Dnes už v Krupine nikoho neupaľujú a nebyť jednej nočnej mory, bola by pokojným a príjemným miestom na život.

Studený vietor fučí odušu, obloha je však takmer ako vymaľovaná a pohľad na mesto z najstaršej a pekne zrekonštruovanej strážnej veže Vartovka, postavenej v roku 1564, tak ponúka úchvatnú panorámu. Človeku prechádzajúcemu dopravou sužovaným centrom by ani nenapadlo, aké krásy a zaujímavosti ukrýva tento kút stredného Slovenska.


Krupina

Poloha: Banskobystrický kraj, okres Krupina, región Hont

Prvá písomná zmienka: 1238

Počet obyvateľov (ku koncu roka 2018): 7 893

Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka): 2012 - 21,22 %; 2013 - 16,60 %; 2014 - 16,95 %; 2015 - 12,18 %; 2016 - 9,55 %; 2017 - 6,91 %; 2018 - 5,09 %; 2019 (marec) - 5,18 %


Zelená pre mladých

V roku 2006 sa stal vo veku 28 rokov jedným z najmladších primátorov v dejinách našej krajiny, a keďže ľudia mu dávajú opakovane dôveru, ťahá Radoslav Vazan na čele mesta už štvrté volebné obdobie. Aj jeho mladícka energia prispela k tomu, že rodisko najslávnejšieho slovenského básnika Andreja Sládkoviča sa za posledné roky výrazne zmodernizovalo a opeknelo.

Z množstva investičných akcií ťažila predovšetkým mládež. Rekonštrukciou prešli všetky školy a školské zariadenia, od jesene 2016 je k dispozícii nová športová hala za viac ako milión eur, v pláne je napríklad 400-metrový atletický okruh na miestnom štadióne.

Primátor mesta Radoslav Vazan sa stal v roku 2006 jedným z najmladších slovenských primátorov. Mestu vlial novú energiu.
Primátor mesta Radoslav Vazan sa stal v roku 2006 jedným z najmladších slovenských primátorov. Mestu vlial novú energiu.
Zdroj: Martin Mázor

„Snažíme sa zvyšovať podporu športu detí a mládeže, veď práve šport má v meste bohatú tradíciu a dáva priestor na sebarealizáciu a zmysluplné trávenie voľného času,“ pripomína primátor napríklad olympionikov v chôdzi Petra Korčoka (dnes prezident Slovenského atletického zväzu) a Miloša Bátovského.

Ďalšou z priorít je bytová výstavba, prioritne pre mladé rodiny. Mesto má k dnes k dispozícii 119 nájomných bytov a pripravuje sa výstavba ďalších, keďže sa množia žiadosti záujemcov z mesta aj okolia.

Perspektívu stabilného príjmu ponúka najmä priemyselná zóna s viacerými firmami, ktoré zabezpečujú 1 600 až 1 800 pracovných miest. Nezamestnanosť v meste bola ku koncu marca tohto roka 5,43 percenta, stabilizoval sa aj počet obyvateľov.

„Z nášho pohľadu je to dobre, ale okolité obce trpia vyľudňovaním. Prehlbujú sa tým regionálne rozdiely, náš okres je typickým príkladom. Toto vnímam negatívne, keďže mestá by mali s blízkymi obcami tvoriť súrodý celok a spolupracovať v prospech obyvateľov celého územia,“ myslí si Radoslav Vazan.

Vypočutá túžba po obchvate

Poloha priamo na severojužnom koridore od Baltu až po Balkán má pre mesto na jednej strane strategický význam, na druhej však miestnym spôsobuje peklo. Tranzitná doprava totiž prechádza rovno cez Svätotrojičné námestie a spôsobila už viacero kolízií s chodcami so smrteľnými následkami.

„Situácia je skutočne alarmujúca, veď cez naše centrum prejde viac ako 15 000 vozidiel denne, z toho 3 000 kamiónov. Prechody pre chodcov sú bez semaforov, tak sa ich snažíme zabezpečiť aspoň bezpečnostnými svetelnými prvkami. Najmä večer však jazdia nákladné autá veľmi rýchlo a ohrozujú bezpečnosť našich obyvateľov,“ nemôže tešiť primátora súčasný stav.

Zrekonštruovaná strážna veža Vartovka kedysi slúžila na ochranu mesta, dnes láka turistov.
Zrekonštruovaná strážna veža Vartovka kedysi slúžila na ochranu mesta, dnes láka turistov.
Zdroj: Martin Mázor

Dobrou správou nielen pre miestnych je to, že jednou z priorít výstavby R3 je aj obchvat Krupiny s plánom výstavby v rokoch 2023 – 2025. Srdce mesta, do ktorého už samospráva investovala nemalé peniaze, tak získa nový, oveľa príjemnejší rozmer. Prvá etapa rekonštrukcie komunikácií je už minulosťou, momentálne sa chystá ďalšia.

„Chceme riešiť obnovu vnútro­bloku nášho najväčšieho sídliska Majerský rad, cyklocesty a ďalšie environmentálne projekty, z ktorých najvýznamnejším a už zrealizovaným je vybudovanie celomestskej čistiarne odpadových vôd.

V rámci stého výročia československo-japonských diplomatických vzťahov vysadíme v spolupráci s veľvyslanectvom a zástupcami japonskej firmy pôsobiacej v našom priemyselnom parku 100 sakúr – typických japonských stromov,“ dodáva Radoslav Vazan.

Kvalitu života v meste a jeho okolí považuje za veľmi priaznivú napriek výskumu, ktorý svojho času vyplašil nejedného obyvateľa. V rámci projektu Life for Krupina zistili vplyv geologického podložia na obsah podzemných vôd ochudobnených o vápnik a horčík, čo vraj má vplyv na vyššiu chorobnosť a skoršie úmrtia obyvateľov okresu.

„Tento deficit možno riešiť nákupom balených vôd obsahujúcich spomínané prvky či úpravami pitnej vody,“ hovorí primátor s presvedčením, že vyľudňovanie v dôsledku tohto zistenia určite nehrozí.

Práve naopak – veľa ľudí chodí na krupinské lazy za rekreáciou a viacerí sa sem vďaka peknému prostrediu sťahujú natrvalo.

Fontána a v pozadí budova mestského úradu na Svätotrojičnom námestí.
Fontána a v pozadí budova mestského úradu na Svätotrojičnom námestí.
Zdroj: Martin Mázor

Potrestali mŕtveho

Slobodné kráľovské mesto Krupina patrilo svojho času medzi prominentné adresy, kde organizovali až 10 výročných jarmokov. V roku 1872 tu vznikla prvá slovenská akciová spoločnosť na výrobu sudov z dreva, ktoré poskytovali mestské lesy.

„Nie každý vie, že odtiaľ pochádza alebo tu pôsobilo vyše 250 osobností. Celosvetovo ešte známejším ako Andrej Sládkovič je napríklad Rudolf Geschwind, najväčší šľachtiteľ ruží. Tie aj dnes kvitnú v záhrade pri múzeu i pri Halmayho dome,“ hovorí historik Múzea Andreja Sládkoviča v Krupine Miroslav Lukáč.

Mesto preslávila aj výroba vína, kedysi mimoriadne vzácneho moku.

„Mať víno bolo hotové bohatstvo, veď za jeden sud ste si v 14. storočí mohli kúpiť menšiu dedinu. Keď oň ľudia napríklad vplyvom poveternostných podmienok prišli, začali hľadať vinníka,“ otvára kapitolu krutých čarodejníckych procesov, ktorých pôvodom boli aj vzájomné spory, často medzi rodinnými príslušníkmi.

V rokoch 1620 – 1741 sa tu uskutočnilo 44 procesov s „bosorkami“, medzi nimi s dvoma mužmi. Jedného potrestali dokonca po smrti!

„Volal sa Martin Koziar. Jeho ostatky vykopali z hrobu a spálili, keďže ho považovali za strigôňa. Z dnešného pohľadu vnímame túto kapitolu dejín negatívne, treba však na ňu pozerať v kontexte doby. Všetko malo svoj poriadok. Vypočúvanie svedkov, vedené magistrátom, ako i mučenie školeným katom.

