Istý čas to bola jedna veľká obec Bošáca. Dnes sú z nej štyri samostatné obce so štyrmi starostami. Dolina je najslávnejšia tým, že v nej oslavujú slivky všetkými možnými produktmi.

Veľká Bošáca sa definitívne rozpadla v čase mečiarovskej decentralizácie. Bývalí funkcionári, ktorí nechceli prísť o zárobok, zakladali samostatné dediny. Takto Bošáca prišla o Zemianske Podhradie a Haluzice. Pred tým, v roku 1950, sa od nej oddelila Nová Bošáca.

Bošácka dolina

Prvá písomná zmienka: 1299. Kostola v Haluziciach sa zmocnilo kráľovské vojsko. Dovtedy bol súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Bošáca sa po prvý raz spomína v písomnostiach v roku 1380. Obec v tom čase patrila do beckovského panstva. V roku 1396 je spomenuté Zemianske Podhradie v listine, ktorou majiteľ beckovského hradného panstva Ctibor zo Ctiboríc daroval majetky v Podhradí bývalému kastelánovi a kapitánovi Jakušovi de Nosiljovi za jeho verné služby. V roku 1950 sa osamostatnila Nová Bošáca.

 

Počet obyvateľov k 31. 12. 2020: Bošáca – 1 388, Zemianske Podhradie – 770, Nová Bošáca – 1 030, Haluzice – 79.

 

Poloha: Približne 5 km od Nového Mesta nad Váhom. Z jednej strany Javorinská hornatina, z druhej Lopenícka hornatina. Dlhou dolinou preteká potok Bošáčka. Dolina pokračuje v Česku, kde v nej leží obec Březová. Na dolnom konci doliny sú bránou do nej Trenčianske Bohuslavice.

 

Nezamestnanosť v okrese Nové Mesto nad Váhom vo februári 2021: 4,57 %

Nová Bošáca

Na vrchole doliny leží Nová Bošáca. Starostuje v nej Ján Žucha. „Sme súčasťou Bielych Karpát s kopou zaujímavých biotopov. Celý náš kataster je v ochranných pásmach prírodnej rezervácie. To je nielen pekné, ale to aj limituje rozvoj. Žiadna veľká výstavba nám nehrozí, ale máme tu nádherný pokoj,“ pochvaľuje si prvý muž obce.

Obec bola v minulosti len kopanicami Bošáce. Samostatná je od roku 1950. Jedinečná príroda priťahuje turistov. „Minulý rok sme zažili neuveriteľný tlak. Turistický ruch začal byť naozaj zaujímavý. V obci máme k dispozícii vlastnú ubytovňu v nádhernom kultúrnom dome, postavenom v roku 1982. Za bývalého režimu… Ako sa u nás hovorí – za starého Boha.“

Starosta krúti hlavou nad dotačnou politikou a veľmi ju neobľubuje. Trápi ho najmä to, že ak požiada o granty, kupuje si aj to, čo vôbec nepotrebuje. Kultúrny dom si opravili za vlastné. Nie je nad sedliacky rozum. V kultúrnom dome v Novej Bošáci je všetko: ubytovňa, obecný úrad, sobášna miestnosť, obecný sociálny podnik. Podnik Obecné služby Nová Bošáca vyrába teplo, prevádzkuje čistiareň, robí stavebné a výkopové práce, kovovýrobu, čistí kanalizáciu, upratuje, spravuje byty a vyrába teplo z peliet. „Myslím, že máme najlepšie fungujúci obecný podnik na Slovensku. Aj zastupiteľstvo má sedliacky rozum. Keby nefungovalo, nebol by som starostom, nemalo by to význam,“ mieni. „Zastupiteľstvo, ktoré nefunguje a robí naprotiveň, musia ľudia vyhnať,“ odporúča napriek tomu, že na Slovensku nám robí najväčšie problémy parlamentná politika. Tam sedliacky rozum nefunguje.

Starosta Žucha žartom hovorí, že sedliacky rozum ignoruje verejné obstarávania a všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov GDPR. „Rešpektujem pravidlá, ale nechápem, prečo musia úradníci a kontrolóri trvať na nepodstatných detailoch dotačnej politiky. Veď záleží na výsledku, bezchybný nie je nikto. Najhoršie je, že to, čo platí jeden deň, už o týždeň môže byť úplne inak. Prečo? Lebo tak sa to niekomu zdá lepšie a trvá na svojom… Dotačná politika nie je nastavená pre potreby. Veď ja viem, čo potrebujem. Prečo mi v Bratislave povedia, že to nepotrebujem, ale potrebujem niečo úplne iné, čo nepotrebujem? Tak si musíme prostredníctvom strojov, ktoré nepotrebujeme, kúpiť aj to, čo potrebujeme. A to všetko verejne obstaráme,“ krúti hlavou muž, ktorý je vo funkcii druhé volebné obdobie.

FOTOGRAFIE Z BOŠÁCKEJ DOLINY NÁJDETE V GALÉRII

V Novej Bošáci si aj s odpadom poradili po svojom. Nepodľahli tlaku zberných spoločností. Dnes za odvoz neplatia, ale triedia si ho sami. „Keď nás začali veľké podniky vydierať, nedal som sa. Pol roka sme viseli kdesi v lufte, triedili sme odpad, lisovali ho a vozili spracovateľským spoločnostiam. S PET fľašami nie je problém. Tie však každý rieši. Problém je s tým, čo nikto nerieši, napríklad s autoplastmi. Zlé je vidieť, ako odpad, ktorý tu triedime, nakoniec skončí na skládke na kope s ostatným odpadom. Nie je naň spracovateľ. Percento vytriedenosti máme… No na čo je toto dobré? Prečo to nikto nerieši?“ pýta sa.

Dedina, ktorá rieši podstatu, žije aj kultúrne. Žartom tu hovoria, že kultúra tečie dole potokom a oni sú na vrchu doliny. Okrem kopy iných podujatí si vymysleli aj filmový festival s premietaním po starom, z filmových pásov. V kultúrnom dome majú dve staré funkčné premietačky. Nad myšlienkou takýchto festivalov sa zamýšľali s Mariánom Geišbergom, chalupárom, ktorého považovali za občana Novej Bošáce. Marián bol aj garantom bošáckeho divadielka.

Mimochodom, starosta Novej Bošáce tvrdí, že v kurze je dnes skôr repák (pálenka z repy, pozn. red.) ako slivovica. „Repák je zásaditý a nie je taký náročný na žalúdok. Je zdravý. Užívanie nalačno pomáha tráviacemu traktu. U nás sa aj ženy pustili do repáka,“ hovorí s úsmevom.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia