Dovtedy ich fotili len v ateliéri, vznikali tak štylizované zábery. Pred objektívom takmer nedýchali, len stáli bez pohybu, aby podľa vtedajšieho úzu bolo všetko dokonalé. Ako voskové figuríny. Z fotoaparátu Deža Hoffmanna však vyšli snímky zachytávajúce pohyb, bezprostrednosť, život. Namiesto pár hodín s nimi strávil tri dni a do redakcie sa vracal s otázkou, či je ešte jej zamestnancom. Svojimi zábermi slávnych obrátil dovtedajší fotografický svet naruby.
„Všetci štyria sme považovali Deža akoby za otca, verili sme mu a boli sme ochotní urobiť čokoľvek, čo navrhol,“
Čím si ich tak získal? Profesionálnym prístupom, fotkami, tvorbou, ľudskosťou a priateľstvom. Bol to veľmi srdečný a ústretový človek. Citlivo vnímal ľudí, podelil sa o názor, ak bolo treba, pomáhal. Jeho spolupráca s Beatles trvala osem rokov – od roku 1962 až do rozpadu skupiny v roku 1970. Nechýbal ani pri jednej významnej udalosti tejto kapely, často bol akýmsi prvolezcom. Bol prvý, kto ich fotografoval v Liverpoole, prvý a jediný, kto ich snímal pri nahrávaní prvého albumu v londýnskom štúdiu na Abbey Road.
Ako jediný profesionálny fotograf ich sprevádzal na všetkých európskych turné a rovnako s nimi v roku 1964 absolvoval ich prvý pobyt v USA. Spomedzi všetkých fotografov na svete im urobil najviac snímok. Ich počet však nikto presne nepozná. Stále však zostáva v platnosti výrok, že bez Deža Hoffmanna by „chrobáci“ nedosiahli taký vizuálny dojem, na aký ich dokázal nahovoriť len on aj vďaka svojim niekedy až pojašeným nápadom. Na druhej strane, bez profesionálneho, ale i ľudského kontaktu s Beatles by dvere mnohých legiend zostali pred ním zatvorené.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
