Vladimír Kampf

MS Albertina je po desiatkach rokov prvá hotelová osobná loď pod našou vlajkou. Naposledy pod ňou plávala Družba, ktorá patrila celoštátnym robotníckym odborom. Rekreovali sa na nej pracujúci. Družba ich vozila najmä do Budapešti. Aj Albertina zamierila do maďarskej metropoly. Prvými hosťami na jej palubách boli najmä nemeckí dôchodcovia. Nastúpili pri Passau a&nbsp;na týždennom výlete cez Melk, Viedeň a&nbsp;Budapešť sa cez Bratislavu a&nbsp;Linz vrátili k&nbsp;Passau. Takto bude Albertina premávať takmer celý zvyšok tohtoročnej sezóny. Tá sa pre pandémiu začala až v&nbsp;polovici bežnej sezóny. Tá minuloročná nebola takmer vôbec. Tri roky stavby lode urobila korona ťažšími, než si ktokoľvek dokázal vôbec predstaviť.

<h3>Prvé dieťa</h3>
Nebola to ľahká cesta. „Byť na prvej plavbe je skvelý pocit,“ pochvaľuje si otec myšlienky postaviť hotelovú loď v&nbsp;Komárne –&nbsp;riaditeľ spoločnosti Riseday Ivan Sivák. „Nápad vznikol pred troma rokmi,“ spomína. „Čakal som na lietadlo z&nbsp;Belehradu do Viedne. Vtedy mi ani nenapadlo, že by som túto myšlienku doviedol do víťazného konca.“ Bol to šialený nápad. Pre spoločnosti, ktoré na Dunaji a&nbsp;v&nbsp;Európe prevádzkujú hotelové lode, bolo Komárno nezaujímavé. So serióznou výrobou lodí tam skončili v&nbsp;čase, keď sa od nich do sveta nemohlo nič dostať, pretože niektoré mosty v&nbsp;bývalej Juhoslávii boli zbombardované.
„Prežil som krásne tri roky, aj keď som nie vždy jazdil na koni s&nbsp;úsmevom. Prešli sme náročnými obdobiami aj preto, že sme stavali počas koronakrízy. So stavbou lodí sme nemali žiadne skúsenosti. Už ich máme,“ usmieva sa Ivan. „Keby som na začiatku vedel, s&nbsp;čím všetkým budem musieť zápasiť, určite by som sa do takéhoto projektu nepúšťal. Chvála Pánu Bohu, že som to nevedel!“
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Netradičné riešenia</h3>
Stavať loď v&nbsp;Komárne nebol pôvodný plán z&nbsp;letiska v&nbsp;Belehrade. „Keď to spätne zhodnotím, bolo to najlepšie rozhodnutie. Naozaj všetko od začiatku do konca sme robili na Slovensku. To ma teší. Oceľovú konštrukciu nám postavili komárňanské lodenice. To bola prvá fáza. V&nbsp;druhej fáze sme sa s&nbsp;lodenicou dohodli, že si loď vo vlastnej réžii s&nbsp;partnermi u&nbsp;nich dostaviame. V&nbsp;pôvodnom pláne som mal postaviť konštrukciu v&nbsp;Srbsku a&nbsp;potom ju dorobiť v&nbsp;Holandsku alebo v&nbsp;Nemecku. Spolupráca s&nbsp;lodenicou bola z&nbsp;mesiaca na mesiac príjemnejšia. Spolu sme sa tešili, keď sme videli, ako sa rodí Albertina a&nbsp;začína sa podobať na loď.“
Na prototype treba vychytať muchy aj za plnej prevádzky. Vyhnúť sa im nedá ani pri najlepšej vôli. S&nbsp;loďou si treba rozumieť. Pozorovací talent a&nbsp;roky strávené na palubách riečnych a&nbsp;námorných lodí prispeli k&nbsp;tomu, že Ivan Sivák s&nbsp;kamarátom lodným strojníkom a&nbsp;hlavným technikom spoločnosti Mykolom Dekhtyarom, pre ktorého nie je problém čokoľvek opraviť či spojazdniť počas plavby, doladili na Albertine kopu praktických riešení. Napríklad mostík zapustený v&nbsp;tretej palube uvoľnil priestor slnečnej palube, kde vznikol veľký otvorený priestor pre cestujúcich.

<h3>Láska cez žalúdok</h3>
Dôležitá je celá posádka. Jeden bez druhého by nefungovali spoľahlivo. Musia sa navzájom dopĺňať. Sú v nej aj Slováci. Žiaľ, poskladať celý personál len zo Slovákov je na Dunaji nemožné. Niektoré práce sa našim robiť nechce, na niektoré pozície je nedostatok kvalifikovaných a&nbsp;najmä odhodlaných ľudí. Preto je nautická posádka Albertiny z&nbsp;Ukrajiny, v&nbsp;hotelovej časti pracuje zmes národností z&nbsp;Európskej únie a&nbsp;mimo nej, v&nbsp;kuchyni a&nbsp;v&nbsp;bare, pracujú Indonézania. Tak to na lodiach európskych riek býva.
Aj láska k&nbsp;lodi ide cez žalúdok. Poďme do kuchyne. Na prvej jazde v&nbsp;nej vládli v&nbsp;silnej zostave šéfkuchár šéfkuchárov spoločnosti Martin Polaštik a&nbsp;šéfkuchár Michal Gramblička. Martin žartom hovorí, že spod Tatier sa dostal na loď vlakom. „V&nbsp;Norimbergu som prvý raz vstúpil na palubu, kde som sa spoznal aj s&nbsp;Ivanom. Začínal som ako raňajkový kuchár.“ Variť ho baví a&nbsp;vraj aj jesť. „V&nbsp;kuchyni som odjakživa. Posúvam sa na pozíciách. Bol som aj manažérom celej hotelovej časti. Odkedy máme štyri lode, musel som sa špecializovať len na kuchyňu. Tá zohráva dôležitú úlohu. Hosť musí byť dobre najedený, napojený, obslúžený a&nbsp;spokojný,“ vysvetľuje.