Je ešte dobrých pätnásť minút pred začiatkom tréningu a reprezentanti z klubu Powerlifting už netrpezlivo postávajú pred dverami telocvične základnej školy. Nedochvíľnosť, absentérstvo či porušovanie pravidiel sa tu nenosí, tréner František Sajko velí pevnou rukou. Bývalý profesionálny vojak si osvojil prísnu disciplínu nielen počas služby v armáde, ale aj z futbalu, zo zápasenia, z boxu a kulturistiky. Keď sa vrátil domov do Fiľakova, prešiel cez miestne Centrum voľného času k silovému trojboju a počas tréningov si všimol šikovných mladých chlapcov. Začal s nimi pracovať, urobil si trénerský kurz I. stupňa a v roku 2014 založil športový klub silových trojbojárov. Takmer všetci jeho členovia pochádzajú z chudobných podmienok rómskych rodín.

„A práve to bol spočiatku veľký problém, lebo sme často narážali na zatvorené dvere. Nedôverovali nám, nikde nás nechceli prichýliť. Dnes už máme vďaka vedeniu mesta solídne podmienky na fungovanie. Patríme medzi špičku nielen na Slovensku, ale aj v Európe,“ pripomína František Sajko nedávne úspechy svojich zverencov Pétera Csabu, Gabriela Bariho a Ondreja Oláha, ktorí vlani vybojovali tituly majstrov Európy na šampionáte v maďarskom meste Gyula. Tajomstvom úspechu v dvadsaťčlennom oddiele chlapcov od 13 do 23 rokov je podľa trénera najmä trpezlivosť a pozitívna motivácia. Keď chalani tejto filozofii uveria, sú na správnej ceste.

Nič nie je zadarmo

Na prelome rokov sa Fiľakovo negatívne zviditeľnilo návratom „handričkárov“ priamo do jeho centra. Partie mladých asociálov potúžených toluénom sú jedným z problémov mesta, podľa primátora Attilu Agócsa však zďaleka nie tým najväčším. „Urobil sa z toho až prílišný rozruch. Necítime sa byť nejakým eldorádom užívateľov toluénu, je to problém aj mnohých iných miest na Slovensku. My sme sa však k nemu postavili čelom a snažíme sa ukázať cestu, ako to riešiť. Spolupracujeme pritom s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity,“ vysvetľuje primátor.

Jednou z možností je „česká cesta“ v podobe zákazu voľného predaja toluénu, ktorý by bol dostupný len pre živnostníkov s patričným oprávnením. „Myslím, že takýto zásah je už naozaj potrebný, lebo aj minulý víkend som videl skupinu dievčat s handričkami, vykrikujúcich rovno pod oknami nášho domu. Treba to riešiť plošne, nielen v rámci jednotlivých regiónov. Všetko je teraz v rukách zákonodarcov a verím, že už onedlho sa dopracujú k nejakému výsledku,“ predpokladá Attila Agócs.

Projekt za krajšie Fiľakovo, ktorého súčasťou je aj rozvoj silových športov v meste, by mal byť jednou z účinných prevencií pred drogami v uliciach. „Považujem to za niečo nové, hoci športová aktivizácia Rómov v našom meste prebiehala už v šesťdesiatych rokoch, keď si založili vlastné futbalové mužstvo. Nehovorím, že vytváranie takýchto etnických skupín je jediná cesta, ale čo sa týka podchycovania mládeže, je to veľmi dobré. Učia ich režimu, disciplíne, ukážu víziu, že ak tvrdo pracuješ v tréningu a životospráve, môžeš niečo dosiahnuť. To posolstvo je nesmierne dôležité, lebo platí v celom živote,“ verí prvý muž Fiľakova, že športový duch môže pozdvihnúť morálku miestnej mládeže.

Návrat k tradícii

Dnes už 65-ročný zápasnícky veterán Ladislav Dani je jedným z tých, čo zažili najkrajšiu éru tohto športu v meste. Klub Kovomier mal cveng nielen v bývalej federálnej republike, ale aj za hranicami. „Účinkovali sme v extralige, viacerí chalani sa počas vojenčiny uplatnili aj vo veľkých kluboch ako RH Praha, kde som istý čas pôsobil aj ja. Od mládežníkov až po dospelých sme vybojovali množstvo titulov,“ spomína päťnásobný majster Československa v kategórii do 48 kilogramov. Po revolúcii sa však klub rozpadol a hoci boli snahy o jeho znovuoživenie, skončili sa bez úspechu.

„Po rokoch sme sa stretli partia bývalých zápasníkov a povedali si, že sa v rámci projektu Za krajšie Fiľakovo pokúsime obnoviť tradíciu. Do necelého mesiaca by sme mali byť oficiálne zaregistrovaní ako Fiľakovský zápasnícky klub, zo začiatku budeme trénovať v telocvični strednej odbornej školy. Chlapcov povedú dvaja moji pomocníci, ja to budem usmerňovať,“ plánuje vyslúžený športovec, ktorý už dávnejšie pomáhal mladým z horších sociálnych podmienok prostredníctvom občianskeho združenia Databo.

Ako vyučený vodoinštalatér a majiteľ všetkých zváračských skúšok ich odborne zaúčal v dielni, pomáhal im dokončiť vzdelanie a ak bolo treba, vybavoval pre nich robotu. Zápasnícky projekt by mal túto záchrannú sieť ešte viac rozšíriť. „Vo Fiľakove sú Slováci, Maďari a Rómovia rozdelení približne na tretiny. Tak to bolo kedysi aj v zápasníckom klube, kde sme však všetci tvorili jednu veľkú rodinu. Niečo podobné by sme radi dosiahli aj teraz. Sme pripravení komunikovať s rodičmi a učiteľmi našich chlapcov, lebo šport a škola idú dokopy. Mne tréner povedal – Laco, ak nebudeš mať priemer do 2,5, nepôjdeš zápasiť. Musel som si to aj takto zaslúžiť,“ spomína Ladislav Dani.

Úžasná spätná väzba

Siloví trojbojári sú v tomto smere akýmsi predvojom a súčasne dôkazom, že s patričnou dávkou zanietenosti sa dá dosiahnuť zdanlivo nemožné. „Nejde len o tých chlapcov, ale aj o pozitívnu energiu, ktorú šíria smerom von. Pochvália sa v škole či medzi kamarátmi v komunite – aha, čo som dokázal. Mám medailu, bol som v Bratislave, porozprávajú zážitky. Takto môžu ‚nakaziť‘ aj ostatných, ktorí chcú byť tiež ako oni. Tvoria skvelú partiu a mali by ste vidieť, ako sa na pretekoch navzájom podporujú,“ chváli svojich zverencov František Sajko.

Šport a reálny život má podľa neho veľa spoločného. „Tak ako musia chalani na súťaži rešpektovať verdikt rozhodcov o platnosti pokusu, musia rešpektovať svojho šéfa vo fabrike. Všetci ukončili stredné odborné učilište, niektorí aj maturitu, viacerí sú zamestnaní v miestnej firme na výrobu nábytku. Zavolá mi odtiaľ majster a povie, že je s nimi spokojný. To je úžasná spätná väzba,“ dodáva kouč a zároveň druhý otec mladých silákov z Powerliftingu.

Súčasťou jeho trénerskej práce sú aj prednášky o cigaretách, alkohole, ale najmä o droge chudobných, ktorá môže za krátky čas zdevastovať celý organizmus. Prostredníctvom projektu Za krajšie Fiľakovo sa miestni trojbojári snažia získať pros­triedky na zakúpenie nových posilňovacích pomôcok, aby mohli nielen rozšíriť členskú základňu, ale aj skvalitniť tréningovú prípravu. A spoločne so zápasníkmi možno vytvoriť nové silné príbehy o tom, ako sa z polorozpadnutých stavieb pod fiľakovským hradom zrodil veľký šampión.