redakcia

V&nbsp;Múzeu liptovskej dediny v&nbsp;Pribyline otvorili domáci seriál nedeľných podujatí pod spoločným názvom Ty, domovina moja. Svojho rodáka herca Dušana Tarageľa, jedného z&nbsp;posledných žijúcich z&nbsp;najslávnejšej generácie, domáci očakávali. Sám seba označuje za zarytého Pribylinčana. Vo videopozdrave ľutoval, že tam nie je: „Mrzí ma, že sa nemôžem stretnúť s&nbsp;kamarátmi, blízkymi, rodinou, kmotrom a&nbsp;bratrancom Drahošom Juríkom, jeho dcérkou – so svojím krstniatkom Barborkou, s&nbsp;Libuškou Móresovou a&nbsp;jej mužom Dušanom, s&nbsp;Jankom Šimčom, jeho ženou Markou, so Zdenkou Račkovou, organizátorkou podujatia, ktorá režíruje ochotníkov v&nbsp;súbore Klások. Nestretol som sa so svojím zlatým archivárom filmov a&nbsp;TV inscenácií, v&nbsp;ktorých účinkujem, Miškom Králikom a&nbsp;inými. Do histórie nech sa sviatočný deň zapíše zlatými písmenami aj do vašich sŕdc, moji milí rodáci.“

Počet obyvateľov: 1 440
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1332
&nbsp;
Erb: patrónka obce svätá Katarína
&nbsp;
Nadmorská výška: 745 m
&nbsp;
Rozloha katastra: 8 612 ha
&nbsp;

Pribylina

Ján Šimčo sa už roky venuje bocianom, jeho poznatky by zaplnili aj knižku. Vtáky dnes dokáže rozoznávať podľa správania i&nbsp;výzoru. Všetko sa začalo dávnejšie, keď opravovali strechu na úrade a&nbsp;nechtiac zhodili hniezdo: „Vo svojej záhrade mám stĺp, a&nbsp;tak som bocianom dal spraviť kovový skelet s&nbsp;hniezdom. Ale ani v&nbsp;roku 1991 nezahniezdili. Nepáčilo sa im? Odleteli.“ Iný rok sa zas bocianica partnera nedočkala a&nbsp;na jeseň odletela bez znášky.

Bývalý riaditeľ malužinského nábytkárskeho závodu na dôchodku si takto zapisuje všetky údaje aj príhody. „Víchrica v&nbsp;roku 1999 vyvrátila hniezdo s&nbsp;troma bociančatami a&nbsp;matkou. Jedno neprežilo a&nbsp;bocianica bola doudieraná. Pochytal som ich, skryl v&nbsp;garáži a&nbsp;vyniesol aj s&nbsp;hniezdom na strechu požiarnej zbrojnice. V&nbsp;koši zakrytom pod plátnom aj bocianiu matku. Samica bola ľahučká, mohla mať 80 až 90 dekagramov. Až hore pri hniezde sa otočila a&nbsp;ďobla ma do tváre. Vzal som to ako poďakovanie,“ vraví s&nbsp;úsmevom. Kvôli úplnosti dodajme, že spoločenská hodnota bociana bieleho je 2 300 eur.

Obec, ktorej súčasťou je Podbanské s&nbsp;385 chatami, obchádza cesta, spájajúca Liptov s&nbsp;Tatrami. Projekt sa odhodlali zrealizovať až po osemdesiatich rokoch. Vďaka ambicióznemu Jozefovi Hercegovi pokračovali vo výstavbe od Vavrišova smerom na Podbanské a&nbsp;Štrbské Pleso. Kopírovali aj prastarú banskú trasu, ktorou sa dalo povozmi dostať až do oblasti masívu Kriváňa. V&nbsp;plnej miere sa ukázal význam novej komunikácie v&nbsp;roku 1970 počas majstrovstiev sveta v&nbsp;klasických lyžiarskych disciplínach. Nič však netrvá večne. V&nbsp;tomto roku začínajú opravovať 41-kilometrový úsek z&nbsp;Podbanského na Štrbské Pleso a&nbsp;Tatranskú Lomnicu. Projekt s&nbsp;predpokladanými nákladmi asi 43 miliónov eur je sčasti financovaný z&nbsp;Integrovaného regionálneho operačného programu.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Obecný chotár administratívne na rozhraní dvoch krajov sa stal jablkom sváru ako pozostatok po necitlivých administratívnych zásahoch od zeleného stola. Podobne ako Štrbské Pleso, ktoré sa vrátilo obci Štrba. Prečo v&nbsp;roku 1947 úradnícke šimle mystifikáciou splodili „mesto“ vo Vysokých Tatrách? Nevedno. „Po piatich rokoch vrátili územia pôvodného katastra. Spor sa tak skončil až rozhodnutím Najvyššieho súdu.“ Právnikom obce bol Michal Králik. „Spor o&nbsp;kataster sme viedli so samosprávou Vysokých Tatier od roku 1997. Žiadali sme vrátenie 1&nbsp;220 hektárov územia, ktoré obci odňali v&nbsp;roku 1954,“ dodáva k&nbsp;slovám právnika bývalá starostka Dagmar Jurčová. Časť Podbanského s&nbsp;grandhotelom Permon zostáva zatiaľ súčasťou „horského mesta“, pár desiatok metrov konča kraja. „Značenia na ceste II/537 Vysoké Tatry – Podbanské sa zmenilo na Pribylina – Podbanské. Najvyšší súd zamietol podnet generálnej prokuratúry s&nbsp;mimoriadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu. Stále je čo naprávať, aj historické chyby a&nbsp;omyly,“ domnieva sa M.&nbsp;Králik.

V&nbsp;polovici 15. storočia za Žigmunda Luxemburského sa ani Tatrám nevyhla zlatá horúčka. V&nbsp;názve Podbanské sa skrýva baníctvo. Stopy po „kutaní“ sú aj pod vrcholom Kriváňa zreteľné. Rudou chcel kráľ Ferdinand&nbsp;I. financovať vojnu proti Turkom. Žiaden veľký osoh však nedosiahol. Najmä pre turistov zostali banícke cesty. Raftovaniu na riečke Belá predchádzalo pltníctvo. Drevo letelo vo vlnách až k&nbsp;sútoku s&nbsp;Váhom a&nbsp;odtiaľ v&nbsp;zbitých pltiach do Komárna. Chýreční murárski majstri z&nbsp;dediny, akým bol Matej Šuňavec, predák na stavbe uhorského parlamentu, sa podieľali na budovaní novej Pešti. Dvanásti tesári nechýbali ani pri unikátnej stavbe národného múzea.

Pribylina omladla a&nbsp;skrásnela. Návštevníci skanzenu sa nemôžu vynadívať na štýlové stavby na brehoch Belej. Vskutku velikánsky rozdiel oproti neďalekej miestnej osade. V&nbsp;ostatnom čase sa obnovy dočkalo centrum, kde stojí pamätník padlým v&nbsp;druhej svetovej vojne. „Súbor pôvodných objektov námestia je navrhnutý na vyhlásenie vidieckej pamiatkovej zóny. Ale niektoré domy postavené v&nbsp;minulosti nepasujú k&nbsp;architektúre. Obecný potok našťastie zostal. Naším cieľom bolo dokončiť obecný rínok. Cesta k&nbsp;tomu bola hrboľatá. Po vyhlásení výzvy sme nemali usporiadané pozemky. Som vďačný každému, kto daroval pozemok. Akcia sa i&nbsp;tým urýchlila,“ mieni starosta Milan Kohút. Aktuálne individuálna bytová výstavba v&nbsp;časti Medzi záhradami pokračuje. Na Plave opravili miestnu komunikáciu a&nbsp;cestu do rómskej osady Pod brehom zrekonštruujú z&nbsp;eurofondov.

Autokemping v&nbsp;Račkovej doline uprostred hôr láka hlavne romantikov. „Sme z&nbsp;Trutnova, máme radi súkromie, také ako tu v&nbsp;lese medzi stromami. Sme nanajvýš spokojní,“ hovorí otec rodinky z&nbsp;Česka. Hosť z&nbsp;Nového mesta nad Váhom: „Poznáme podobné kempy v&nbsp;Česku, ale sem chodíme už 20 rokov. Páči sa nám tu veľmi.“ „Samospráva obce má v&nbsp;opatere i&nbsp;autokemping v&nbsp;Račkovej doline. Záleží aj na počasí, lebo ak je v&nbsp;lete slniečka menej, je menej aj návštevníkov. V&nbsp;tohtoročnej letnej sezóne majú k&nbsp;dispozícii už nový ohrev vody v&nbsp;hygienických priestoroch, inštalovali sme solárne panely. Sociálne zariadenia sú vynovené. Najviac problémov máme s&nbsp;personálom na sezónu,“ ťažká si M. Kohút. Teraz je k&nbsp;dispozícii miesto pre 80 stanov a&nbsp;20 karavanov.

