Bhutánske kráľovstvo je jediné budhistické kráľovstvo na svete. Je to krajina, kde ryba vonia od hlavy a do sveta by mohla vyvážať čas a šťastie.

Človeku sa ani nechce veriť, že v časoch totálneho konzumu, všetko valcujúcej reklamy, mediálnej manipulácie a neustáleho naháňania sa za zvyšovaním produktivity, jestvuje krajina, kde sú ľudia skutočne šťastní. Krajina, v ktorej nepoznajú kategóriu hrubý domáci produkt, ale hrubé domáce šťastie. Krajina, v ktorej nekúpite cigarety, pretože fajčenie je považované za neslušnosť, krajina, kde neexistujú bilbordy, nie sú fastfoody a v ktorej sú zakázané igelitové vrecká.

Posvätná krajina

Z náboženských dôvodov sa v Bhutáne nepoľuje ani sa nechytajú ryby, stromy, lesy a vodstvo sú posvätné. V ťažko dostupnej krajine – vysnívanej Šangrí La, v krajine duniaceho draka, sú horské masívy, na ktoré ešte ľudská noha nevstúpila, pretože hory sú sídlom bohov a bohovia sa nemajú rušiť. Napriek tomu, že Bhután, rozlohou o čosi menší než Slovensko, učupený medzi Tibetom a Indiou, je prakticky nekonečný horský masív, tunely nepozná. Z úcty k prírode. Krajina je úplne bezpečná, krádeže sú neznáme, na vidieku ľudia domy nezamykajú. Najnižšie položené miesto je asi stopäťdesiat metrov nad morom a najvyššia hora Gangkar Punsum na hraniciach s Čínou je vysoká 7 570 metrov. Mnohé oblasti sú dostupné len veľmi ťažko. V autách sa cestujúci nepripútavajú, aby v prípade nehody stihli z auta vyskočiť skôr, ako sa zrúti do priepasti.

Falus, symbol sily, plodivosti, úrody a tvorenia, nájdete najmä na vidieku.
Zdroj: Jozef Banáš

Kultúrnou ikonou krajiny je kláštor Taktsanag Paalphung – Tigrie hniezdo v údolí Paro, kam podľa legendy priletel v ôsmom storočí na tigrici zakladateľ bhutánskeho budhizmu – guru Padmasmabhava z Tibetu. Leží vo výške 3 120 metrov a pri približne poldruhahodinovom výstupe prekonáte výškový rozdiel asi šesťsto metrov. Pri stúpaní strminou vám schádza na um jediná myšlienka – ako v takejto neprístupnej končine dokázal človek postaviť impozantný kláštor. Keď som ho zdola zbadal, nevedel som si predstaviť, ako naň vystúpim. V rovnomennom meste v údolí Paro sa nachádza aj jedno z najnebezpečnejších letísk na svete. Odlietali sme z neho do Káthmandu a ako vidno, všetko dobre dopadlo.

Šťastné kráľovstvo

Kľúčovou postavou Bhutánu je tridsaťpäťročný kráľ Jigme Khesar Namgyal Wangchuk, ktorý nastúpil do úradu pred siedmimi rokmi, keď sa jeho otec Jigme Singye Wangchuk vzdal dobrovoľne úradu v pros- pech syna. Kráľovský otec oslavuje v tomto roku šesťdesiatku a ľudia ho, rovnako ako jeho syna – súčasného kráľa spolu s manželkou, dvadsaťpäťročnou Jetsun Pema, doslova milujú. Fotografie kráľovského páru sú v obchodoch, školách, hoteloch, ale i v súkromí. Kráľ je považovaný za reinkarnáciu Budhu. Je piatym potomkom kráľovskej dynastie Wangchuk, ktorá začala vládnuť v roku 1907. Kráľov otec ako osemnásťročný vyslovil v roku 1972 koncepciu o šťastí a odvtedy termín hrubý národný produkt nahradil termín hrubé národné šťastie.

Fotografie kráľovského páru sú v obchodoch, školách, hoteloch, ale i v súkromí.
Zdroj: Jozef Banáš

Kráľ je známy svojou skromnosťou, žije v nenápadnom dome a dôvod, prečo ho Bhutánci milujú, je aj ten, že jeho slová sa zhodujú so skutkami. V Bhutáne doslova platí porekadlo, že ryba od hlavy vonia. Kráľ sa vyjadril o láske k vlasti: „Jedna vec je milovať svoju vlasť a druhá vec je milovať ju múdro.“ Bhutánci šťastie nemerajú v peniazoch. Vravia: „Každý človek chce byť šťastný, ale vy, ktorí ste odchovaní na materializme, šťastní nikdy nebudete. Získate jednu vec, po ktorej túžite, na chvíľu vás to spraví šťastnými, potom však začnete túžiť po druhej veci, tretej a nikdy spokojní nebudete. My sa však tešíme zo života s našimi rodinami, priateľmi, s naším kráľom a so všetkými bytosťami. Základ nášho šťastia nie je v braní, ale v dávaní, v pomoci iným.“

Prirodzenou súčasťou ich života sú návštevy kláštorov, v ktorých nachádzajú duchovnú útechu.
Zdroj: Jozef Banáš

O tomto altruistickom prístupe k životu som sa v Bhutáne denne presviedčal. Keď som na dedine v Punakhe dal dievčatku škatuľku cukríkov, rozbehla sa s ňou za kamarátkami a hneď ich núkala. Boli šťastné, neboli to jej cukríky, ale patrili všetkým. Deti a ľudia vôbec sú v tejto krajine krásni nielen fyzicky, ale cítiť z nich vnútorné dobro, láskavosť, ochotu pomáhať.

Tu býva šťastie

Národný šport je lukostreľba. Terče sú vzdialené tradičných 150 metrov a súťažia ako muži, tak aj ženy. Každý zásah oslavujú tancom a po skončení pretekov sa obe družstvá zídu, spolu si zatancujú, pohostia sa navzájom. Súťaž v lukostreľbe prebieha v tradičných národných odevoch – v ženskom nazývanom kira a v mužskom nazývanom gho. Tradičné odevy však nosí väčšina Bhutáncov i v súkromí, rešpekt k tradíciám sa prejavuje aj v architektúre. V Bhutáne nevidíte ani v rámci modernej výstavby domy, ktoré by neniesli prvky tradičnej architektúry.

Jediné na svete

Bhután je jediné budhistické kráľovstvo na svete. Úctu k osvietenému prejavili Bhutánci aj postavením najväčšej sochy Budhu v krajine, ktorá sa týči na vrchu nad hlavným mestom a je bez podstavca vysoká 55 metrov. Kláštory (dzongy), ktoré historicky plnili aj úlohu pevností a administratívnych centier, sú po celej krajine. Jedným z najkrajších a najväčších je kláštorná pevnosť Punakha, ktorá bola do roku 1964 hlavným mestom a letným sídlom najvyššieho opáta. Bhutánci sú hlboko veriaci, v každom dome je oltár, pred ktorým sa ráno i večer zhromaždí celá rodina a ďakuje Budhovi za dary života. Prvé sústo jedla vždy obetujú Bohu. Prirodzenou súčasťou ich života sú návštevy kláštorov, v ktorých nachádzajú duchovnú útechu. Pre každú bhutánsku rodinu je cťou dať jedného syna za mnícha.

Bhután je jediné budhistické kráľovstvo na svete.
Zdroj: Jozef Banáš

Zdravie zadarmo

Sprievodcovi som sa len tak medzi rečou zmienil, či je možnosť nechať sa diagnostikovať v ajurvédskej nemocnici. Popoludní ma vzal do prekrásnej, čistučkej nemocnice v Thimpu, lekárka ma zdiagnostikovala a predpísala lieky. Keď som chcel zaplatiť, vľúdne sa usmiala: „U nás je zdravotnícka starostlivosť zadarmo aj pre cudzincov“. Rovnako som neplatil ani za lieky. Úcta k starším je samozrejmosťou. Bhutánci sú nápomocní, milí, ochotní, usmiati, nepoznajú stres, strach, v krajine sa nekradne, je absolútne bezpečná. V Bhutáne je asi 60-tisíc áut, z toho dve tretiny v stotisícovom hlavnom meste Thimphu. Jedinú križovatku riadi večne usmiaty policajt. Parkovanie na chodníkoch vyriešili jednoducho – chodníky sú natoľko vysoké, že sa na ne nedá autom dostať.

Jedinú križovatku riadi večne usmiaty policajt.
Zdroj: Jozef Banáš

Bhután je vývozcom elektrickej energie, áut poháňaných elektrinou pribúda. Bhutánci sú veľmi spoločenskí a radi sa hrajú. Praktizovať fyzicky náročné športy sa v dôsledku redšieho vzduchu prakticky nedá. Azda i to je dôvod, prečo sa v krajine nikto neponáhľa a nikto sa iného nesnaží predbehnúť. Keď svojho času usporiadali v Thimpu medzinárodnú konferenciu s cieľom vytypovať komodity, ktorých je v Bhutáne najviac a mohli by ich vyvážať, domáci navrhli – čas. Znie to úsmevne, no čas je ozaj tou veličinou, ktorej majú v tejto krajine najviac. Dostať sa do Bhutánu nie je jednoduché, ale ak aspoň trochu stíšime naše vnútro, upokojíme dušu, pozrieme na oblohu či načrieme do priezračnej rieky, možno nájdeme Bhután aj v nás. Ja sa o to snažím.


BHUTÁNSKE KRÁĽOVSTVO

Bhután je jedna z najchudobnejších krajín na svete s prvkami feudalizmu. Takmer 50 percent územia sa rozprestiera v nadmorskej výške viac ako 3 000 metrov nad morom a vo výškach nad 4 500 metrov nad morom leží trvalá snehová pokrývka a horské ľadovce. Lesy pokrývajú viac ako 55 percent územia, najdlhšia rieka meria 190 kilometrov. Hlavné mesto je Thimphu. V krajine s rozlohou 47 000 štvorcových kilometrov žije viac ako 740 000 obyvateľov. Činnosť politických strán je zakázaná. Cudzincom bol vstup do kráľovstva dovolený až po roku 1974. Predaj tabaku a fajčenie na verejnosti sú zakázané. Internet v krajine sprístupnili až v roku 2000.

Diskusia