Bývali to samostatné obce blízko Bratislavy. Dnes sú jej okrajovými časťami.

Majú svojich starostov, samosprávu, ale nie sú až také samostatné. V mnohom sú napojené na magistrát našej hlavnej metropoly.

Chudobní
 príbuzní východu

Starostka Čunova Gabriela Ferenčáková (65) je hlavou úradu mestskej časti už štvrté volebné obdobie.

„Výhoda byť jednou zo 17 mestských častí Bratislavy je v tom, že sme súčasťou hlavného mesta. Nevýhoda je, že sa musíme s mestom deliť o finančné prostriedky. Mesto nám však zabezpečuje napríklad osvetlenie, mestskú hromadnú dopravu, odvoz smetí a ďalšie dôležité veci. Z rozpočtu nie sme schopní zabezpečiť všetko, čo by v mestskej časti bolo treba, okrem iného je to najmä občianska vybavenosť. Tým, že sme úplne okrajová mestská časť na hraniciach s Maďarskom a Rakúskom, v minulosti tu nebolo možné nič budovať,“ hovorí starostka.

Podľa Ferenčákovej má Čunovo smolu aj v tom, že v čase výstavby vodného diela sa, žiaľ, napriek jasne stanoveným podmienkam v Čunove nerealizovalo nič, dokonca ani kanalizácia, ktorá bola jednou zo základných podmienok výstavby vodného diela.

Starostka Čunova Gabriela Ferenčáková si ťažká na zmenu pravidiel po každých voľbách.
Starostka Čunova Gabriela Ferenčáková si ťažká na zmenu pravidiel po každých voľbách.
Zdroj: Vladimír Kampf

Mestskej časti ostali rozbité komunikácie a občanom vyvlastnené a nevyplatené pozemky a popraskané domy, z vodného diela do rozpočtu Čunova neplynie ani cent...

„Žiaľ, Bratislava je vylúčená z prijímania eurofondov. Zhodou okolností som bola prednedávnom na východe Slovenska. Bola som rozčarovaná z toho, koľko sa tam investovalo a vybudovalo práve z eurofondov, a skonštatovala som, že Čunovo ako mestská časť Bratislavy je ako chudobný príbuzný obcí z východu.“

Čunovo nemá základnú školu, neobchádzajú ho ani nedostatočné kapacity materských škôl, nemajú takmer žiadnu občiansku vybavenosť.
Výstavbe satelitných sídlisk Bratislavy sa doteraz úspešne bránili.

„Chceli by sme si zachovať vidiecky charakter. Ľudia, ktorí sa k nám sťahujú, hľadajú vidiecky pokoj a ráz. V hroznom stave je prístupová komunikácia do mestskej časti. Podarilo sa nám ju majetkovoprávne usporiadať. Myslím, že je to jediná cesta v rámci Bratislavy, ktorá je vo vlastníctve a správe hlavného mesta majetkovo usporiadaná.“

Od roku 2007 sa v mestskej časti snažia o rekonštrukciu kaštieľa a sýpky zo 16. storočia. Pozemky a stavbu prenajali Bratislavskému samosprávnemu kraju, ktorý zabezpečí kompletnú rekonštrukciu a následné využitie ako ekocentrum.

Vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros variant C realizovali v katastri Čunova.

„Vodohospodárska výstavba ako správca prenajíma areál spoločnosti Danubia Invest. Zvláštne je, že štát ľuďom v minulosti pozemky prevažne vyvlastnil, len časť pozemkov vykúpili. V rozhodnutiach sú mnohí vlastníci uvedení ako neznámi, prípadne s neznámym pobytom, čo sa nezakladalo na pravde. Niektorým niečo vyplatili, iným nič. Doposiaľ neboli vybavené uplatnené reštitúcie na pozemky pod vodným dielom, napriek tomu vláda v rozpore so zákonom schválila prenájom týchto pozemkov na 99 rokov spoločnosti Danubia Invest na výstavbu športovo-rekreačného areálu Danubia Park.“

Pred niekoľkými rokmi občania Čunova podpisovali petíciu proti tejto výstavbe po tom, ako investor plánoval postaviť približne 400 apartmánov v rozpore s územným plánom, bez riešenia dopravy.

„Navrhované sezónne športoviská v rámci projektu sa skôr javili ako pridaná funkcia k bývaniu. Napriek odvolaniu investora nám ministerstvo napodiv dalo za pravdu. Nie sme proti tomu, aby tam vznikla lokalita na šport a rekreáciu. No nesúhlasíme s tým, aby tam niekto nasúkal apartmány, ktoré sú v podstate bytmi. Navyše nemožno povoliť takú rozsiahlu výstavbu bez napojenia na diaľnicu. To sa nedá,“ zdôrazňuje starostka.

Cesta z Čunova cez Rusovce do centra mesta je už nevyhovujúca, ráno a v popoludňajších hodinách je neúmerne zaťažená a vytvárajú sa na nej dlhé kolóny aut.

Medzi vodou a kanálom za hrádzou v Čunove má stáť rekreačná výstavba. Nateraz nikomu neprekáža, že to je v záplavovom priestore.
Medzi vodou a kanálom za hrádzou v Čunove má stáť rekreačná výstavba. Nateraz nikomu neprekáža, že to je v záplavovom priestore.
Zdroj: Vladimír Kampf

Developeri
 ako noví susedia

Problém so zapchatými cestami riešia aj ostatné mestské časti. Tie okrajové však v súčasnosti dostávajú čierneho Petra po tom, ako sa vnútorné časti rozhodli pritvrdiť s parkovacou politikou.

Starosta Vajnôr Michal Vlček (39) je na radnici prvé volebné obdobie. Vajnorčania nemajú radi, keď im dáva niekto vokáň. Rodení Vajnorčania sú na ô v názve obce veľmi citliví.

„Za posledných 20 rokov sa počet obyvateľov našej mestskej časti skoro zdvojnásobil. Neprichádzajú len za prácou do Bratislavy. U nás mnohí hľadajú vidiecke bývanie a dedinské výhody. Sme dedinou v meste, pričom sa snažíme rozvoj regulovať. Slovo developer je dnes spojené s niečím toxickým. Keďže bývať tu majú záujem aj nové rodiny, hovorme im noví susedia. Tých je dosť a hlásia sa k nám ďalší.“

Noví susedia majú záujem rozširovať možnosti bývania bez zázemia a aj v minulosti zanedbanej infraštruktúry.

„Doprava je v Bratislave top téma. Je tesne pred veľkým kolapsom. Vyzerá to, že už je v ňom, a prognózy optimizmus neprinášajú. Rozvoj mestskej časti podmieňujeme práve infraštruktúrou.“

Starosta Vajnôr Michal Vlček nemá 
rád vokáň v názve 
ich mestskej časti.
Starosta Vajnôr Michal Vlček nemá 
rád vokáň v názve 
ich mestskej časti.
Zdroj: Vladimír Kampf

Vajnory majú problém s podzemnou vodou. Aj tento problém starosta mieni riešiť.

„Snažíme sa zostať dedinou, aj keď je to náročné. Ruky nám zväzuje aj územný plán, ktorého schválenie je v kompetencii magistrátu a naša možnosť ovplyvňovať ho je nižšia.“

Vlček si komunikáciou s vedením mesta chváli. Starostovia môžu čokoľvek konzultovať priamo s primátorom alebo s jeho splnomocnencom pre mestské časti.

Po zavedení novej parkovacej politiky v Bratislave Vajnory pravdepodobne pocítia ešte viac to, čo sa tam začína prejavovať už teraz.

„Železničná stanica je potenciál, s ktorým pracujeme. Z môjho pohľadu tu máme akoby metro, no nevyužívame ho, ako by sme mohli. Vlaky u nás v smere do mesta premávajú minimálne raz za hodinu. Na hlavnú stanicu sa nimi dá dostať za 10 minút. To sa inou dopravou nedá. Riešime, aby sa k stanici dostali aj ľudia z opačného konca Vajnôr. Plánom je vytvoriť parkovacie miesta a spolu s dopravným podnikom zladiť dopravu tak, aby sa zvýšila dostupnosť stanice skôr, ako bude stáť obchvat alebo pribudne električka,“ hovorí starosta.

Vajnory mali aj športové letisko. Zostal po ňom 85-hektárový pozemok, ktorý je zaujímavý pre nových susedov.

„Čerstvo ho vlastní spoločnosť J&T Real Estate. Vlastník pozemkov má svoje predstavy a my máme tiež svoje. Chceli by sme, aby v tom priestore zostalo aj miesto na šport a rekreáciu. Musíme nájsť cestu od požiadaviek nového vlastníka k požiadavkám Vajnôr.“

Železničná stanica vo Vajnoroch vyzerá, akoby ňou práve prešiel front.
Železničná stanica vo Vajnoroch vyzerá, akoby ňou práve prešiel front.
Zdroj: Vladimír Kampf

Ohava bude
minulosťou

Lamač je na opačnom konci Bratislavy. Je za ním síce ešte Záhorská Bystrica, ale radosti a problémy okrajovej časti si užíva tiež spolu so starostom Lukášom Baňackým (40).

Aj Lamač je dedina v meste, ktorá má aj panelákové sídlisko z čias socializmu. To už dedinu nepripomína ani zďaleka. Medzi niekoľkoposchodovými budovami čupia menšie budovy občianskej vybavenosti usadené v zeleni, ktorá už slušne vyrástla. Lamač má tiež vlakovú stanicu, ale majú na ňu bližšie obyvatelia sídliska Záluhy, ktoré patrí Dúbravke.

„Rátame s vybudovaním terminálu integrovanej osobnej dopravy v lokalite Bory. Bude to prestupný uzol z prímestskej dopravy na vlakovú dopravu. Druhou výhľadovou vlakovou zastávkou je nemocnica Rázsochy neďaleko hypermarketu. Železničná trať cez Lamač je v súčasnosti preťažená. Prechádza ňou hlavný ťah na Břeclav a Českú republiku. Mestské vlaky sú však podľa mňa najlepším riešením dopravnej situácie. Električky to nezachránia, pretože sú pomalé.“

Starosta Lamača Lukáš Beňacký otvára aj dlhodobo neriešené témy.
Starosta Lamača Lukáš Beňacký otvára aj dlhodobo neriešené témy.
Zdroj: Vladimír Kampf

Automobilovú dopravu zachránil tunel Sitina. Ak by ešte nestál, tak by bola nielen táto mestská časť doslova odrezaná od zvyšku sveta zapchatou Patrónkou.

Starosta Beňacký je vo funkcii prvé volebné obdobie. Otvára aj dlhodobo neriešené témy.

„Tešíme sa, že zbúrajú rozostavanú nemocnicu Rázsochy a svetlo sveta uzrie zmysluplný projekt. Ohava, ktorá hyzdila priestor, bude minulosťou. Pre nás je zaujímavá celá lokalita, ktorej súčasťou je okrem nemocnice aj do oči bijúce územie, ktoré je doteraz nevyužité. Plánovali tu hromadnú bytovú výstavbu, ktorú po protestoch ľudí nezrealizovali. Nikto sa však na tom území k pestovateľskej činnosti nevrátil. Máme spracovaný územný plán zóny.“

Noví obyvatelia Lamača pribúdajú v súčasnosti v lokalite Bory Aj tu počet ľudí rastie a infraštruktúra zaostáva. „Sme pred kolapsom,“ konštatuje starosta.

V tejto mestskej časti sa chystajú zveľadiť verejné priestranstvá a riešiť kapacity základnej školy nadstavbou jedného poschodia. V Lamači je tiež v pozornosti kontrola majetku, nehnuteľností aj pozemkov. „Staré zverovacie protokoly s neplatnými pozemkovými číslami budú minulosťou. Je v tom veľký neporiadok, na ktorom rástol ešte väčší chaos. Chceme to očistiť.“

Kaplnka sv. Rozálie v Lamači tróni nad panelákmi.
Kaplnka sv. Rozálie v Lamači tróni nad panelákmi.
Zdroj: Vladimír Kampf

Dokážu nájsť
miesto hocikde

Michal Drotován (38) je starostom najväčšej bratislavskej dediny.

„Rača bola pred pripojením k Bratislave druhá najväčšia dedina na Slovensku. Mala vyše 6 000 obyvateľov. Stále u nás prevláda duch dediny, takže sme akoby najväčšia dedina u nás, pretože máme už 25-tisíc obyvateľov. Račania sa nestotožňujú s hlavným mestom a keď idú do centra, hovoria, že idú do mesta alebo do Bratislavy.“

Podľa Drotována je na zváženie, či je dobrý systém jedného mesta a 17 mestských častí.

„Pri niektorých veciach by stálo za to spojiť kompetencie viacerých mestských častí. My už teraz máme spoločný školský úrad s Vajnormi. Máme tiež problémy s európskymi fondmi, s nedostatkom miest v základných a materských školách a cítime veľký tlak developerov na výstavbu, tak ako všetky okrajové mestské časti. Rača je po Starom Meste druhou najvyhľadávanejšom lokalitou vďaka podhorskému pásu. Ľudia hľadajú alternatívu k mestu.“

Rača čelí tlaku výstavby vo vinohradoch. Snaží sa ich zachovať.

„Vinohrady musia zostať vinohradmi na veľa rokov. Musí byť jasne stanovená čiara, kde už nebude výstavba. Chceme, aby sa stavalo skôr na miestach, ktoré sú v súčasnosti nezastavané v ostatnej zástavbe alebo na miestach bývalých podnikov. Developeri dokážu nájsť miesto hocikde. Ceny bytov stále stúpajú.“

Starosta Rače Michal Drotován sa snaží zmierniť dôsledky 
zmeny klímy.
Starosta Rače Michal Drotován sa snaží zmierniť dôsledky 
zmeny klímy.
Zdroj: Vladimír Kampf

Rača sa pod novým vedením snaží zmierniť dôsledky zmeny klímy. Púšťa sa do rekonštrukcií parkov a mestskej zelene.

„Tiež sa snažíme získať pozemky železníc v oblasti Rendez. Vlastnia ich železnice, majú rozbité chodníky, zeleň v zlom stave... Chceme ich prebrať a postarať sa o ne. To je však veľmi dlhý proces, pretože železnice sú štát v štáte.“

Rača sa tiež môže pochváliť jednou z najzapchatejších ciest. Keďže mestská časť zasahuje do neprejazdných lesov, nedá sa pružne obísť.

„Obávame sa, ako to u nás dopadne po dostavbe obchvatu bez tunela Karpaty. Tlak áut smerujúcich cez Raču neustane. Prioritou je pre nás koľajová doprava.“

Poslať emailom
Diskusia ()
Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Populárne články
Kráľovná nešetrí len na personále.

Legendy o skúpej Alžbete II.: Hladným sa do paláca chodiť nevypláca, takto hostia návštevy!

S víťazom Tour de France 2019 Eganom Bernalom.

Netradičná záľuba šoféra z Nitry: Juraj si dopisuje s cyklistickými tímami z celého sveta

Čipsy sa prvýkrát  v obchodoch začali predávať v roku 1895 v Clevelande.

Vznikla z nehody a náhody: Na pochúťku čakali v radoch boháči aj senátori!

Lenka Beňová priznala, že po Robovej smrti sa borila nielen so stratou milovaného muža, ale aj so zdravotnými problémami, ktoré sa objavili po strese.

Spoveď partnerky moderátora a politika Beňa: Čo je na živote bez Roba najťažšie?

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Vedeli ste

Vedia aj slony skákať?

Zobraziť viac
Diskusia