<ul>
<li>Bystrá (2 248 m n. m.) nad Račkovou dolinou je najvyšší bod katastra a&nbsp;vrchol Západných Tatier.</li>
<li>Najväčšiu lesnú prehrádzku (tajch) na Slovensku postavili v Úzkej doline podľa projektu Lea Skatulu v roku 1935. Tajchy stavali, aby využili silu zadržanej vody. V Úzkej doline šlo o ochranu pred vodou a splaveninami. Račkov potok premiestni asi 122-tisíc kubíkov nánosov ročne. Pri storočnej vode zadrží 27 300 kubíkov vody.</li>
<li>Najvyššie položená koliba a salaš na Slovensku je v Račkovej doline pod Klinom v nadmorskej výške 1 427 metrov. Svojmu účelu slúžila do roku 1976. Dnes sa tam končí ovčiarsky náučný chodník. V roku 2018 kolibu opravili členovia Klubu pribylinských turistov a&nbsp;lyžiarov.</li>
<li>Najvyššie položená koliba na Slovensku pre pastierov jalovíc na Ježovej v novembri 2020 zhorela. Totožnosť ani pohnútky páchateľov nie sú známe.</li>
<li>Pyšné sedlo (1 791 m n. m.) v závere Kamenistej doliny na hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Veľkou Kamenistou (2 127 m n. m.) a Bystrou (2 248 m n. m.) bolo v minulosti známou pašeráckou cestou do Poľska.</li>
</ul>

Pribylinské naj

Je ich čoraz viac. Ani kemp, ani jeho okolie neobišli trampoty s&nbsp;medveďmi. Sú čoraz nebojácnejšie. Naďa Kováčiková z&nbsp;bufetu a&nbsp;potravín pri Kokavskom moste má s&nbsp;medveďmi bohaté skúsenosti, a&nbsp;tak privítala správu, že v&nbsp;júli zásahový tím pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody SR usmrtil medvedicu. „Pár dní predtým ráno zaznamenala medvediu rodinku i&nbsp;naša bezpečnostná kamera. Tadiaľto prehrmí teraz veľa cyklistov, rodiny s&nbsp;deťmi. Väčšinou sa tu zastavia, aby sa občerstvili. No obdivujem ich odvahu, lebo stretnúť šelmu hoci i&nbsp;na hlavnej ceste nie je nič mimoriadne,“ dodáva šéfka predajne.

Ochranári z&nbsp;tejto situácie vinia ľudí. Zver si zvykla na „voňavý“ komunálny odpad. Koľko medveďov sa asi tak tmolí popri vyše 550 chatách pod Kriváňom? Domáci to chcú zmeniť. Na troch zberných miestach – Kokavský most, pri Bystrom potoku a&nbsp;pod Kamenistým potokom – už stoja kovové konštrukcie, aby sa zver k&nbsp;zberným nádobám nedostala. „Cena troch stojísk bude asi 25-tisíc eur, časť uhradí obec. Konto Maco na Podbanskom je otvorené každému,“ informuje Pavel Šintaj z&nbsp;občianskeho združenia chatárov a&nbsp;rekreantov.

V&nbsp;obci žije krasokorčuliarka Paulína Pozorová. Na Hobby Silver v&nbsp;kategórii starších žiačok na celoslovenskej súťaži vybojovala prvé miesto. Andrej Sokolovský zas patrí k&nbsp;najlepším vo svojej kategórii po minuloročnom európskom pohári v&nbsp;kulturistike mužov, kde sa umiestnil druhý. Rodina ho podporuje, rovnako reprezentačný tréner Ľubo Hečko, zdôveril sa hosťom v&nbsp;programe dňa obce v&nbsp;skanzene.

Domáce kuchárky uvarili pre všetkých tradičnú kapustnicu s&nbsp;údeným a&nbsp;s&nbsp;klobásou a&nbsp;pribylinskú krúpkovú polievku. „Skanzen je súčasťou jubilujúceho múzea. V&nbsp;lete 1912 tu privítali prvých návštevníkov. Sme najstaršia nepretržite fungujúca muzeálna inštitúcia. Aj preto sme obohatili programovú ponuku v&nbsp;múzeu pod holým nebom. Ovčiarska nedeľa bola prvá. Rekordnou návštevnosťou sa zapísala do histórie nášho múzea,“ dodáva riaditeľ Liptovského múzea v&nbsp;Ružomberku Michal Kovačič.