V Krupine bol len jeden prípad, keď ženu obvinenú z bosoráctva oslobodili – nepriznala sa dokonca ani v mučiarni. Hovorí sa, že tu upálili aj poslednú bosorku v strednej Európe, ale to nie je pravda. Predstavte si, že sa to stalo vo Švajčiarsku v 19. storočí. Ešte aj dnes niektorí ľudia veria, že im niekto počaroval,“ dodáva historik.

Rodný dom Andreja Sládkoviča je v súkromných rukách, snažia sa ho však odkúpiť a zriadiť v ňom expozíciu o básnikovom živote. Najslávnejší rodák dodnes „dozerá“ na dianie v meste.
Rodný dom Andreja Sládkoviča je v súkromných rukách, snažia sa ho však odkúpiť a zriadiť v ňom expozíciu o básnikovom živote. Najslávnejší rodák dodnes „dozerá“ na dianie v meste.
Zdroj: Martin Mázor

Z kráľovského nezostalo veľa

Tatári, potom Turci, stavovské povstania, v roku 1919 vojaci maďarskej Červenej armády a nakoniec 2. svetová vojna. K tomu cholera, morové epidémie a dva obrovské požiare z konca 18. storočia. Prakticky všetky budovy ľahli popolom, a tak sa z niekdajšieho slobodného kráľovského mesta zachovalo len veľmi málo.

„Po spomínaných požiaroch prišlo k ďalším architektonickým zmenám. Niektoré stavby boli zbúrané, napríklad starý mestský dom alebo horná a neskôr dolná brána. Po vojne prišiel socializmus a ďalšie necitlivé zásahy,“ pripomína Miroslav Lukáč, ktorý tak mnohokrát môže priblížiť históriu mesta už iba cez najnovšie monografie o meste alebo exponáty v múzeu.

To venuje, pochopiteľne, veľký priestor životu a dielu najvýznamnejšieho slovenského básnika, ktorého meno nesie. Aj keď spomienky na Andreja Sládkoviča dnes ožívajú len v pamätnej miestnosti múzea, časom by sa mohli artefakty presťahovať do jeho rodného domu v centre mesta.

„Je v súkromných rukách, ale ak by sa ho podarilo odkúpiť, expozícia tejto osobnosti by bola určite vhodnejšia práve v týchto priestoroch,“ je presvedčený Miroslav Lukáč.

Po väčšej finančnej injekcii volá i samotná budova múzea či rozsiahle podzemie, ktoré tiež patrí medzi krupinské fenomény. V jeho tajomných chodbách by sa dalo spomínať nielen na kruté vypočúvanie bosoriek, ale aj na slávne časy zaplnených vínnych pivníc či útrapy vojny, keď tu obyvatelia hľadali útočisko.

Praskanie chleba – šepot kvetín

Jej otec vlastnil pekáreň, svojho času dokonca ponúkali pečivo z múky pomletej vo vlastnom mlyne. Značka chrumkavých výrobkov zo Bzovíka má v regióne cveng už od 60. rokov minulého storočia a Zuzana Molnárová má veľkú zásluhu na tom, že si podnes udržiava v celom regióne vysoký kredit.

„Moja láska k tomuto remeslu sa začala rodiť už v roku 1996, keď sa privatizovala pekáreň pod hradom Bzovík. Nový majiteľ však o fungovanie tejto prevádzky nemal záujem, a tak sme ju s mojou obchodnou partnerkou v roku 2008 odkúpili. Využívali sme ju ešte niekoľko rokov, ale teraz už podnikáme vo vlastnej budove v Krupine, ktorú sme vybudovali, takpovediac, na zelenej lúke,“ hovorí.

Obľúbeným miestom stretávok Krupinčanov pri rozličných kultúrnych akciách je amfiteáter.
Obľúbeným miestom stretávok Krupinčanov pri rozličných kultúrnych akciách je amfiteáter.
Zdroj: Martin Mázor

Firma, ktorej je spolumajiteľkou, momentálne zamestnáva 34 ľudí, ďalších 5 pracuje na dohodu. S fluktuáciou nemajú dve podnikavé šéfky žiadny problém, najmä vďaka dobrým medziľudským vzťahom.

