Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Toto sa proste nemôže skončiť dobre! Pri pohľade na hustú spleť stánkov a&nbsp;slnečníkov na trhu Talad Rom Hub, pod ktorými sa tlačia zástupy ľudí, sa človeku pred očami objavujú scény ako z&nbsp;najhoršieho hororového filmu pri trúbení vlaku, ktoré trhá uši. Celý ten ruch sa odohráva priamo medzi podvalmi na železničnej trati a&nbsp;žlté stotonové kovové monštrum sa už-už začína vynárať v&nbsp;zákrute.

Trhovníkov ani zákazníkov, ktorí sa často dohadujú o veľmi zvláštny tovar, to však nerozhádže. Tesne pred konečnou zastávkou Mae Klong v&nbsp;provincii Samut Songkhram na Malajskom polostrove sa podobné divadlo odohráva každý deň osemkrát. Vlaková súprava si trhom dlhým sto metrov musí prekliesniť cestu do stanice a&nbsp;neskôr opäť pri svojom návrate do Bangkoku.

Celé to pripomína niečo ako premenu doktora Jekylla na pána Hyda alebo rozprávkový zázrak. V&nbsp;jednej chvíli je príkrov plachtových prístreškov taký hustý, že sa ním sotva prederie aj silné tropické slnko, o&nbsp;pol minúty neskôr sa však stredom trhoviska vinie voľná cesta široká ako lokomotíva. Nad ňou žiari žila modrej oblohy ako blankytný blesk. Objavila sa akoby mávnutím kúzelného prútika.

Časovo je všetko vypočítané na sekundy, takže po zaznení sirény a&nbsp;varovného hlasu z&nbsp;amplióna sa rozhodne neoplatí otáľať. Vlak je tu sotva o&nbsp;minútu a&nbsp;bočné uličky trhoviska sa okamžite zaplnia spotenými telami predavačov a&nbsp;kupujúcich. Pri stláčaní spúšte fotoaparátu som sa zdržal len na chvíľku a&nbsp;posledných tridsať štvorcových centimetrov miesta mimo trasy ohnivého žrebca som si musel vybojovať.

Pri pouličnom ochutnávaní človek musí preukázať určitú mieru odvahy:
&nbsp;
<ul>
<li>Goong ten: Šalát, ktorého názov v preklade znie tancujúce krevety. Priehľadné kôrovce jedávajú živé s korením, rybou omáčkou, čili a koriandrom. Počas jedenia sa snažia vyskákať z taniera.</li>
<li>Mok huak: Žaby jedávajú všade na svete a Thajsko nie je žiadna výnimka. Dať si na obed žubrienku, to sa len tak niekde nepošťastí. V pokrme mok huak sú okorenené poriadnou dávkou rybej omáčky, takže nie je núdza o zaujímavé pachové zážitky.</li>
<li>Larb mote daeng: Jedlo z červených mravcov a ich vajíčok servírované so zeleninou a s korením chutí omnoho lepšie, než by mohli naznačiť jeho ingrediencie.</li>
<li>Malang tod: Fritovaný hmyz alebo pavúky a škorpióny. Pod týmto názvom môžete objaviť celý rad pochúťok: hon mhai (larvy priadky morušovej), mang da (vodné ploštice), rod duan (húsenice motýľov druhu Omphisa fuscidentalis požierajúce bambus).</li>
<li>Kung chae namlpa: Surové veľké krevety podávané s cesnakom, pálivou omáčkou a dyňou. Niekedy sa takto podávajú ústonôžky, čo sú kôrovce, ktoré prednými nohami dokážu rozbiť aj sklo akvária. Takže pozor na gurmánske úrazy!</li>
</ul>

Podivné thajské špeciality

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Mastné oceľové plechy sa mihnú ani nie tridsať centimetrov od môjho nosa, napriek tomu si môžem prezerať čosi z&nbsp;ponuky trhovníkov. Tí nechávajú koše s&nbsp;ovocím či s&nbsp;krevetami v&nbsp;koľajisku – tak ďaleko od vlaku, aby z&nbsp;nich nenarobil thajské lečo. Majú skúsenosti a&nbsp;vedia, že vlak nad ich vecami prejde. Ak zo súkolia nekvapne vyjazdený olej, zostanú ich cennosti v&nbsp;bezpečí.

Z&nbsp;polohy kľačmo medzi stánkami vidieť, ako si trhovníci zjednodušili každodenný zber a&nbsp;opätovné inštalovanie svojho „biznisu“. Ich stánky majú vlastné koľajničky, stoja na kolieskach a&nbsp;plátenné strechy majú podopreté dvojicou tyčí. Na výstražné znamenie stačí zatiahnuť vzadu, sklapnúť strechu a&nbsp;je hotovo. Skúseným rukám to trvá ani nie pol minúty a&nbsp;pri tom pohľade sa niet čo diviť, že názov trhu Talad Rom Hub v&nbsp;preklade znamená trh zatváraných dáždnikov.

Miestni mu však s&nbsp;pobavením hovoria trh bláznov a&nbsp;so zreteľom na miesto, kde prebieha, sú blízko k&nbsp;pravde. V&nbsp;Thajsku možno takmer všetko, ale komu by napadlo usporiadať niečo takéto na koľajniciach? „V&nbsp;skutočnosti to bolo naopak,“ vysvetľuje jedna z&nbsp;miestnych zákazníčok Wanida Woraphatová. „Trhovisko tu bolo omnoho skôr než vlak, ktorý si nejako musel nájsť cestu do stanice. Pretože všade navôkol sú močiare alebo domy, niet kam ustupovať,“ usmieva sa.

Tak trochu bláznivý je aj sortiment, ktorý dostať na trhu. Hory tropického ovocia, jedlé morské mäkkýše všetkých tvarov, kraby s&nbsp;nebezpečne vyzerajúcimi klepetami alebo sušené sépie a&nbsp;čerstvo ulovené morské čerty tu patria ku každodennej klasike. Kto však má chuť, môže si dať napríklad stopercentnú bielkovinovú bombu v&nbsp;podobe lariev priadok morušových. Vlákna z&nbsp;ich zámotkov sa už dávno spracovávajú na hodváb, čo nijako nebráni tomu, aby obnažený hmyz zaplnil žalúdky hladných Thajčanov.

Kýbliky plné žiab z&nbsp;miestnych močiarov zakrývajú sieťky, aby budúca večera nevyskákala ešte pred uvarením, a&nbsp;kto má skutočne silný žalúdok, ten môže vyskúšať vychýrený thajský durian. Miestny „kráľ ovocia“ síce chutí po vanilke a&nbsp;mandliach, zároveň však páchne ako kombinácia zhnitej cibule a&nbsp;žumpy, takže niektoré reštaurácie z&nbsp;durianu zakazujú pripravovať akékoľvek jedlá.

Prapodivné gurmánske zážitky čakajú aj na opačnom konci maeklonskej železnice, teda priamo v&nbsp;thajskom hlavnom meste. Bangkocká čínska štvrť je miesto, ktoré sa len tak nevidí. Thajský kráľ sem kedysi vysťahoval Číňanov, aby získal miesto na svoj veľký palác, a&nbsp;dobre urobil. Dnes sem mieria maškrtní ľudia z&nbsp;celého mesta. Po zotmení to tu vyzerá, akoby sa naraz objavilo asi milión vianočných stromčekov. Neóny najrôznejších farieb a&nbsp;tvarov sa šplhajú do oblakov po výškových budovách na ulici Yaowarat a&nbsp;rozliezajú sa pozdĺž chodníkov.

Na rušných uliciach sem-tam vybuchujú miniatúrne vulkány, keď kuchári na rozpálený wok plný nasekaných ingrediencií šplechnú podozrivo hnedastú mastnú tekutinu. Počiatočné zdesenie však rozhodne nie je vhodné. Bangkocký street food je vyhlásený široko-ďaleko a mnohí thajskú metropolu považujú za mekku pouličných jedákov.

Môžete si vybrať. Pouliční predavači zapriahnutí do vŕzgajúcich káričiek ponúkajú morské plody všetkého druhu, opečené ovocie alebo kačice údené na čínsky spôsob. V&nbsp;temných bočných uličkách bez problémov narazíte na pečené škorpióny, omelety z&nbsp;ustríc, rozpolené varené kraby alebo fritované rybie žalúdky. Pouličné stánky zahaľuje sivý dym a&nbsp;stolíky reštaurácií pod šírym nebom si uzurpujú takú veľkú časť ulice, že medzi nimi sotva prejdú autá.

Čínska štvrť je v&nbsp;rámci Bangkoku vyhlásený cieľ pouličných stravníkov, takže medzi miestnymi kuchármi panuje konkurencia a&nbsp;udržia sa tu len tí najlepší. Jedla sa nikto báť nemusí. Ale ľad do nápoja si radšej odpustite. Vozia ho sem na korbách nákladných áut, a&nbsp;kým ho čašníci uskladnia niekde v&nbsp;útrobách reštaurácií, často pristane priamo na ulici medzi nedefinovateľnou zmesou zvyškov, ktoré sem kuchári vyhadzujú priamo z&nbsp;tanierov.

Text a foto: Michael a&nbsp;Gigi Fouquetovci