Bane, pivo a kúpele

Ivan Lepeň (54) je predseda občianskeho združenia Eisenbach. Prezývke Le Pen sa, samozrejme, nevyhol. Baníctvo je pre neho srdcová záležitosť. „Na začiatku Vyhní bolo železo. V okolitých kopcoch ťažili železnú rudu. Keď bol záujem o ňu menší, vznikol u nás malý hámor. Založil ho nemecký podnikateľ zo Saska. Z vydolovaného kovu začali vyrábať náradie pre baníkov. To bol základ strojárskej výroby u nás,“ vysvetľuje.

V 16. storočí postupne rástol záujem o striebro a zlato. Vo Vyhniach neváhali a začali otvárať aj strieborno-zlaté bane. Hornovyhnianske rudné žily boli zaujímavým zdrojom. „Patrili mestu Banská Štiavnica. Bol to jeden z najväčších banských závodov vo Vyhniach. V najlepších časoch v ňom pracovalo viac ako štyristo ľudí, čo bolo na stredovek obrovské množstvo. So smädnými baníkmi súvisí aj následná výroba piva,“ smeje sa. „Hovorí sa, že pivovarnícke remeslo sem doviezli templárski rytieri. Možno to nie je pravda, ale vyhniansky pivovar patrí medzi najstaršie u nás.“

Pri razení štôlní narazili na teplú vodu a mohlo sa rozbehnúť kúpeľníctvo. Nebolo nad to, keď baník po šichte v kadi s teplou vodou vychutnával pivko. „V 19. storočí boli naše kúpele svetoznáme. Prichádzalo sem veľké množstvo ľudí. V tom čase nás prirovnávali ku Karlovým Varom. Žiaľ, po druhej svetovej vojne sa už nikto kúpeľníctvu intenzívne nevenoval. Mali sme tu len športový areál s kúpaliskom.“

IVAN LEPEŇ berie baníctvo ako srdcovú záležitosť.
IVAN LEPEŇ berie baníctvo ako srdcovú záležitosť.
Zdroj: Vladimír Kampf

Ale vráťme sa k baniam. Miestny banský závod sa pod zemou spojil s hodrušskými baňami. „Keď počas druhej svetovej vojny prichádzalo k útlmu a práce na vyhnianskej strane kopcov sa končili, baníci stále využívali prechod popod zem do susedných funkčných šácht. Ráno si nimi skracoval cestu aj poštár. Mal to bližšie. Obchádzať kopec znamenalo prejsť približne desať kilometrov. Popod zem to boli tak štyri s tým, že ich viezla mašinka.“ Vyťaženosť baní spôsobila ich koniec. Kopať sa neoplatilo. Banský závod zostal len v Hodruši. „Posledné fáranie odtiaľto bolo v roku 1947. Potom baníkov vozil do Hodruše autobus.“

Ivan v súčasnosti pracuje ako geológ a banský merač v Hodruši. „Dúfam, že toho máme pod zemou ešte dosť, aby sme sa dočkali penzie,“ smeje sa. „Už to nie je v takom rozsahu, ale ešte stále máme čo hľadať. Ťažíme zlato, striebro a farebné kovy. Zlata je najmenej, ale dá sa na ňom najviac utŕžiť.“ Občianske združenie Eisenbach sa snaží oživovať banícke tradície. Obnovujú portály vstupov do baní, vytvorili banský náučný chodník s kopou informácií. V teréne už toho veľa nevidno, ale informačné tabule ohurujú, čo všetko tu bolo. Pred dvoma rokmi vydali knihu o miestnych baniach.

„Cena surovín rastie. Aj u nás sa stretávame so snahami o obnovenie ťažby. Záujem je najmä o zlato. Máme tu niekoľko perspektívnych zón, ktoré naši predkovia nedoťažili pre technické problémy. Cenné kovy tu máme, len sú hlboko a ďaleko. Treba zvážiť ekonomickú náročnosť ich dobývania. Prichádzajú najmä zahraničné firmy.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ilustračná snímka

Je ZUZANA ČAPUTOVÁ módna ikona? Desať naj outfitov našej prezidentky v roku 2020

Populárne články
So sekerou na pleci sa tento 11-ročný chlapec vybral chystať drevo. Keby nebolo koronavírusu, sedel by v škole.

Zabudnuté deti: Žiaci z chudobných rodín nemajú podmienky ani na bežné vzdelávanie

Aveiro má prezývku portugalské Benátky.

Na konci sveta: V krajine pri oceáne s päťdesiatimi odtieňmi modrej

Emília Vášáryová

Syn Emílie Vášáryovej otvoril trinástu komnatu svojej rodiny. Prečo odmietol otcove priezvisko?

Ilustračná snímka

Poklady z nášho archívu: AKO SA OBLIEKALI SOVIETSKE DETI?

Zamrznuté rameno postihuje čašníkov i volejbalistov

Trápi vás zamrznuté rameno? Nezanedbajte zápal kĺbu!

Nobel chcel vyrobiť účinnejšie bomby. Je to pravda?

Nobel chcel vyrobiť účinnejšie bomby. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia