V Múzeu liptovskej dediny v Pribyline otvorili domáci seriál nedeľných podujatí pod spoločným názvom Ty, domovina moja. Svojho rodáka herca Dušana Tarageľa, jedného z posledných žijúcich z najslávnejšej generácie, domáci očakávali. Sám seba označuje za zarytého Pribylinčana. Vo videopozdrave ľutoval, že tam nie je: „Mrzí ma, že sa nemôžem stretnúť s kamarátmi, blízkymi, rodinou, kmotrom a bratrancom Drahošom Juríkom, jeho dcérkou – so svojím krstniatkom Barborkou, s Libuškou Móresovou a jej mužom Dušanom, s Jankom Šimčom, jeho ženou Markou, so Zdenkou Račkovou, organizátorkou podujatia, ktorá režíruje ochotníkov v súbore Klások. Nestretol som sa so svojím zlatým archivárom filmov a TV inscenácií, v ktorých účinkujem, Miškom Králikom a inými. Do histórie nech sa sviatočný deň zapíše zlatými písmenami aj do vašich sŕdc, moji milí rodáci.“

Pribylina

Počet obyvateľov: 1 440

 

Prvá písomná zmienka: 1332

 

Erb: patrónka obce svätá Katarína

 

Nadmorská výška: 745 m

 

Rozloha katastra: 8 612 ha

 

Stará sa o bociany

Ján Šimčo sa už roky venuje bocianom, jeho poznatky by zaplnili aj knižku. Vtáky dnes dokáže rozoznávať podľa správania i výzoru. Všetko sa začalo dávnejšie, keď opravovali strechu na úrade a nechtiac zhodili hniezdo: „Vo svojej záhrade mám stĺp, a tak som bocianom dal spraviť kovový skelet s hniezdom. Ale ani v roku 1991 nezahniezdili. Nepáčilo sa im? Odleteli.“ Iný rok sa zas bocianica partnera nedočkala a na jeseň odletela bez znášky.

Bývalý riaditeľ malužinského nábytkárskeho závodu na dôchodku si takto zapisuje všetky údaje aj príhody. „Víchrica v roku 1999 vyvrátila hniezdo s troma bociančatami a matkou. Jedno neprežilo a bocianica bola doudieraná. Pochytal som ich, skryl v garáži a vyniesol aj s hniezdom na strechu požiarnej zbrojnice. V koši zakrytom pod plátnom aj bocianiu matku. Samica bola ľahučká, mohla mať 80 až 90 dekagramov. Až hore pri hniezde sa otočila a ďobla ma do tváre. Vzal som to ako poďakovanie,“ vraví s úsmevom. Kvôli úplnosti dodajme, že spoločenská hodnota bociana bieleho je 2 300 eur.

Cesta slobody

Obec, ktorej súčasťou je Podbanské s 385 chatami, obchádza cesta, spájajúca Liptov s Tatrami. Projekt sa odhodlali zrealizovať až po osemdesiatich rokoch. Vďaka ambicióznemu Jozefovi Hercegovi pokračovali vo výstavbe od Vavrišova smerom na Podbanské a Štrbské Pleso. Kopírovali aj prastarú banskú trasu, ktorou sa dalo povozmi dostať až do oblasti masívu Kriváňa. V plnej miere sa ukázal význam novej komunikácie v roku 1970 počas majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. Nič však netrvá večne. V tomto roku začínajú opravovať 41-kilometrový úsek z Podbanského na Štrbské Pleso a Tatranskú Lomnicu. Projekt s predpokladanými nákladmi asi 43 miliónov eur je sčasti financovaný z Integrovaného regionálneho operačného programu.

Pokračovanie na ďalšej strane...