„Sme ako rodina a vážime si každého, kto pre nás pracuje. Takto fungujúce väzby sú niekedy viac ako peniaze,“ je presvedčená Zuzana Molnárová.

S výnimkou jediného veľkého reťazca, ktorý sa s dodávateľmi nehandrkuje o každý cent na jednom rožku, dodávajú do menších prevádzok v okolí. Kvalitu svojich výrobkov sa snažia držať čo najvyššie.

„Vždy hovorím, že sa pekári musia rozlíšiť na veľkých a malých. Jedna vec je totiž množstvo a druhá kvalita. Oboje sa splniť nedá. Staviame na dobrom mene, používame dokonca murovanú pec. Už ste niekedy držali v rukách čerstvý chlieb, ktorý z nej vyberiete? Keď chladne a praská, je to ako šepot kvetín!“ snaží sa Zuzana básnicky priblížiť ten úžasný pocit.

Každý región má svoje špecifiká a výnimkou nie je ani ten hontiansky.

„Veľa sa využíva raž, ktorú dávame do chleba spolu s pšenicou, obľúbený je cesnakový lepník a škvarkové pagáče podľa môjho domáceho receptu. Pečieme ich až štyrikrát denne. Naši zákazníci už vedia kedy, a tak vyčkávajú pri okienku, aby ich dostali ešte teplé. Vidieť ich spokojných je najväčšia odmena za všetko, čo do našich výrobkov vkladáme,“ dodáva žena, ktorá si na niekoľko rokov vyskúšala aj zamestnanie bankovej úradníčky.

Hoci pekárske remeslo nie je jednoduchá cesta, dnes konštatuje, že si ním splnila životný sen.

Mestské hradby zo 16. storočia sú jednou zo zachovaných historických pamiatok mesta.
Mestské hradby zo 16. storočia sú jednou zo zachovaných historických pamiatok mesta.
Zdroj: Martin Mázor

Anketa

Maroš Skopal (39)

Ako riaditeľ základnej školy musím s potešením konštatovať, aké sú dnes v meste vytvorené podmienky pre mládež. Ešte pred troma rokmi sme mali problém s telocvičňou, dnes je k dispozícii krásna športová hala a ďalšie športoviská. Čo nás trápi, je budúcnosť gymnázia. Treba urobiť všetko pre zachovanie jeho existencie, verím, že časom sa to rozbehne. Podobne ako mnoho spoluobčanov sa neviem dočkať cestného obchvatu.

Marian Húževka (59)

Ako rodený Krupinčan som bol dlhší čas pracovne mimo mesta, ale po návrate som ostal milo prekvapený. Dnes je to príjemné mestečko na život. Aj ja však musím poukázať na neúnosnú dopravu, ktorá nás všetkých zaťažuje. Čo by sa ešte mohlo zlepšiť, sú medziľudské vzťahy, ale to platí zrejme všade.

Anna Sedmáková (57)

V meste som spokojná, opeknelo a veľa sa toho opravilo. Pre ľudí je tu prakticky všetko, čo potrebujú, aj dostatok obchodov. Osobne by som privítala nejaké wellness centrum, kde by som si oddýchla v čase pracovného voľna.

Poslať emailom
Umelec Dan Tanenbaum zarába na netradičnom nápade.

Zo záľuby tisícový biznis: Neuveríte, z čoho umelec Dan vyrába tieto predmety!

Populárne články
Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Herečka Eva Longoria

Zúfalá manželka Eva Longoria: Kvôli práci ma nespoznáva vlastný syn!

V horách s chladnejšou zimou si obyvatelia stavajú tehlové domy.

Rozdeľuje ich pôvod, ale spája „Voňajúci pán“. Do mŕtvych investujú viac než do seba

Neprehliadnuteľný a nesmierne elegantný v Rostandovom Cyranovi z Bergeracu.

Nevídaný zážitok a úspech: Hercovi Štefanovi Bučkovi tlieskal Štrasburg, Paríž aj Berlín!

Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac