Je to trochu pritiahnuté za vlasy. Bociany, ktoré sa usídlili na dvoch stĺpoch pri Kútnikoch, nemajú stavebné povolenie. Stĺpy, na ktorých majú hniezda, sú len kulisy pre dokumentárne filmy.
Prednostu Okresného úradu v Dunajskej Strede Michala Deraja majú mnohí za čudáka. Rodičovský dom, v ktorom býva, má obrastený divočinou a roky sa snažil živiť najmä ako čo najtradičnejšie hospodáriaci gazda, ktorý šetrí krajinu a myslí na jej budúcnosť. Práve na jeho parcelách stoja dva stĺpy pripravené na hniezdenie bocianov. V polovici mája bolo jedno hniezdo už obsadené a párik sedel na vajíčkach. Druhé zatiaľ vyzeralo prázdne.
Keby nebol Michal Deraj prednosta, ktorý leží mnohým miestnym starostom, úradníkom, podnikateľom a možno aj mafiánom v žalúdku, bociany by nemali žiadny problém. Veď kto by riešil dva staré stĺpy elektrického vedenia na súkromnom pozemku? Taká somarina! Stačí sa pozrieť okolo seba a len tak z brucha hádať, čo všetko v dedine nemá stavebné povolenie. Zdá sa však, že v prípade Derajových stĺpov a bocianích hniezd treba byť mimoriadne obozretný.
VIAC FOTIEK K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII...Pestuje divočinu
Michal sa sám s úsmevom priznáva, že je medzi prednostami exot. Je ochranárom ešte z čias socializmu a zo slávnych čias legendárneho Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. „Narodil som sa v Komárne, kde som trávil detstvo s naším súčasným pedagógom environmentalistiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského Mirkom Bohušom. Spolu sme sa začali venovať ochrane prírody. Chodievali sme do Podunajského múzea v Komárne na zoologický krúžok pod vedením pána Bindera. Pavla, nie Júliusa! Július mal na dunajskú prírodu deštrukčný vplyv,“ spomína s úsmevom.
Mirko zostal verný prírode ako pedagóg a vedec. Michala nevzali na environmentalistiku hneď, dostal sa na ňu až po vojenčine. „Venoval som sa najmä Dunaju, podunajskej prírode a jej ochrane. Životnému prostrediu som sa venoval najmä v medzinárodných organizáciách. Pracovať pre slovenské organizácie bolo frustrujúce. Bol som zakladajúci člen Strany zelených na Slovensku. Angažoval som sa politicky, pretože som vedel, že ak chceme v ochrane prírody niečo dosiahnuť, bez politiky to nepôjde. Tam sa robia dôležité rozhodnutia a tvorí sa spoločnosť.“ Robil pre medzinárodné organizácie, americké mierové zbory, dánske ministerstvo životného prostredia, dva roky žil v Kanade, pracoval pre rozvojový program OSN a regionálne environmentálne centrum… „Nakoniec ma osobný život doviedol späť na Slovensko do domu starých rodičov, kde si teraz pestujem divočinu.“
Pokračovanie na ďalšej strane...
