného prostredia dlhodobo. Napriek tomu hovorí o masívnom výrube stromov, ktorý môže podráždiť občianske združenia a milovníkov stromov.

„Určite sa môže stať aj toto. Ľudia, ktorí majú záujem, si už isto všimli, že sme začali intenzívne komunikovať a vysvetľovať. To by malo viesť k eliminovaniu kritických konfliktov aj pri rúbaní stromov. Isto sa nestane, že naraz zmiznú veľké plochy, kde by sme museli veľmi dlho čakať, že tam niečo dorastie.“

Smrť starej cestnej zelene v Bratislave je nevyhnutná. Niektoré ulice prídu o staré stromy. Napríklad Trenčianska ulica, kde korene vydúvajú chodník aj cestu.

„Tam sa to nedá inak, len zrekonštruovať ju a zväčšiť pritom priestory pre stromy. Ťažko poškodené bude nutné vyrúbať. Týmto zásahom docielime, že o dvadsať rokov sa magistrát a hlavne obyvatelia hlavného mesta nedostanú do podobnej situácie, v akej sme teraz. Je to opatrenie na to, aby nás stromy v meste prežili.“

Esteticky to nebude úplne ono, pretože medzi zdravými starými stromami budú mladšie, menšie.

„Do obnovy celých alejí by sme sa pustili iba vo výnimočných prípadoch, napríklad keby to vyžadovali pamiatkari. Ak sú v alejach hodnotné a zdravé stromy, chceme ich zachovať napriek tomu, že zeleň okolo cesty nebude mať jednotný vzhľad.“

V uliciach sú aj suché stromy, ktoré ohrozujú zdravie a život ľudí. „Len obrovským šťastím a náhodou ešte nikoho nezabili alebo vážne nezranili. Prípad, keď haluz zabila chlapčeka v Nitre, je tragický príklad toho, že zeleň je v žalostnom stave aj v iných mestách na Slovensku.“ Vo víchrici však padajú aj zdravé stromy.

V hlavnom meste pribúdajú výškové budovy, ale zelene by ubúdať nemalo.
V hlavnom meste pribúdajú výškové budovy, ale zelene by ubúdať nemalo.
Zdroj: Vladimír Kampf

„Plánujeme osadenie jednotného systému výstražných tabúľ. Majú ich napríklad vo Viedni pri vstupoch do parkov. Je na nich informácia pre človeka, ktorý sa nezamýšľa nad tým, nad čím by sa mal zamýšľať – že keď je silný vietor a vstupuje do parku, hrozí, že naňho môže niečo padnúť, nech už je park v akomkoľvek stave. Môže to byť konár či celý strom. V silnom vetre padajú aj skontrolované stromy vo výbornom stave. Sú situácie, keď je naozaj nevhodné pohybovať sa pod stromami,“ vystríha.

Bratislavský magistrát už výrazne obmedzil hospodársku ťažbu dreva v Mestských lesoch Bratislavy, čím výrazne prispieva k adaptácii mesta na klimatickú zmenu. Plán zasadiť 10-tisíc nových drevín súvisí s klimatickými zmenami. Pribudnú aj tri nové mestské aleje, napríklad na Panónskej ceste či Brnianskej ulici.

Život v autobuse.

Mladí manželia žijú v autobuse. Viete si predstaviť takéto bývanie?

Populárne články
V seriáli Horná Dolná exceluje po boku Petry Polnišovej ako Juraj Brmbalík.

Dano Heriban odolával ponukám televízií až 10 rokov. Prečo tak dlho váhal?

Bývalí spolužiaci urobili niečo, čo ich bude navždy spájať.

Hrdinský skutok školákov: Z horiacej budovy pomohli zachrániť desiatky detí

Ilustračná snímka

Na Slovensko mieri svetlo z Betlehema. Symbol lásky a nádeje prinesú skauti

Obezita prináša zhoršenú kvalitu života.

Najrozšírenejšie metabolické ochorenie zabíja viac ľudí než podvýživa! Ako sa vyhnúť obezite?

Ilustračná snímka

Chobotnica menila farby počas spánku. Snívalo sa jej?

Countdown zaviedla NASA.

Zaviedla countdown NASA?

Zobraziť viac
Diskusia