„Chrobáci“ mu verili
Najprv to bolo v meste Leicester. Tam mal prvé fotografické a nahrávacie štúdio. V tom čase ho oslovil juhoslovanský predseda vlády Josip Broz Tito, aby nakrútil prvý povojnový dokumentárny film o Juhoslávii. V roku 1949 sa Hoffmannovci presťahovali do Londýna, kde sa Dežo ocitol v centre rodiaceho sa šoubiznisu. V hudobnom týždenníku Record Mirror bol fotoreportérom, spolupracoval aj s denníkmi News Chronicle a Daily Mirror. Vytváral momentky, ktoré nadchýnali nielen jeho nadriadených, ale aj osobnosti.
Slávnych „bitlsákov“ fotil v pohybe, chcel zachytiť ich bezprostrednosť, mladosť, chuť žiť.
Zdroj: Internet
Keď mal takmer päťdesiat, stretol „chrobákov“. Na porade v redakcii mu padol zrak na ružový list a priloženú fotografiu štyroch mladíkov s dlhými vlasmi. Mladučká pisateľka redakcii vyčítala, že nepíšu o liverpoolskej skupine Beatles, ktorá sa vrátila z Hamburgu, kde vydala prvú platňu. Hoffmanna informácia zaujala, povedal o tom šéfredaktorovi, no ten sa len zasmial a odporučil mu, aby nebral každý list od čitateľa vážne. Dežo šéfa šesť mesiacov presviedčal, aby ho poslal do Liverpoolu. Ten nakoniec rezignoval, dohodli sa, že s Beatles strávi tri hodiny, nafotí ich a vráti sa.
Fotenie si dohodol s ich manažérom Brianom Epsteinom. Predstava tohto pána bola, že začínajúcu kapelu odfotografuje pri podpise zmluvy. S tým fotograf nesúhlasil. Chcel mladých mužov zachytiť pri bežnej činnosti a tak, aby bolo na prvý pohľad jasné, že sú z Liverpoolu. Paul, John, George i Ringo s tým nadšene súhlasili. Prvé fotky vznikli v dome Paula McCartneyho pri varení čaju. Tie ďalšie, ktoré s úspechom obleteli svet, v liverpoolskom Seftonskom parku. Dežo Hoffmann si ľahol na trávnik a štyria mládenci nad ním alebo pred ním na jeho pokyn skákali, naháňali sa, šantili ako deti.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
